Eli­za­beth Hol­mes nebola prvá, pred rokmi takto skra­cho­val Hwang

Alexandra Dulaková / 12. jún 2016 / Business

Rov­nako ako The­ra­nos a jeho zakla­da­teľku kedysi za pre­lo­mové objavy a tech­no­ló­gie svet obdi­vo­val Hwang Woo-suk-a, juho­kó­rej­ského “prie­kop­níka” v oblasti klo­no­va­nia a kme­ňo­vej bun­ko­vej tera­pie. Pred pri­bližne desia­timi rokmi však na povrch vyplá­vali fakty, ktoré jeho meno a výskum polo­žili. Rov­nako ako Hol­mes, aj on fal­šo­val dáta. A nie­len to. 

Prvá dáma star­tu­pov, zázrak zo Sili­con Val­ley, prie­kop­níčka v lekár­skom výskume. Aj takto média a tech svet opi­so­vali Eli­za­beth Hol­mes. Jej zdan­livo ušľach­tilý pro­jekt, ktorý mal uľah­čiť diag­nos­tiku a liečbu záker­ných cho­rôb na základe mini­mál­nych krv­ných odbe­rov, sa nedávno oci­tol pod paľ­bou obvi­není. Tie tvr­dia, že svoje výsledky dlho­dobo fal­šo­vala a že pod­mienky vo via­ce­rých labo­ra­tó­riach nespĺňali kri­té­ria nevy­hnutné na ich pre­vádzku. Na dva roky jej teda bola zatr­hnutá aká­koľ­vej pre­vádzka krv­ných labá­kov. Hod­nota The­ra­nosu, ktorá v roku 2015 podľa nie­kto­rých inves­to­rov pred­sta­vo­vala až 9 miliárd dolá­rov, sa v júni zní­žila na 800 mili­ó­nov. Zisk Eli­za­beth Hol­mes sa z 4,6 miliardy zní­žil prak­ticky na nulu. A z tak ospe­vo­va­nej vizi­onár­skej ved­kyne je dnes len pochybná pod­vod­níčka.

FILE -- Elizabeth Holmes, the chief executive of Theranos, at the embattled blood-testing company’s labs in Newark, Calif., Dec. 4, 2015. In the latest blow to Holmes’ credibility, federal regulators have threatened a series of stiff sanctions against Theranos including barring her from operating its labs for two years. (Carlos Chavarria/The New York Times)

foto: stat news

Aj minulé desať­ro­čie malo svoju Eli­za­beth Hol­mes. Bol ňou juho­kó­rej­ský vete­ri­nár a výskum­ník Hwang Woo-suk, ktorý už v roku 1999 začal vypúš­ťať sen­začné infor­má­cie o tom, ako sa mu poda­rilo naklo­no­vať kravu domácu. Neskôr sa k nej pri­dali iné krav­ské druhy a o pár rokov aj pes, afg­hán­sky chrt Snuppy. Prí­liš vysoká latka však prišla až keď začal Hwang expe­ri­men­to­vať s kme­ňo­vými bun­kami ľudí. Dovtedy sa totiž nikomu nepo­da­rilo vytvo­riť ľud­ské kme­ňové bunky pomo­cou klo­no­va­nia, kon­krétne pomo­cou soma­tic­kej metódy, vďaka kto­rej vznikla naprí­klad naklo­no­vaná ovečka Dolly. Kme­ňové bunky sa dajú využiť pri liečbe mno­hých váž­nych ocho­rení.

Pat­ria medzi ne naprí­klad cuk­rovka, Par­kin­son, Alz­he­i­mer, poško­de­nie mie­chy, artri­tída, srd­cové ocho­re­nia, či rako­vina. Každý pokrok v oblasti výskumu kme­ňo­vých buniek sa víta s obrov­ským entu­ziaz­mom, práve vďaka ich obrov­skému poten­ciálu. Hwang sa teda doma stal hrdi­nom a milá­či­kom. Juž­nej Kórei robil dobré meno v zahra­ničí a na domá­cej pôde (vraj) robil vedu sve­to­vej úrovne.

gettyimages-56483396

foto: tech insi­der

Vytvo­riť kme­ňovú bunku však vôbec nie je jed­no­du­ché a na vytvo­re­nie jedi­nej bun­ko­vej línie v prvom pro­cese spot­re­bo­val až 242 vají­čok odo­bra­ných rôz­nym ženám. O rok neskôr už to bolo jede­násť kme­ňo­vých buniek zo 185 vají­čok a od jedi­nej ženy. Bolo to skve­lou sprá­vou, pre­tože to zna­me­nalo, že si každý člo­vek (v tomto prí­pade žena) môže na liečbu prí­pad­ných ocho­rení vytvo­riť kme­ňové bunky z vlast­ných buniek (vají­čok), čím sa vylúči riziko odmiet­nu­tia buniek telom.

Svet ple­sal, Hwang svoje štú­die pub­li­ko­val vo vedec­kom peri­odiku Science a stal sa šéfom World Stem Cell Hub, zaria­de­niu, ktoré je sve­to­vým líd­rom vo výskume kme­ňo­vých buniek. Lenže potom sa začali obja­vo­vať špe­ku­ká­cie o zdroji vají­čok. Pop­redný vedecký kolega Hwan­gov výskum opus­til s tvr­de­niami, že vajíčka pochá­dzali naprí­klad aj od PhD štu­den­tiek, ktoré sa podie­lali na výskume a že im za ich odo­bra­tie pla­tili 1,400 dolá­rov. Keďže obcho­do­va­nie s vajíč­kami poru­šuje medzi­ná­rodné dohody o etic­kom zaob­chá­dzaní s ľud­skými sub­jektmi, bol z toho škan­dál. 

cloning1-master1050

foto: nyti­mes

Verej­nosť sa naj­skôr neob­lomne sta­vala na Hwan­govu stranu a napriek nečis­tým prak­ti­kám jeho výskum pod­po­ro­vali. Po jeho verej­nom ospra­vedlní, v kto­rom pri­znal, že sa túž­bou po úspe­chu a napre­do­vaní nechal zasle­piť, sa dokonca začali hlá­siť kórej­ské ženy, ktoré mu chceli svoje vajíčka na výskum veno­vať. No prob­lém nepred­sta­vo­vali len peniaze za vajíčka, ale aj otázka, do akej miery konali v danej situ­ácii štu­dentky a dar­kyne dob­ro­voľne. Via­ce­rým vraj for­mu­lár o infor­mo­va­nom súhlase osobne roz­dal a jednu dar­kyňu dokonca sám odvie­zol do nemoc­nice. Cel­kovo za dobu výskumu rôz­nymi spô­sobmi pri­šiel k vyše 2,000 vajíč­kam. Nie­kto­rým ženám pri odo­braní za odmenu sľú­bili tera­piu ume­lého oplod­ne­nia. V tomto smere však vyšlo najavo, že si vedci vzali tie naj­lep­šie vajíčka na výskum a na umelé oplod­ne­nie ženám nechali už len tie menej kva­litné. Obvi­ne­nia z neetic­kého zaob­chá­dza­nia sa len tak hrnuli.

V roku 2006 sa Hwang po nie­koľ­ko­me­sač­nej mediál­nej kauze pri­znal, že dve z jeho jede­nás­tich bun­ko­vých línií pochá­dzali z bež­ných embryií, nie tých naklo­no­va­ných. Tým do istej miery pop­rel výni­moč­nosť a pre­lo­mo­vosť, na kto­rej sta­val celý svoj výskum. No vedecká komu­nita vzhľa­dom na fal­šo­va­nie spo­chyb­nila aj tieto čísla. Neskôr sa navyše uká­zalo, že aj údaje o klo­no­vaní kráv boli fal­šo­vané. Jedi­ným doká­za­teľne sku­toč­ným klo­nom bol teda pes Snuppy. 

V strede je Snuppy, ktorý je gene­tický iden­tický s jeho “mamou” naľavo. Napravo je retrie­verka, ktorá naklo­no­vané embryo (Snup­pyho) vyno­sila a poro­dila.

Snuppy

foto: Reuters

Hwang sa postupne vzdal svo­jich postov, fun­kcií a pri­šiel o povo­le­nie pra­co­vať vo výskume kme­ňo­vých buniek. Pri­šiel aj o miesto pro­fe­sora a čelil obvi­ne­niam o spre­ne­vere až troch mili­ó­nov dolá­rov z peňazí, ktoré mu boli ude­lené na výskum. Bola mu ude­lená dvoj­ročná pod­mienka. Odvtedy sa musí od ľud­ských tes­tov držať ďaleko a venuje sa len klo­no­va­niu a práce s pra­sa­čími kme­ňo­vými bun­kami. V roku 2015 sa s jeho labo­ra­tó­riom Sooam spo­jila čín­ska bio­tech­nická spo­loč­nosť Boy­alife Group, s kto­rou Hwan­gov výskum mieni pra­co­vať na klo­no­vaní embryí dobytku a zlep­šo­vať tak jeho kva­litu na čín­skom trhu.

Aj tak môže dopad­núť slávny vedec, ktorý sa tak­mer zapí­sal do his­tó­rie pre­lo­mo­vými metó­dami na skva­lit­ne­nie ľud­ského života a lekár­skej liečby. 

SEOUL - JANUARY 12: South Korean stem-cell scientist Hwang Woo-Suk speaks during a news conference January 12, 2006 in Seoul, South Korea. Hwang apologized for wrong doing at his laboratory, but said his team may have been the victim of a conspiracy trying to discredit them. Underscoring Hwang's fall, prosecutors raided his home and offices on as part of a criminal probe into the alleged misuse of state funds. (Photo by Chung Sung-Jun/Getty Images)

foto: veja abril

Zdroje: Stem cell bio­et­hics, Wiki, zdroj titul­nej foto­gra­fie: nytimes.com

Pridať komentár (0)