Zuzana Gombošová je inovatívna dizajnérka, ktorá vyrába materiály z baktérií

Pred pár rokmi ste zaujali svojím projektom Invisible Resources, v ktorom sa vám podarilo vytvoriť koženú rukavicu z bakteriálnej celulózy. Pripomeňte nám prosím, čo vlastne bakteriálna celulóza je a čím je špecifická.

Bakteriálna celulóza je prírodný polymér, ktorý je produkovaný špecifickými druhmi mikroorganizmov. Je to najčistejší a najekologickejší zdroj celulózy, pretože nepotrebuje žiadne procesy na vyextrahovanie celulózy. Materiál má veľkú škálu použitia: implantáty v medicíne, kozmetický priemysel, potravinársky priemysel, výroba špeciálneho papiera, atď.

Bakteriálna celulóza vám vyrastie na tekutej zmesi živín za dobu 12-14 dní. Mnohí ju možno poznajú vo forme Kombuche, ktorá sa u nás pije ako zdraviu prospešný elixír. Na Filipínach a v krajinách juhovýchodnej Ázie ju poznajú pod menom Nata de Coco – sladký dezert.

Čo bolo primárnym cieľom tohto projektu? Na základe akej metódy ste sa dopracovali k úspešnému výsledku?

Cieľom projektu bolo skúmať a vyhodnotiť rôzne dostupné metódy na pestovanie bakteriálnej celulózy, ktoré by bolo možné využiť na manipuláciu s materiálom za účelom jeho domáceho využitia na výrobu rôznych produktov. Mnohým je známa bakteriálna celulóza vo forme plátov, ale tento materiál je veľmi flexibilný a dnes ho vieme vypestovať v 3-dimenzionálnej forme, nechať ho „obrásť” okolo formy, alebo vieme ovplyvniť ako a kde bude rast. Tieto metódy dávajú možnosť vzniku materiálu, ktorý má programovateľné vlastnosti.

Čo sa týka metódy práce, som dosť systematická. Veľa času som strávila výskumom a určením otázky, ktorá bola predmetom môjho vlastného výskumu a určovala mu smer.

Zobraziť celú galériu (11)

zdroj: archív ZG

V poslednom rozhovore pre Startitup ste spomínali, že tento projekt je len vo fáze experimentov. Ako ste sa od tej doby posunuli? Vnímate jeho zavedenie do praxe ako reálnu záležitosť budúcnosti?

Mala som možnosť projekt rozvinúť ďalej. Rok po ukončení štúdia v Londýne som dostala pracovnú ponuku v Indii, kde som pracovala ako materiálová dizajnérka pre miestnu spoločnosť. Medzitým som stretla svojho terajšieho partnera Susmitha, ktorý je z juhoindického štátu Kérala. Vedela som, že na Filipínach sa pestuje forma bakteriálnej celulózy pre potreby potravinárskeho priemyslu na kokosovej vode – a India je kokosovými palmami posiata. Spoločne sme sa rozhodli pokračovať v práci a začiatkom roku 2017 sme sa presťahovali do Južnej Indie, kde sa sme venovali na fulltime vývinu materiálu a zdokonaľovaniu spôsobu jeho výroby.

Momentálne spolu zakladáme firmu, ktorá sa venuje výskumu a vývoju materiálov založených na bakteriálnej celulóze, ktorú tu pestujeme na vode z hnedých kokosov. Skúšame takzvanú pilotnú výrobu a neustále zdokonaľujeme naše postupy. Dúfame, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí získať dostatočné množstvo investícií a klientov na to, aby sme mohli projekt rozvíjať ďalej.

Zobraziť celú galériu (11)

zdroj: Archív ZG

V rámci iného projektu s názvom MANfacturing ste filtrovali vašu vlastnú krv. Čo ste tým chceli dosiahnuť?

Na tomto projekte som pracovala počas štúdií MÁ Materiál Futures po dobu jedného mesiaca. Bol to krátky, ale intenzívny projekt so zadaním: preskúmajte materialitu niečoho extrémneho. Ako vidíte, malo to otvorený koniec. Rozhodla som sa poňať extrém v myšlienke vnímania ľudského tela ako ultimátneho zdroja materiálov. Ako ľudia sme zvyknutí na to, že z prírody berieme, ale svoju vlastnú telesnú schránku ako zdroj materiálu nevnímame – počas života, ale ani po smrti. Pritom ľudské telo obsahuje a produkuje mnoho látok, ktoré by sa ako surový materiál vnímať dali: vlasy, odumretá koža, moč, krv, telesný tuk, atď.

Počas výskumu na tomto projekte som mala možnosť prácu konzultovať s viacerými odborníkmi, trebárs s Monikou Gullerovou, ktorá je vedúcou výskumníčkou v oblasti molekulárnej biológie v Oxforde alebo s Pavlom Tvarohom, ktorý je známym molekulárnym mixológom a vlastníkom Bohemia Lounge v Londýne. Tieto materiály sú organického pôvodu a pracuje sa s nimi ináč ako trebárs s drevom alebo kovom, a preto som inšpiráciu na spôsob ako s nimi pracovať hľadala skôr v gastronómii… Výsledkom projektu bola séria scenárov, v ktorých sa materiály pochádzajúce z ľudského tela pretvárajú do produktov, alebo ich zber a spracovanie je súčasťou každodenného života.

Vyštudovali ste odbor textilný dizajn. Z akého dôvodu ste sa rozhodli odkloniť od tradičných materiálov a začať experimentovať s tými alternatívnymi? Odkiaľ ste čerpali znalosti z biológie?

Zaujímali ma materiály ako také, ich taxonómia, prepojenosť, chcela som sa dostať k materiálom nielen ako k hotovým výrobkom, ale podieľať sa na ich procese výroby, meniť a ovplyvňovať ich vlastnosti ešte predtým, než sú produktom pre ďalšiu fázu dizajnu a výroby. A keď som sa začala na materiály pozerať z iného uhla pohľadu a viac o nich čítať a experimentovať s nimi, tak som sa dostala k rôznym zaujímavým materiálom a procesom, na ktoré som potom nadviazala. Znalosti z biológie som najprv čerpala od odborníkov z danej oblasti a samozrejme som sa o daný odbor zaujímala veľa aj sama.

Zobraziť celú galériu (11)

zdroj: Archív ZG

Máte za sebou aj neúspechy? Nepodaril sa vám niekedy projekt tak, ako ste si želali?

Samozrejme, tie vás vždy posunú ďalej a ukážu vám nový smer.

Raz ste sa vyjadrili, že interdisciplinarita je súčasným trendom. Aké využitie a význam má podľa vás prelínanie odborov? Myslíte si, že spojenie textilného dizajnu a vedy vstúpi do bežnej praxe?

Myslím, že interdisciplinarita je do určitej miery normálnym javom. Odbory a poznatky z rôznych oblastí sa navzájom často prelínajú a ovplyvňujú sa. Okrem toho sa vedomosti a naše skúsenosti neustále vyvíjajú a posúvajú dopredu. Prepojenie textilu a vedy je bežnou praxou a myslím, že v tejto oblasti boli vždy ľudia s nápadmi a netradičnými otázkami, možno sa to pred tým len nenazývalo dizajn, zatiaľ čo v dnešnej dobe sa slovo dizajn vyskytuje v našej slovnej zásobe omnoho častejšie.

Zobraziť celú galériu (11)

zdroj: Archív ZG

Do akej miery ste vedkyňa a do akej ešte stále dizajnérka? Nezačali ste sa vďaka spomínaným projektom viac zaujímať o vedu, ako o módu samotnú?

Vedu som neštudovala, a preto by som samú seba nedefinovala ako vedkyňu, bolo by to nefér. Som dizajnérka, ktorá hľadá informácie a metódy z oblasti, ktoré sú pre moju prax relevantné – a teda aj z vedeckých odborov.

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie skloňuje výraz „pomalá móda“ alebo „slow fashion“, ktorá stojí na myšlienke menšieho počtu oblečenia, no zato kvalitnejších látok. Ste aj vy zástankyňou tohto trendu? Prečo sa ľudia začali iba prednedávnom zaujímať o negatívny dopad, aký má módny priemysel na našu planétu?

Pretože na svete je 7 miliárd ľudí, ktorí neustále veci spotrebuvávajú, a z toho vzniká ekologický dopad, ktorý sa nedá ignorovať. Slow fashion je možno pre určitých ľudí trendom, no myslím, že skutočným významom a účelom slow fashion nie je vznik nového trendu, ale skutočná zmena životného štýlu a uvedomenie si, čo vlastne človek ku šťastiu potrebuje. Zatiaľ je to skôr záležitosť pre ľudí, ktorí si môžu slow fashion dovoliť, ale ja dúfam, že čoskoro vymyslíme spôsob ako slow fashion urobiť dostupnejšou.

Zobraziť celú galériu (11)

zdroj: Archív ZG

Ako je na tom Slovensko z hľadiska inovácií v oblasti textilného dizajnu? Na čom by sme mali podľa vášho názoru najviac ako krajina zapracovať?

Myslím, že by pomohlo keby sa odborníci z rôznych oblasti navzájom viac prepojili a mali platformu, kde by mohli spolupracovať a navzájom si obohacovať prax a poznatky. Ináč, na Slovensku sa inovácia v oblasti textilného priemyslu asi nerobí ľahko, pretože tu textilný priemysel takmer zanikol. Ako individuálny dizajnér je síce fajn mať skvelý nápad, ale inováciu môžete urobiť funkčnou len v už existujúcom systéme, bez partnerov to ide ťažko.

Prezradíte nám, akým projektom a aktivitám sa venujete v súčasnosti?

Venujem sa hlavne Malai, zaberá väčšinu môjho času a veľa sa učím, keďže toto je moja prvá skúsenosť s vytvorením firmy. Momentálne pracujem na zháňaní investícií pre ďalší rozvoj projektov, takisto pracujem na vývine ďalších materiálov vyrobených z bakteriálnej celulózy a máme rozbehnutých niekoľko zaujímavých spoluprác s dizajnovými štúdiami a firmami z rôznych svetových krajín.