Čo to má spo­ločné s lás­kou?

Andrej Kras / 19. január 2015 / Zaujímavosti

Zúčast­nili ste sa nespo­čet­ného množ­stva star­tu­po­vých kon­fe­rencí, počuli kopu moti­vač­ných reč­ní­kov a stále znova a znova tá istá rada: Musíte milo­vať to, čo robíte! Ak to nemi­lu­jete, môžte rovno zostať doma. Dokonca aj veľký Steve Jobs vo svo­jej zná­mej reči pred pro­mu­jú­cimi štu­dentmi na Stan­forde, v roku 2005 pove­dal: “Jediný spô­sob ako robiť skvelú prácu je milo­vať to, čo robíte. Ak ste to dote­raz nenašli, hľa­dajte ďalej. Neus­po­kojte sa.”

Tak toto nebe­riem.

Samoz­rejme, nie je nič zlé na tom, ak milu­jete to čo robíte — len si nemys­lím, že je to pred­po­klad na vybu­do­va­nie firmy, alebo úspeš­nej kari­éry, samoz­rejme to sa netýka toho “robiť veci poriadne”. Mys­lím, že je neúp­rimné, ak sku­točne úspešní ľudia kladú taký dôraz na lásku, tak isto neúp­rimné ako keď bohatí vra­via, že na penia­zoch nezá­leží. Ľudia si radi ide­a­li­zujú svoje vlastné moti­vá­cie a prí­behy. Cenia si to, na čom im záleží teraz, ale zabú­dajú na to, na čom im zále­žalo, keď začí­nali. Je to ľud­ská pri­ro­dze­nosť, takže sa to ľahko stane samo od seba.

Ja to vidím tak, že veľa skve­lých biz­ni­sov a dôle­ži­tých ino­vá­cii sa v sku­toč­nosti rodí z frus­trá­cie, či dokonca nená­visti. Tra­vis Kala­nick a Gar­rett Camp, zakla­da­te­lia Uberu, nespus­tili svoju službu na preto, že by milo­vali logis­tiku alebo pre­pravu. Spus­tili ju, pre­tože boli nasratí, že neve­deli zohnať v San Fran­ciscu taxík. Kala­nic­kovi sa možno teraz páči viesť Uber, ale na začiatku fakt nená­vi­del fakt, že sa nemá ako dostať domov. Náhodné brains­tor­min­gové stret­nu­tie jed­nej noci v Paríži pre­me­nilo túto frus­trá­ciu na semienko mul­ti­mi­liar­do­vého biz­nisu.

Celý čas sa roz­prá­vam s inými pod­ni­ka­teľmi, a veľa ich spo­loč­ností vyrástlo z podob­ných dôvo­dov — pre­tože zakla­da­teľ chcel niečo čo neexis­to­valo, alebo uvi­deli prí­le­ži­tosť, ako robiť niečo lep­šie, než sa to robilo pred tým. Láska k ich pro­duktu či službe sa môže, ale nemusí obja­viť — ale odpor k teraj­ším mož­nos­tiam spolu s dob­rým názo­rom (ako by to mohlo fun­go­vať lep­šie), je oveľa kva­lit­nej­ším pre­po­kla­dom na úspech.

Prav­du­po­ve­diac, ani dnes nemi­lu­jem všetku svoju prácu. Papie­ro­vačky, hlá­se­nia, den­no­denné drob­nosti, ktoré pri­chá­dzajú so zadpo­ved­nos­ťou za veľkú a ras­túcu spo­loč­nosť — zo žiad­nej z týchto vecí nie som šťas­tím celý bez seba. Ale aj tak by som rad­šej ria­dil Base­camp ako robil čokoľ­vek iné. Mys­lím, že som v tom dobrý, každý deň musím robiť kre­a­tívnu prácu, ktorá je pre mňa výzvov a naďa­lej pokra­ču­jem v tvorbe lep­ších nástro­jov na mene­žo­va­nie pro­jek­tov, hod­notnú a uspo­ko­ju­júcu vec. A tiež je pre mňa sku­toč­ným pote­še­ním spo­lu­pra­co­vať den­no­denne s tak úžas­nými ľuďmi.


Ak by som ja pred­ná­šal moti­vačnú reč, pove­dal by som, že ak chcete byť úspešní a sku­točne pris­pieť do tohto sveta, musíte byť vnú­torne moti­vo­vaní prá­cou, ktorú robíte, a musíte sa cítiť dobre z toho, že ňou trá­vite svoj čas. Láska možno časom vznikne — a je krásne ak áno, ale vopred ju nepot­re­bu­jete. Uspieť môžete aj tým, že chcete niečo, čo ešte neexis­tuje.

zdroj: inc.com

Pridať komentár (0)