Igor Marko z pro­jektu Nové Lido: Náb­re­žie je výkladná skriňa mesta, no Bra­ti­slava nevy­užíva svoj poten­ciál

magazin.novelido.sk / 16. september 2016 / Zaujímavosti

Igor Marko je archi­tekt a urba­nista. Jeho lon­dýn­ska firma Marko&Placemakers je jed­ným z via­ce­rých ate­li­é­rov, ktoré sú zaan­ga­žo­vané v pro­jekte stra­te­gic­kej príp­ravy novej mest­skej štvrte na petr­žal­skej strane Dunaja. Pás zele­ného náb­re­žia sa tak stane dôle­ži­tým verej­ným pries­to­rom, ktorý doplní ďal­šie kva­lity novej štvrte.

Maga­zín Nové Lido sa s ním bavil na tému, čo je to Nové Lido, ako by náb­re­žie mohlo vyze­rať, a prečo by Bra­ti­slava mala tejto časti úze­mia veno­vať zvý­šenú pozor­nosť.

Čo je to Nové Lido?

Je to ini­cia­tíva, ktorá komu­ni­kuje exis­tu­júce a budúce nasta­ve­nia úze­mia vyme­dze­ného mos­tami Apollo a Sta­rým mos­tom, pri Prí­stav­nom moste a Eins­te­i­no­vej. Budúce para­metre roz­ší­re­ného mesta už defi­no­val platný územný plán, ktorý vzni­kol pred prí­cho­dom inves­to­rov a súčasná rea­lita vyža­duje aktu­ali­zá­ciu.

Neexis­tuje doko­nalý územný plán, ktorý by za súčas­ných pra­vi­diel dyna­micky rea­go­val na dôle­žité zmeny a hlavne územný plán neob­sa­huje nie­ktoré dôle­žité obsa­hové nasta­ve­nia, ktoré budú tvo­riť nový cha­rak­ter miesta.

Mesto je orga­nický sub­jekt a kva­litu bude do veľ­kej miery určo­vať vzťah budú­cich uží­va­te­ľov k miestu. Pries­to­rový základ musí byť dobre pri­pra­vený a vyvá­že­nie medzi regu­lá­ciou a adap­ta­bi­li­tou je zásadné.

Nemáme odpo­vede na všetko a preto sme ini­ci­ovali plat­formu Nové Lido tak, aby sme skôr hovo­rili o mož­nos­tiach. Je to odvážny začia­tok a pokus sti­mu­lo­vať a inšpi­ro­vať všet­kých zain­te­re­so­va­ných. Ini­cia­tíva Nové Lido nie je petí­ciou ani pre­tlá­ča­ním názoru. Budúca trans­for­má­cia náb­re­žia musí rešpek­to­vať tech­nické a regu­lačné limity úze­mia.

Otvo­rená a sys­té­mová debata by mala spo­jiť odbor­ní­kov a zain­te­re­so­va­ných sta­ke­hol­de­rov (vrá­tane inves­to­rov a vodá­kov). Potre­bu­jeme zada­nie, ktoré je nie­len sti­mu­lu­júce, ale aj posta­vené na finanč­nej rea­lite.

Car Free LondonPro­jekt Car Free Lon­don, kon­cepčná štú­dia náb­re­žia ©Marko&Placemakers

Spo­lu­pra­co­vali ste na via­ce­rých rie­še­niach náb­reží európ­skych miest. Je niečo, čím je náb­re­žie v Bra­ti­slave výni­močné?

Náb­re­žie v Bra­ti­slave má nevy­užitý a nie­kedy nevi­di­teľný poten­ciál. Bra­ti­slava má veľké šťas­tie, že nemá jed­not­várne, mono­tónne náb­re­žie a viem, že mnohí budú so mnou pole­mi­zo­vať. Náb­re­žie sa vyví­jalo frag­men­to­vane, čím vznikli cha­rak­te­rové pries­tory, ktoré sú veľmi roz­dielne.

Od urba­ni­zo­va­ných častí ako je Euro­vea, cez tra­dičné náb­re­žia ako je Vajan­ského, až po prí­rodne parky a nedot­knuté časti náb­re­žia. Rozp­tyl, ktorý dve náb­re­žia posky­tujú pre Bra­ti­slavu, je naozaj obrov­ský a práve v jeho diver­zite vidím poten­ciál. Chýba nám ale kon­ti­nu­ita a koor­di­ná­cia ďal­šieho roz­voja.

Na náb­reží je stále veľa zabud­nu­tých území a práve úze­mie býva­lého Lida je jed­ným z nich. Je to úze­mie v bez­pro­stred­nej blíz­kosti cen­tra mesta, ale je neprí­stupné a ťažko využi­teľné na akú­koľ­vek aj spon­tánnu akti­vitu. Vyrá­stla nám tu kva­lita, ktorú treba využiť a nie zne­užiť.

Ini­cia­tíva Nové Lido pod­po­ruje myš­lienku ink­lu­zív­neho verej­ného pries­toru prí­rod­ného parku s rekre­ač­ným využi­tím. Kom­bi­ná­cia s budú­cou poly­funkč­nou štvr­ťou za hrá­dzou je ide­álna. Mnohé mestá takúto kva­litu umelo vytvá­rajú a my ju máme. Potre­bu­jeme ju cit­livo a roz­umne využiť.

Nástro­jom zmeny je kon­štruk­tívna spo­lo­čen­ská a odborná debata pod vede­ním mesta.

Pro­jekt náb­re­žia Hel­sinki South Har­bour ©Marko&Placemakers

Aký typ akti­vít je pre túto časť náb­re­žia vhodný, aby sa zacho­vala jeho pointa?

Jed­no­značne je to prí­rodná kva­lita, ktorá je výni­močná. Takýto typ prí­rod­ného náb­re­žia v cen­trál­nej časti mesta v Európe nenáj­dete. Každý pries­tor má istú logiku a dôvod, prečo vzni­kol. Nie je dobré nasta­viť rie­še­nie tohto úze­mia len kon­krét­nym návrhom v zmysle, že takto to bude, páči alebo nepáči. Ľudia sa potom poze­rajú na celý pro­jekt len cez obal, bez toho, aby mali infor­má­cie o dôvo­doch, limi­toch a dôle­ži­tých detai­loch návrhu.

Často chýba finančná rea­lita, ktorá v koneč­nom dôsledku môže rýchlo pre­me­niť efektný návrh na prie­mernú a nedo­tia­hnutú rea­li­zá­ciu. Tá potom vedie k skla­ma­niu a ďal­šej vlne cynizmu a nespo­koj­nosti. Úze­mie náb­re­žia je v súčas­nosti prí­rod­ným a auten­tic­kým verej­ným pries­to­rom, ale jeho poten­ciál nie je naplno využitý. Som za to, aby sa nepo­ru­šila táto auten­ti­cita, a aby bol pries­tor určený všet­kým Bra­ti­slav­ča­nom a nie­len tým, ktorý majú mož­nosť pre­kri­čať ostat­ných.

Exis­tuje v prí­stu­poch k revi­ta­li­zá­cii náb­re­žia nejaký trend typický pre európ­ske met­ro­poly?

Spo­je­nie rieky s mes­tom je vždy výni­močné a vizu­álne atrak­tívne. Pohľad­ni­cová pano­ráma Bra­ti­slavy z Tyr­šovho náb­re­žia bola a bude scé­nic­kou pozván­kou. Rieka a náb­re­žie sú súčas­ťou iden­ti­fi­kač­nej kulisy mesta. Všetky naj­nov­šie pro­jekty revi­ta­li­zá­cie alebo trans­for­má­cie náb­re­žia pra­cujú s touto kva­li­tou a sú obsa­hovo posta­vené na kom­po­no­va­nom zážit­ko­vom pries­tore. Takto sa vytvára mož­nosť dopĺňať exis­tu­júcu his­to­rickú, a vo veľa prí­pa­doch frag­men­to­vanú štruk­túru o nové mul­ti­funkčné náb­režné zóny pre rekre­áciu, kul­túru alebo šport.

Okrem defi­no­va­ných funkč­ných zón potre­bu­jeme verejné pries­tory, ktoré sú otvo­rené voľ­nej inter­pre­tá­cii a spon­tán­nej akti­vite tak, aby sa nena­ru­šil krehký balans slo­body. Ten je pre verejný pries­tor fun­da­men­tálny.

V Bra­ti­slave je zau­jí­mavý výcho­dis­kový stav. Tak ako som spo­mí­nal, každá časť má iný cha­rak­ter, každá je nie­čím špe­ci­fická. Do budúc­nosti ide najmä o to, aby sa všetky časti náb­re­žia pre­po­jili a dalo sa prejsť popri Dunaji kon­ti­nu­álne, bez pocitu straty obsa­ho­vej alebo pries­to­ro­vej kva­lity. Náb­re­žia sú uka­zo­va­te­ľom vita­lity a záro­veň výklad­nou skri­ňou mesta. Mesto demon­štruje svoje seba­ve­do­mie navo­nok a aj dovnútra.

Pro­jekt náb­re­žia Hel­sinki South Har­bour ©Marko&Placemakers

Žijete v Lon­dýne, ktorý je na náb­re­žiach Temže. Ako má Lon­dýn ucho­pené spo­je­nie mesta a rieky?

Keď sa má známi pýtajú, čo v Lon­dýne si majú pozrieť, tak namiesto atrak­cií im vra­vím, nech sadnú na loď a pre­vezú sa pove­dzme od Lon­don Eye až po Gre­en­wich. Uvi­dia celé mesto sme­rom od rieky. Je to atrak­tívne a zau­jí­mavé. His­to­ricky každé mesto vzni­kalo od rieky, lebo tovar a ľudia pri­chá­dzali po rieke. Takže sme­rom od nej viete odčí­tať his­to­rické súvis­losti, ktoré for­mo­vali mesto. Vidíte naozaj tra­dičné roz­lo­že­nie mesta. Jeho komerčnú aj oddy­chovú časť.

Ktoré európ­ske mesto má naj­zau­jí­ma­vej­šie náb­re­žie?

Pre mňa je to Bra­ti­slava. Práve preto, že je tu sym­bo­lická mož­nosť cez pre­po­jené náb­re­žia akti­vi­zo­vať urgentnú spo­lo­čen­skú potrebu spo­je­ného mesta. Veľmi ma zau­jíma osud revi­ta­li­zá­cie úze­mia prí­stavu a jeho náb­rež­ných zón. Bolo by super, keby sa zacho­val jeho indus­triálny genius loci. Bola by to ďal­šia pri­daná hod­nota do port­fó­lia kva­lít Bra­ti­slavy.

V Lon­dýne sa naprí­klad nedá prejsť kon­ti­nu­álne popri rieke. Stalo sa to his­to­ricky. Nie­ktoré časti boli pre­dané súkrom­ným sub­jek­tom a tie nepus­tia ľudí pred rieku. Bolo to zlé roz­hod­nu­tie a teraz je ťažké pri­na­vrá­tiť chod­ník okolo Temže pred jed­not­livé budovy.

Bolo už veľa ideí, v roku 1999 aj naše štú­dio prišlo s nápa­dom chod­níka a cyk­lo­chod­níka, ktorý by sa nachá­dzal v kori­dore rieky a tým by sa vytvo­rilo scé­nické pre­po­je­nie medzi západ­ným a východ­ným Lon­dý­nom, ktoré by bolo auten­tické a silné. Je to samoz­rejme uto­pická vec, pre­tože by si vyža­do­vala mnohé vyjed­ná­va­nia s vlast­níkmi pozem­kov.

Bra­ti­slava má v tomto výhodu, pre­tože pás okolo rieky je stále vo vlast­níc­tve štátu resp. mesta a môže sa do budúc­nosti vylep­šo­vať. Nové Lido preto netreba vní­mať ako osa­mo­tený pro­jekt, ale ako jeden z pries­to­rov, ktoré nako­niec vytvo­ria spo­jené náb­re­žie.

Viac o pro­jekte sa dozvieš na Novelido.sk.

zdroj: magazin.novelido.sk, zdroj foto­gra­fií: ©Marko&Placemakers

Pridať komentár (0)