Žuvanie ovplyvňuje mozog viac, ako sme si mysleli. Väčšina ľudí robí pri jedle túto chybu

  • Obyčajný pohyb čeľuste ovplyvňuje tvoju psychiku
  • Vedci odhalili prekvapivé prepojenie s mozgom
  • Mäkká strava prináša nečakané civilizačné riziká
Ilustračná fotografia
  • Obyčajný pohyb čeľuste ovplyvňuje tvoju psychiku
  • Vedci odhalili prekvapivé prepojenie s mozgom
  • Mäkká strava prináša nečakané civilizačné riziká
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Väčšina ľudí berie žuvanie ako prirodzene bežný jav. Jedlo vložíme do úst, párkrát ho prežujeme a prehltneme. Vedci však dnes upozorňujú, že práve tento jednoduchý proces môže mať oveľa väčší vplyv na zdravie, ako si väčšina ľudí myslí.

Žuvanie totiž ovplyvňuje mozog, trávenie, stres aj starnutie organizmu. Výskumníci z MDPI tvrdia, že nejde len o mechanické rozdrvenie potravy. Pri žuvaní sa aktivujú nervové dráhy, mozgové centrá a hormonálne procesy, ktoré majú dopad na celé telo.

Odborníci dokonca hovoria, že moderný životný štýl, rýchle jedenie, mäkké spracované jedlá a takmer nulové žuvanie môžu mať negatívny vplyv na zdravie ústnej dutiny aj fungovanie mozgu.

Žuvanie je prvý krok trávenia

Keď človek premýšľa o trávení, väčšinou si predstaví žalúdok alebo črevá. Celý proces sa však podľa National Institute of Health začína už v ústach.

Počas žuvania sa jedlo rozkladá na menšie časti a mieša so slinami, ktoré obsahujú enzýmy potrebné na trávenie. Vďaka tomu dokáže organizmus jednoduchšie spracovať živiny a efektívnejšie ich absorbovať.

Vedci upozorňujú, že ak človek jedlo prehltne príliš rýchlo, žalúdok a črevá musia pracovať intenzívnejšie. To môže viesť k nadúvaniu, horšiemu tráveniu alebo pocitu ťažoby po jedle. Práve preto odborníci odporúčajú jesť pomalšie a jedlo dôkladnejšie prežúvať.

Mozog reaguje na žuvanie viac, ako si vedci mysleli

Najväčšie prekvapenie podľa výskumníkov prichádza pri mozgu. Neurovedecká štúdia z National Library of Medicine ukazuje, že žuvanie aktivuje viaceré oblasti mozgu vrátane centier spojených s pamäťou, koncentráciou a pozornosťou.

Vedci zistili, že pri žuvaní sa zvyšuje prekrvenie mozgu, čo môže podporovať jeho fungovanie. Aktivujú sa pritom oblasti ako hippocampus alebo prefrontálna kôra, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri učení a rozhodovaní.

Práve preto sa dnes skúma, či by žuvanie mohlo pomáhať pri prevencii kognitívneho úpadku vo vyššom veku. Výskum z MDPI naznačuje, že starší ľudia so slabšou schopnosťou žuvania môžu mať vyššie riziko podvýživy a horšie výsledky pri testoch pamäti.

Žuvanie môže pomáhať zvládať stres

Výskumníkov fascinuje aj ďalšie zistenie, ktorým je spojenie medzi žuvaním a stresom. Štúdia z National Library of Medicine naznačuje, že rytmické pohyby pri žuvaní môžu ovplyvňovať stresový systém organizmu.

Niektorí vedci sa domnievajú, že žuvanie pomáha regulovať aktivitu HPA (Hypothalamic-Pituitary-Adrenal axis) osi, čo je hlavný systém zodpovedný za stresovú reakciu tela. Iní hovoria o tom, že pri žuvaní dochádza k miernemu upokojeniu nervového systému alebo presmerovaniu pozornosti.

Aj preto veľa ľudí automaticky siaha po žuvačke po pocítení stresu alebo nervozity. Výskumníci síce stále presne nevedia, prečo tento efekt vzniká, ale viacero štúdií ukázalo súvislosť medzi žuvaním a nižším pocitom napätia.

Moderné jedlo mení spôsob, akým používame čeľusť

Odborníci z Leiden University upozorňujú aj na zaujímavý civilizačný problém. Moderná strava je výrazne mäkšia než kedysi.

Spracované potraviny, smoothies, kaše alebo fast food vyžadujú podstatne menšie úsilie pri žuvaní ako tradičné jedlá, ktoré sú bohaté na vlákninu alebo tvrdšie textúry. Niektorí vedci sa domnievajú, že práve to môže ovplyvňovať vývoj čeľuste a zdravie ústnej dutiny.

Spomaliť pri žuvaní môže mať väčší význam, ako sa zdá

Aj keď žuvanie pôsobí ako úplná banalita, moderný výskum ukazuje, že ide o komplexný proces prepájajúci ústa, mozog, nervový systém aj trávenie.

Odborníci z Healthline preto odporúčajú jednoduchú vec. Treba jesť pomalšie, viac vnímať jedlo a neprehĺtať ho v strese alebo zhone.

Práve v tom je podľa vedcov fascinácia moderného výskumu: že niečo, čo človek robí automaticky každý deň, môže mať oveľa väčší vplyv na zdravie, mozog aj psychiku, ako si doteraz väčšina z nás uvedomovala.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: MDPI, National Institute of Health, National Library of Medicine, National Library of Medicine, National Library of Medicine, Leiden University, Healthline

Najnovšie videá

Trendové videá