Andrej Nagy: Rai­so­vať peniaze môže byť pre slo­ven­ské star­tupy samov­raž­dou

Michal Sorkovský / 15. november 2015 / Tools a produktivita

Aj napriek tomu, že Slo­ven­sko nie je veľká kra­jina, rodí sa u nás množ­stvo ori­gi­nál­nych nápa­dov. No a hoci má mnoho z nich medzi­ná­rodné ambí­cie, väč­šina z nich končí pre­cit­nu­tím do tvr­dej rea­lity. Prečo ale čaká drvivú väč­šinu našich star­tu­pov neús­pech? Prak­ticky hneď potom, ako si ujas­nia, čo vlastne chcú robiť, sa sna­žia slo­ven­skí pod­ni­ka­te­lia zau­jať inves­to­rov a rais­núť peniaze. Nikto z nich však netuší, že je to naj­väč­šia chyba, akú len môžu spra­viť.

Je to veľmi jed­no­du­ché, keď sa chcete učiť šofé­ro­vať auto, nemô­žete si hneď sad­núť do Fer­rari, lebo sa prav­de­po­dobne hneď zabi­jete. Keď si ale sad­nete do neja­kého slab­šieho auta, s dob­rým men­to­rom, ktorý vás naučí šofé­ro­vať, tak postu­pom času budete v pohode zvlá­dať šofé­ro­va­nie aké­ho­koľ­vek vozidla a pre­ži­jete,“ hovorí slo­ven­ský pod­ni­ka­teľ a foun­der sin­ga­pur­skej spo­loč­nosti Synergy Bila­te­ral Andrej Nagy, ktorý je zás­tan­com budo­va­nia vlast­nej firmy. O jeho pod­ni­ka­teľ­skej vízií a prí­behu sa dočí­tate v tomto roz­ho­vore. 

Andrej sa medzi­ná­rod­nému obchodu venuje už tak­mer 10 rokov. Počas tejto doby zalo­žil hneď nie­koľko spo­loč­ností a dosia­hol úspe­chy v Ázii a na území Rus­kej Fede­rá­cie. Kon­com roka 2014 zalo­žil v Sin­ga­pure Synergy Bila­te­ral, cez ktorú sa mu poda­rilo etab­lo­vať veľké množ­stvo biz­ni­sov medzi ázij­ským a rus­kým trhom. V tejto oblasti ťaží zo širo­kého networku, vďaka kto­rému pomáha fir­mám expan­do­vať rýchlo a ply­nule. Okrem toho má aj množ­stvo názo­rov a skú­se­ností, o ktoré by sa chcel pode­liť aj so slo­ven­skými pod­ni­ka­teľmi.

Mimo iného tvrdí, že star­tup nepot­re­buje takého inves­tora, ktorý mu okrem poskyt­nu­tia finanč­ných zdro­jov nijak nepo­môže. Potre­buje inves­tora-men­tora, ktorý mu otvorí svoj network a zna­losti, vďaka kto­rým dokáže firma cel­kom sama rásť.

To všetko by však malo prísť až potom, keď bude mladý star­tup schopný zará­bať vlastné peniaze, a to bez pomoci zvonka. Ide o vybu­do­va­nieť funkč­nej firmy, nie však preto, aby ste pre­sved­čili inves­tora, že sa do vás oplatí inves­to­vať, ale preto, aby ste zís­kali reálne skú­se­nosti a sami pocho­pili, ako vlastne môže pod­ni­ka­nie s vašim nápa­dom vyze­rať.

Andrej, kde vidíš naj­väčší prob­lém slo­ven­ských star­tu­pov?

Typic­kým zna­kom slo­ven­ských star­tu­pov je, že ešte pred­tým, než začnú s budo­va­ním firmy, uva­žujú nad tým, že raisnú peniaze. To ale nie je pri­ro­dzené. Keď robíte nejaký biz­nis, vašim cie­ľom by malo byť zaro­biť peniaze a nie si ich pýtať od iných. Keď člo­vek zarába, zna­mená to, že vymieňa hod­noty. Plán vytvo­re­nia firmy ešte nie je hod­nota. To je len vízia. Je potrebné dostať sa do fázy, kedy sa naozaj začne vytvá­rať niečo hod­notné, niečo, za čo sa ľuďom oplatí dať pro­ti­hod­notu.

Keď sa firma nebu­duje postupne, ľudia, ktorí sú v nej, sa sami ukra­cujú o nesmierne dôle­žitý pri­ro­dzený roz­voj. Hovo­rím z vlast­nej skú­se­nosti. Zakaž­dým, keď som bol nútený začať s novým biz­ni­som, bolo to o niečo lep­šie ako pre­došlý pokus. Vždy som totiž sta­val na nie­čom, čo som sa naučil pred­tým.


(Sídlo spo­loč­nosti Synergy Bila­te­ral v Sin­ga­pure)


To zna­mená, že zís­ka­va­nie skú­se­ností a samos­tatný vývoj bude pre star­tupy vždy cen­nej­šie, než mili­óny od inves­tora?

Neviem si pred­sta­viť zdravý roz­voj star­tupu, či už slo­ven­ského alebo iného, pokiaľ sa sám ukráti o skú­se­nosti. Vlastné skú­se­nosti sú akýmsi pomy­sel­ným scho­dis­kom, vďaka kto­rému už nikdy nepad­neme úplne na zem, pre­tože nás zachytí pred­tým vybu­do­vaný schod. Tieto schody sú pri­tom posta­vené zo zís­ka­ných poznat­kov, vybu­do­va­ného networku, ale aj samot­ných pádov. Star­tupy, ktoré raisnú peniaze pred­tým, ako by ich sami začali zará­bať, pri­chá­dzajú o tento pri­ro­dzený vývoj. Aj to malé per­cento z nich, kto­rým sa rias­núť peniaze podarí, nezíska naozaj nič. Ich pro­jekt jed­no­du­cho krachne a oni sa nebudú mať čoho zachy­tiť.



Tieto star­tupy sa ale sna­žia nasle­do­vať rôz­nych gigan­tov, tech spo­loč­nosti z USA, kto­rým sa v minu­losti touto ces­tou poda­rilo uspieť. Je to sen, za kto­rým všetci idú. 

Lenže zabú­dajú na jednu dôle­žitú vec: tu ide o 15 či 20 rokov staré modely pod­ni­ka­nia. Sústre­diť sa na ne vo svete, ktorý sa enorm­ným tem­pom mení, je samov­ražda. Západ pomaly upadá a východ ras­tie, na to nesmieme zabú­dať — zmeny ku nám pri­chá­dzajú one­sko­rene, ale nevy­hnutne. Mys­lieť si, že nás to obíde, je naivné.

Práve preto je nesmierne dôle­žité budo­vať svoju spo­loč­nosť postupne. Také firmy dokážu vďaka zís­ka­ným skú­se­nos­tiam zare­a­go­vať omnoho pruž­nej­šie. Jed­no­du­cho budú na pri­chá­dza­júce zmeny pri­pra­vené.


Koniec kon­cov, ak star­tup pre­ukáže svoju schop­nosť zaro­biť peniaze sám, je to lep­šie aj pre inves­tora.

Keď za inves­to­rom prídu ľudia so svo­jim pro­jek­tom a vedia pre­uká­zať, že boli schopní spra­viť niečo, aj keď nemali peniaze, pre neho to bude obrov­ský impulz, aby sa o nich začal zau­jí­mať. Odpo­ru­čil by som ale inves­to­rom, aby nedá­vali star­tu­pom peniaze.

Prečo?

Pre­tože pre každý star­tup bude tisíc­krát cen­nej­šie, ak mu inves­tor dá všetko, vďaka čomu bude schopný zará­bať sám – otvo­riť svoj network a ponúk­nuť know-how je v koneč­nom dôsledku to naj­lep­šie, čo môže inves­tor uro­biť.

Je to cel­kom jed­no­du­ché. Keď člo­vek dostane naraz veľa peňazí, bude schopný kúpiť si veľké množ­stvo rýb. Keď ho ale iní naučia tie ryby chy­tať, bude ich vedieť chy­tať až do konca svojho života. Možno najprv chytí len 2 či 3, potom možno dvad­sať, ale nako­niec dokáže chy­tiť také množ­stvo rýb, za ktoré iní vyha­dzujú mili­óny. Ak ale ryby iba kupuje a minú sa mu peniaze, končí.

Na Slo­ven­sku vidím naj­väčší prob­lém v tom, že pre ľudí úspešný biz­nis zna­mená jednu vec: peniaze. Podľa mňa je biz­nis úspešný vtedy, ak je funkčný, dlho­dobý a o ľuďoch. O tom, čo majú za sebou, o tom, čo vedia. A to si star­tup za rais­nuté pra­chy nikdy nekúpi.

Pridať komentár (0)