Ber­lín vs. Lon­dýn: kto sa stane star­tu­po­vým vod­com Európy?

Alexandra Dulaková / 27. november 2015 / Tools a produktivita

V neďa­le­kých európ­skych met­ro­po­lách nám rastú naj­sľub­nej­šie eko­sys­témy lokál­nej star­tu­po­vej scény. Každá má svoje špe­ci­fické pre aj proti a sta­vať ich proti sebe je neľahká úloha, ale predsa sa o to pokú­sime. Ak roz­mýš­ľaš nad prá­cou, pod­po­ro­va­ním, alebo rovno roz­bie­ha­ním star­tupu v zahra­ničí, potre­bu­ješ mať po ruke detailné infor­má­cie o tých naj­ruš­nej­ších úľoch, v kto­rých sa budú rodiť a rea­li­zo­vať geniálne nápady. 

Obe mestá si sú svo­jej domi­nant­nej pozí­cie na scéne vedomé a vyví­jajú nemalú snahu o to, aby sa na vrchole udr­žali. Nie sú to len hlavné mestá sil­ných kra­jín, ale malé ves­míry schopné vycho­vať celú gene­rá­ciu šikov­ných pod­ni­ka­te­ľov a pro­jek­tov, ktoré zlep­šia kva­litu života na Zemi. Napriek tomu čelia via­ce­rým výzvam. Anglická vláda sa naprí­klad v najb­liž­ších mesia­coch prav­de­po­dobne chystá sprís­niť kri­té­ria pra­cov­ných víz, čo by mohlo zne­mož­niť nají­ma­nie zahra­nič­ného talentu do lokál­nych star­tu­pov. Ber­lín, na dru­hej strane, vyvíja pro­stred­níc­tvom zmien v daňo­vom sys­téme pod­nety pre star­tupy v počia­toč­ných štá­diach a rov­nako u seba víta aj star­tupy zo zra­hra­ni­čia, naprí­klad vo veľ­kom tie z Izra­ela. Ten je mimo­cho­dom štá­tom s naj­vyš­ším počtom star­tu­pov na počet oby­va­te­ľov. Pozrime sa na čísla ešte detail­nej­šie. 

Ber­lín: mesto, ktoré nepres­táva prek­va­po­vať

Moderné mesto pokri­vené nie vždy pek­nou his­tó­riou je rodis­kom mno­hých zná­mych star­tu­pov. Meno­vite sú nimi naprí­klad Soundc­loud, Food­panda, Deli­very Hero, Hel­loF­resh, či Wooga. Za posledné desať­ro­čia sa Ber­lín posta­vil na nohy, pre­šiel na “zelenú vlnu” eko­ló­gie a ino­vá­cií a vytvo­ril pod­ne­bie známe najmä vďaka kre­a­tív­nym a ume­lecky lade­ním ľuďom. Oproti iným ale zaos­táva najmä tým, že nemá takú obchod­nícku a pod­ni­ka­teľ­skú his­tó­riu ako Lon­dýn, alebo naprí­klad New York, kto­rých enormný úspech na star­tu­po­vej scéne snáď nikoho neprek­va­puje. Na dru­hej strane práve mestá ako Ber­lín dokážu ohro­miť — veď aj zásadne mlad­šie San Fran­cisco dnes vďaka Sili­con Val­ley na celo­sve­to­vej úrovni. 

Vytvo­re­ním prí­ve­ti­vého pro­stre­dia od začiatku 90. rokov pri­lá­kali Nemci mnoho zve­da­vých a tvo­ri­vých ľudí — našťas­tie nie­len kre­a­tív­nych umel­cov, ale aj tech­ni­kov a pod­ni­ka­te­ľov. Moder­ni­zá­cia a záu­jem o túto met­ro­polu nene­chala chladné ani vládne orgány, ktoré momen­tálne pri­pra­vujú via­cero star­tup-friendly smer­níc a záko­nov. Naprí­klad Minis­ter­stvo finan­cií sa snaží napra­viť fakt, že väč­šina finanč­ných zdro­jov putuje do star­tu­pov v neskor­šom štá­diu vývoja. Pre tie, ktoré ešte len začí­najú prvými neis­tými krokmi, pri­chá­dza vláda s grantmi INVEST a daňo­vými úľa­vami pre tých, ktorí ich dostanú. Verejno-súkromné tech­no­lo­gické orga­ni­zá­cie ako naprí­klad Ber­lin Par­tner for Busi­ness and Tech­no­logy zase ponú­kajú rôzne štar­to­va­cie balíčky pre úpl­ných začia­toč­ní­kov, kto­rých do tajov star­tu­po­vej alchý­mie pod­robne zasvä­tia, čím im zásadne uľah­čia prvé mesiace exis­ten­cie. Výsledky sú evi­dentné už dnes, naprí­klad vďaka sve­to­vému reb­ríčku ude­le­ných paten­tov, v kto­rom Nemecko obsa­dilo piate miesto za tak­mer 66 tisíc paten­tov ude­le­ných v roku 2014. Anglicko je oproti tomu na sied­mom mieste.

Cel­kovo je v meste vidno veľkú chuť po napre­do­vaní, moder­ni­zá­cii a zara­dení medzi sve­tové špičky. Poten­ciál tam evi­den­tne je, k nemu stačí dodať už len vytvo­re­nie ide­ál­neho pod­ne­bia, po kto­rom by mal prí­liv šikov­ných záu­jem­cov nastať cel­kom pri­ro­dzene. V roku 2014 Nemecko domi­no­valo ven­ture capi­tal inves­tí­ciam a len počas prvých šty­roch mesia­cov roku 2015 vyzbie­rali nemecké tech­nické spo­loč­nosti až 1,15 miliardy dolá­rov, z čoho Ber­lín pri­ro­dzene vychá­dza ako víťaz. Až 40 per­cent ven­ture capi­tal inves­tí­cií puto­valo práve do tejto met­ro­poly, rov­nako ako aj 55 per­cent zo spo­mí­na­nej 1,15 milardy. 

Lon­dýn: domi­nantná stá­lica

Menej prek­va­pi­vým kan­di­dá­tom na trón star­tu­po­vej Európy je Lon­dýn, ktorý má v oblasti pod­ni­ka­nia a tech­no­ló­gií už aké-také skú­se­nosti. Tie nena­ru­šili ani radi­kálne poli­tické pohyby, ani zásadné zmeny reži­mov. Jed­no­du­cho, Lon­dýn si mohol pros­pe­ro­vať na národ­nej aj nad­ná­rod­nej úrovni bez význam­nej­ších zmien už dob­rých pár desať­ročí. Tomu sa dáv­nej­šie pris­pô­so­bili aj miestne pomery a preto Ber­lín pora­zil tak­mer v kaž­dej zásad­nej kate­gó­rií. Lon­dýn má viac star­tu­pov (3,200 – 4,500 ku 1,800 – 3,000), inku­bá­to­rov (12:6) aj akce­le­rá­to­rov (24:8), co-wor­king pries­to­rov (70:53), žia­da­te­ľov o patent (23,000:66,000 v roku 2014), vyšší prie­merný seed round (725,000 dolá­rov ku 525,000 dolá­rom), prie­merné výnosy série A (7,25 mili­ó­nov dolá­rov k 5,75 mili­ó­nov dolá­rov) a ponúka aj vyš­šie platy pre ľudí aktív­nych v oblasti tech­no­ló­gii (77,508 dolá­rov ročne ku 63,000 dolá­rom ročne). Táto hod­nota sa naviac za prvých šesť až desať rokov skú­se­ností navýši až na vyše 99,000 dolá­rov ročne. Na dru­hej strane za Ber­lí­nom zaos­táva v počte nado­bud­nu­tých tech­no­lo­gic­kých spo­loč­ností v roku 2014. Z 332 ich Lon­dýn zís­kal 33 a Ber­lín 40. (Také USA však ich zís­kalo vyše 120, čo vypo­vedá o ich cel­kovo vyspe­lej­šej star­tu­po­vej scéne.) Anglicko ale stále vedie v počte ven­ture capi­tal inves­tí­cii nad Nemec­kom v pomere 187:145. 

Ani zásadné daňové úľavy nie sú lon­dýn­skym star­tu­pom cudzie. Daňový kre­dit pre spo­loč­nosti pod­ni­ka­júce v oblasti vedy a tech­no­ló­gií s menej ako 500 zamest­nan­cami vzrás­tol oproti minu­lým rokom o 225 per­cent, zatiaľ čo pri roz­voji dušev­ného vlast­níc­tva (IP deve­lop­ment) sa zni­žujú hod­noty kor­po­rát­nej dane zo zisku z bež­ných 20 per­cent na 10 per­cent. Ďalej pre bež­ných daňo­vých poplat­ní­kov ponúka Anglicko až 50 per­centné zní­že­nie dane z príjmu počas prvých 100,000 libier zozbie­ra­ných vrámci seed fun­dingu roz­ví­ja­jú­cej sa spo­loč­nosti, a pre súkrom­ným inves­to­rov a inves­tor­ským ven­ture capi­tal fon­dom zni­žuje daň z príjmu o 30 per­cent.

Samoz­rejme, vyš­šia kon­cen­trá­cia star­tu­pov nemusí auto­ma­ticky zna­me­nať priaz­ni­vej­šie pro­stre­die na prie­lom na trhu. Viac mož­ností co-wor­kingu, akce­le­rá­to­rov a inku­bá­to­rov priamo vyplýva z množ­stva prí­tom­ných star­tu­pov, čím sa ich počet môže pri pro­por­ci­onál­nom porov­naní s počtom star­tu­pov tak­mer rov­nať. Dôle­ži­tým fak­to­rom sú jed­no­značne pod­mienky pre pod­ni­ka­te­ľov — a špe­ciálne pre star­tupy — vytvo­rené vlá­dou a rôz­nymi nad­ná­rod­nými spo­loč­nos­ťami. A keďže sa pri roz­ho­do­vaní medzi dvoma mes­tami pri­hliada aj na bežné a prak­tické zále­ži­tosti, nesmieme zabud­núť ani na bežné náklady na život, ktoré si tieto mestá vyža­dujú. Ber­lín je oproti Lon­dýnu nepo­rov­na­teľne lac­nejší, pri­čom jeho ceny majú oveľa bliž­šie k Bra­ti­slave než k brit­skej met­ro­pole. Zásadný roz­diel môže uro­biť aj men­ta­lita miest­nych pod­ni­ka­te­ľov a ich prí­stup k novým star­tu­pom, ako aj mož­nosť expan­do­va­nia do iných význam­ných miest danej kra­jiny. V tejto kate­gó­rií by zrejme viedlo Nemecko, keďže práve vďaka tur­bu­lent­nej his­tó­rií nesús­tre­ďuje všetky svoje esá v hlav­nom meste, ale naopak vo via­ce­rých roz­vi­nu­tých a tech­no­lo­gicky vyspe­lých miest po celej kra­jine. Medzi ne patrí naprí­klad Frank­furt, ktorý je mimo­chodm naj­bo­hat­ším mes­tom Európy, bavor­ský Mní­chov, Ham­burg, či Dus­sel­sorf. Ber­lín sa v reb­ríčku naj­ma­jet­nej­ších nemec­kých miest umiest­nil až za všet­kými spo­me­nu­tými — na pia­tom mieste. V týchto pia­tich mes­tách sídli naj­viac boha­tých ľudí, firiem, spo­loč­ností a tým pádom aj mož­ností na roz­voj — síce nie vždy v tej istej kate­gó­rii.

Súboj medzi Ber­lí­nom a Lon­dý­nom vyrov­naný nikdy nebude. Je isté, že Lon­dýn sa na Európ­skej špičke z jas­ných dôvo­dov udrží aj naďa­lej, ale čo sa týka Ber­lína, jeho budúc­nosť môže nádej­ným pro­jek­tom a pod­ni­ka­te­ľom priať čoraz viac. V menia­cej a rýchlo sa roz­ví­ja­jú­cej klíme roz­hodne nie je na škodu roz­bie­hať pro­jekt, či k dielu aspoň pri­lo­žiť pomocnú ruku. 

Zdroj: Geek Time

Pridať komentár (0)