Ako za rok pre­čí­tať 100 kníh

Alexandra Dulaková. / 5. november 2016 / Business

Pred­po­kla­dám, že pat­ríš medzi drvivú väč­šinu moder­ných ľudí, a teda nikdy nemáš na nič čas. A platí to bohu­žiaľ aj pre číta­nie kníh. Je to niečo, čo sa dá len veľmi ťažko zvlád­nuť mul­ti­tas­kin­gom, a preto to mno­hým ľuďom­robí prob­lémy. Lenže inves­to­vať čas do kníh sa sku­točne oplatí. 

Hovorí sa, že jediné, čo ti nikto nikdy nevezme, sú to tvoje vedo­mosti. (Jedine, že by ťa veľmi silno tre­sol po hlave.) To, čo sa počas života naučíš, a čo si z toho zapa­mä­táš, je tvoj súkromný vedo­mostný kapi­tál, ktorý môžeš a nemu­síš roz­umne zúro­čiť. Pri­ro­dzene, nikto nedo­káže pre­žiť sto živo­tov, uro­biť milión pouč­ných chýb v kaž­dej mož­nej sfére, dve­sto­krát sa posta­viť na nohy, skú­siť tisíc kariér a k tomu ešte aj pre­ces­to­vať celý svet, roz­lús­kať ľud­skú náturu a napí­sať o tom všet­kom aspoň sto kníh. Ale môžeš si o tom pre­čí­tať. 

13355415_227775390940956_660626153_n

foto: instagram.com

  1. Nešetri na nich

Áno, knihy sú drahé. Ale inves­to­vať do nich sa vždy oplatí, mini­málne roz­hodne viac ako do väč­šiny iných vecí. Vedo­mosti a zážitky z ich číta­nia sa ti neošú­chajú, nezlo­mia, nez­ješ ich a rov­nako sa ani nepo­ka­zia. A ak sa budeš sna­žiť, ani ich neza­bud­neš. Holand­ský Eras­mus tvr­dil, že by to malo fun­go­vať nasle­dovne: „Ak mám nejaké peniaze, kúpim si za ne knihy. Ak mám málo peňazí, kúpim si knihy a za zvy­šok jedlo a oble­če­nie.“ A už len fakt, že jeho meno a odkaz (áno, tie štu­dijné pobyty) nevy­mizli z ľud­ského pove­do­mia ani po päť­sto rokoch, sú dôka­zom toho, že jeho slová mali neľahkú váhu.

Nemu­síš hneď ašpi­ro­vať na nie­koľ­kos­to­ročnú posmrtnú slávu a uzna­nie, stačí aj nejaký mino­ritný jed­no­ge­ne­račný úspech. Jed­no­du­cho, aj keď sú knihy drahé, oplatí sa do nich inves­to­vať, pre­tože inak ich sto nikdy nepre­čí­taš. Zlou inves­tí­ciou je len taká kniha, ktorú nepre­čí­taš vôbec. (A tú môžeš vždy daro­vať nie­komu, kto o ňu bude mať záu­jem, alebo posu­núť miest­nej kniž­nici. Svoje pub­li­kum si nájde.) Čím viac kníh budeš doma mať, tým viac ich budeš môcť pre­čí­tať. Ak sa roz­ho­du­ješ medzi dvoma, kúp rad­šej obe. A neve­nuj roz­ho­do­va­niu o tom, ktorú začneš čítať, a či ju vôbec začneš čítať, pri­veľa času. Je to strata, ktorú by si mohol naopak veno­vať… naprí­klad číta­niu. Ak ich budeš mať doma kopu, nebu­deš mať žiadnu výho­vorku na to, prečo vo voľ­nom čase nečí­tať.

13277508_632066536947619_336556511_n

foto: instagram.com

  1. Čítaj pri kaž­dej prí­le­ži­tosti

V MHD, vo vlaku, v auto­buse. Na záchode, pri jedení, v čakárni. Počas pauzy v práci a najmä – vtedy, keď budú všetci ostatní zabí­jať čas na Face­bo­oku. Navykni si na dennú rutinu mini­málne jed­nej hodiny číta­nia (naprí­klad pred spa­ním) a cez víkend tento čas ešte aspoň zdvoj­ná­sob. Urob to namiesto sle­do­va­nia telky (pokiaľ nejde naozaj dobrý film alebo správy), či namiesto sle­do­va­nia zla­tých psí­kov a pohľad­ných žien / mužov na inter­nete. Ak sa tohto plánu budeš držať a za týž­deň strá­viš číta­ním aspoň desať hodín, pre­čí­taš za rok 104 kníh. (Za pred­po­kladu, že ako prie­merný člo­vek pre­čí­taš za hodinu 50 strán.)

  1. Čítaj iba knihy, ktoré za to stoja

Nie­kedy dobre padne aj nejaký ten sle­pačí brak, ktorý ti pomôže odre­a­go­vať sa. Nie­kedy. Predsa len skús výber ako Evita alebo 50 odtie­ňov šedej zmi­ni­ma­li­zo­vať na mizivú a venuj sa rad­šej lite­ra­túre, ktorá ti pri­ne­sie osoh. Nečí­taj za každú cenu ani to, čo by sa čítať „malo“. Nie každá kniha je pre kaž­dého, a keď si máš vybrať medzi Dosto­jev­ským a dob­rou moder­nou fik­ciou, s tým že Dosto­jev­ský ťa abso­lútne nezau­jíma, pre­čí­taj si rad­šej dobrú modernú fik­ciu. Nemu­síš byť za každú cenu pse­udo­in­te­lek­tuál a neubudne z teba ani ak nebu­deš mať pre­čí­tanú všetku sve­tovú kla­siku. Aj keď niečo z nej by si jed­nodz­načne pre­čí­tané mať mal.

13256834_1785171945102650_595276368_n

foto: instagram.com

Vybe­raj si témy kníh, ktoré sú ti blízke, ktoré ťa oslo­via, pop­rí­pade rie­šia tvoje aku­tálne prob­lémy. Za tie sto­ro­čia sa už určite nie­kto oci­tol v tvo­jej koži a v dobe inter­netu naňho ani nie je také ťažké natra­fiť. Budú sa ti čítať ľah­šie a je prav­de­po­dob­nej­šie, že ťa ich číta­nie bude aj baviť. Kaž­dej knihe daj aspoň 50 strán pred­tým, než ju defi­ni­tívne odlo­žíš, no ak ťa ani po tých 50-tich nezaujme, siahni po inej. Život je prí­liš krátky (a rok má len 365 dní) na zlé knihy, ako aj na knihy, ktoré nemajú zarov­nané okraje. Také pat­ria do koša a autor spolu s nimi, pre­tože ak sa nie­kto v roku 2016 nedo­káže naučiť stla­čiť vo Worde jedno tla­čítko, alebo ak túto formu textu pova­žuje za ume­lecký pros­trie­dok, presne tam patrí.

  1. Čítaj aj viac kníh naraz

Toto síce nie je tip pre kaž­dého, ale mul­ti­tas­king vrámci samot­ného číta­nia dokáže množ­stvo pre­čí­ta­ných kníh zásadne zvý­šiť. Ak si to ešte neskú­sil, ale si odhod­ladný tomu dať aspoň šancu, začni téma­ti­zá­ciou kníh podľa času dňa. Večer si naprí­klad na uvoľ­ne­nie pre­čí­taj (auto)biografické knihy, ktoré sú ako prí­beh a idú „dole krkom“ veľmi ľahko. Niečo plné prak­tic­kých vedo­mostí by ťa mohlo aku­rát nabu­diť, keďže zapa­mä­tá­va­nie si zau­jí­ma­vých infor­má­cií je cel­kom náročná moz­gová akti­vita. Preto je lep­šie to čítať ráno alebo počas dňa. No a ak naopak pat­ríš medzi ľudí, ktorí musia knihu pre­čí­tať od veno­va­nia až po vysvet­livky a zdroje, túto radu jed­no­du­cho pre­skoč.

13355535_1009055129175380_680367067_n

foto: instagram.com

  1. Ucho­vaj si cenné poznatky

Pre­dov­šet­kým ak nečí­taš fik­ciu, ale knihu, ktorá ťa má niečo cie­lene naučiť, pop­rí­pade je od nie­koho / o nie­kom inšpi­ra­tív­nom. (Ale aj ak je to belet­ria, či próza.) V prvom prí­pade si kľudne vezmi aj zvý­raz­ňo­vač alebo pero (prav­de­po­dobne to nie je deko­ra­tívny typ knihy) a dôle­žité časti, pri kto­rých ti poskočí mozog a v hlave zasvieti žia­rovka, si pod­čiar­kuj, pop­rí­pade k nim pri­pi­suj poznámky. Nerob to pri­často, pre­tože pri­veľké množ­stvo infor­má­cií si pri kaž­dej knihe aj tak nebu­deš vedieť zapa­mä­tať. V dru­hom prí­pade hod­not­nej belet­rie, pro­sím, neprzni cenné knihy ničím iným ako ceruz­kou. Možno si ich raz budú chcieť pre­čí­tať tvoje deti. Aby si pro­ces uče­nia sfi­na­li­zo­val, skús si po pre­čí­taní na základe tých naozaj výni­moč­ných vyzna­če­ných častí uro­biť krátke päť­mi­nú­tové zhr­nu­tie o tom, čo dôle­žité pre teba kniha obsa­ho­vala a papie­rik si vlož do inkri­mi­no­va­nej knihy. Týmto spô­so­bom sa k nej budeš môcť vždy vrá­tiť a rýchlo si zre­ka­pi­tu­lo­vať to uži­točné, aj keď dosiah­neš vysní­vaný cieľ jed­nej stovky.

A nako­niec, ďaku­jem za pre­čí­ta­nie. Ľudia sa mu venujú čoraz menej, pre­tože naň treba čas a sústre­de­nie, pri­čom obe veci majú cenu zlata. Je fajn, že si ju veno­val práve nám. 

13380899_1569965559967338_1204641219_n

foto: instagram.com

Zdroj: Darius Foroux, medium.com, zdroj titul­nej fotografie:startitup.sk

Pridať komentár (0)