Kríza menom star­tup

Michal Štencl / 21. január 2016 / Business

Ten, kto ma pozná, by si pomys­lel, že som veľ­kým fanú­ši­kom star­tu­pov. Napo­kon som jeden zalo­žil a stále vediem menom Sygic. Ten, kto má pozná lep­šie, vie, že je to o čosi zlo­ži­tej­šie a som fanú­ši­kom pod­ni­ka­te­ľov v pra­vom slova zmysle.

Posledné roky exis­tuje feno­mén slo­vom star­tup, ktorý sa stal život­ným štý­lom mno­hých ľudí. Dokonca do takej miery, že nie­ktorí ich majú až 2 – 3 súčasne. Akoby to bola pýcha ich mať čo naj­viac. Pravda je však opačná. Čím väčší focus, tým väč­šia šanca na úspech.

Pre mňa je však pod­ni­ka­teľ člo­vek, ktorý sa roz­hodne ris­ko­vať svoje vlastné peniaze. Jeho prvými inves­tormi sú rodinní prí­sluš­níci. Je to člo­vek, ktorý si nevie pred­sta­viť samého seba byť ďalej zamest­na­ným a je to člo­vek, ktorý pra­cuje 18 hodín denne na všet­kom, čo je nutné, aby našiel prvého zákaz­níka. Je to člo­vek, ktorý sa na začiatku vzdáva všet­kého, čo ho baví v pros­pech svo­jich ľudí, práve preto, že vie, že ľudia sú naj­lepší v tom, čo baví ich. Prvé peniaze okam­žite inves­tuje do nových ľudí, kto­rých príjme. 5 rokov nebe­rie plat.

Je to člo­vek, ktorý si nevie pred­sta­viť networ­ko­vať, pre­tože nestíha kres­liť svoje sny a spo­čiatku spí 6 hodín denne. Je to člo­vek, ktorý nemôže stí­hať čítať TechC­runch, pre­tože by ho tieto správy zby­točne roz­la­ďo­vali pred jeho vlast­nou víziou a nemá na ne ani čas. Nechodí na pred­nášky o star­tu­poch. On star­tup žije.

stencl3 (1)

Je to, člo­vek ktorý sa vzdal tak­mer všet­kého, má tesne peniaze aby pre­žil mesiac. Jeho cha­rizma a zápal pre vec sú však také silné, že dokáže pre­sved­čiť ostat­ných ľudí aby mu dôve­ro­vali a pra­co­vali pre neho za malý plat a vidinu akcí a budúc­nosti. Nebol taký napo­kon aj Mark Zuker­berg, ktorý zapla­til za gra­fity v jeho office akci­ami?

Toto všetko je pre mňa pod­ni­ka­teľ. A práve mám to šťas­tie, že aj takéto prí­behy čítam na pod­ni­ka­te­ľovi roka od spo­loč­nosti E&Y a čudu­jem sa, prečo tam niesú skoro žiadni star­tu­pisti novej gene­rá­cie.

Nedávno mi pri­šiel e-mail od nového poten­ciál­neho kolegu, ktorý napí­sal, že dostal luk­ra­tívnu ponuku do star­tupu, ktorý práve naraj­zo­val peniaze. Dostane vyšší plat, väč­šie bene­fity a veľmi sa neza­potí. Vtedy sa pre mňa svet zasta­vil a začal som si vší­mať ďal­šie drob­nosti, ktoré záko­nite vedú ku kríze.

Začnime ale pod­sta­tou. V roku 2008, pri vypuk­nutí obrov­skej krízy sa roz­ho­dol Fed spätne doda­niť všet­kých pod­ni­ka­te­ľov zave­de­ním kvan­ti­ta­tív­neho uvoľ­ňo­va­nia a spus­tiť tak inflá­ciu. QE fun­guje tak, že vyku­puje dlho­pisy od bánk, čím im defacto pri­dáva cash na balance sheet. Záro­veň zní­žil svoje úro­kové sadzby na 0, čím vytvo­ril ban­kám tlak inves­to­vať tieto peniaze mimo úložky Fedu. Banky sa zacho­vali presne tak, ako Fed oča­ká­val a začali tieto peniaze vkla­dať do fon­dov, prí­padne do akci­ových trhov, ktoré začali rásť a firmy mali zjed­no­du­šený prí­stup k finan­co­va­niu.

Graf rastu akcií, za 6 rokov od roku 2002 do roku 2008 pred krí­zou vyze­ral nasle­dovne pri dosia­hnutí maxima NYSE Com­po­site 10.000 až po následný pád na jeho konci. Obrá­zok niž­šie.

Kriza 2008

Graf rastu akcií, za 6 rokov od roku 2009 do roku 2015 vyze­ral nasle­dovne pri dosia­hnutí maxima NYSE Com­po­site 11.000. Obrá­zok niž­šie.

2015
Máte pocit, že som sa zby­točne 2x zopa­ko­val? Nie. Hovo­ríme o dvoch roz­lič­ných obdo­biach – náramne sa podo­ba­jú­cich.
Poďme ale ďalej.
Medzi fon­dami sú VCs, ktorí tieto peniaze ďalej umiest­ňo­vali do star­tu­pov. Nie­ktoré dostali milión, iné desať, ďal­šie 100 a nie­ktoré dokonca miliardy dolá­rov. Áno- miliardy dolá­rov. Čím ďalej čas ply­nul, tým bolo takých s miliar­do­vými valu­áciami viac. K tomu dopo­mohli akvi­zí­cie typu FB a What­sApp a zro­dili sa nové uni­corny – teda star­tupy s miliar­do­vými valu­áciami.

Do minu­lého roku to bola spa­nilá jazda, keďže takéto peniaze boli zadarmo a nikto ich nepý­tal späť. Prob­lém však nastáva dnes. Ako­náhle sa eko­no­mika pre­hrieva. Firmy niesú schopné pri­jať nových kva­lit­ných zamest­nan­cov. Dopyt po ľuďoch je vyšší ako schop­nosť škols­tva akej­koľ­vek kra­jiny ich gene­ro­vať. Pro­fe­sia na Slo­ven­sku hlása naj­viac pra­cov­ných ponúk v his­tó­rii a star­tupy ponú­kajú exklu­zívne balíky pre nových zamest­nan­cov, bez schop­nosti zaro­biť na seba 1 euro. Teda presný opak pod­ni­ka­teľa, ako ho vní­mam ja.
Screen Shot 2016-01-21 at 12.35.26
Čo bude nasle­do­vať…
Ak si nie­ktorí z Vás pamä­tajú, niečo podobné sme zažili v roku 2008, kedy ľudia pre­chá­dzali z jobu do jobu aj 3-krát počas roka a vždy dostali o 5tis. SK vyšší plat.
Mám preto za to, že príde ďal­šia veľká kríza odštar­to­vaná prvým uni­cor­nom, ktorý na IPO nezíska ani polo­vičnú valu­áciu voči valu­ácii posled­nej inves­tí­cii. Tento kok­tejl bude pod­po­rený zvý­še­nými úro­ko­vými sadz­bami Fedu, rop­nou krí­zou a krí­zou v Číne. Na každú krízu je potrebná väč­šia sku­pina nega­tív­nych fun­da­men­tov a blíži sa tá správna kon­šta­lá­cia.
Podľa môjho názoru je najp­rav­de­po­dob­nejší nasle­dovný sce­nár.
  1. Eko­no­mika je pre­hriata. Firmy nedo­kážu pri­jí­mať nových zamest­nan­cov pre svoj rast napriek tomu, že gene­rujú zisky pre­tože ich pri­jí­majú firmy, ktoré tak­mer žiadne príjmy nemajú.
  2. Fed zvy­šuje úro­kové sadzby.
  3. Banky pre­sú­vajú časť zdro­jov na úložky, čím sa stiahne časť peňazí z voľ­ného obehu.
  4. Akcie a burzy klesnú o tre­tinu
  5. Banky začnú tla­čiť na VCs aby im doká­zali návrat­nosť svo­jich inves­tí­cii
  6. Keďže väč­šina fon­dov je uzav­retá na 4 – 8 ročné obdo­bie, počas kto­rého si VCs účtujú 1,5% zo spra­vo­va­ných peňazí, fondy sa ponáh­ľali peniaze umiest­niť. Tým ich umiest­ňo­vali rýchlo a nie vždy pre­mys­lene, pri akých­koľ­vek valu­áciách. Zatiaľ sa však nič nedeje pre­tože fondy vedú vir­tu­álnu hod­notu svo­jich star­tu­pov – nevy­sta­venú trho­vému pro­stre­diu. Prob­lém začína až teraz:
  7. Obdo­bie fon­dov sa blíži ku koncu a fondy začí­najú tla­čiť na firmy, aby ich umiest­nili na burze – IPO a došlo k lik­vi­dite fondu a následne peniaze vrá­tili ner­vóz­nym ban­kám.
  8. V tomto čase sú však burzy už menej výkonné, na trhu je o 1/3 menej peňazí. Star­tupy sú násobne pre­ce­nené.
  9. Star­tupy s milar­do­vou valu­áciou niesú ešte zis­kové a potre­bujú ďal­šie finančé inves­tí­cie.
  10. Prvá spo­loč­nosť s miliar­do­vou valu­áciou nedo­siahne ani polo­vicu svo­jej pôvod­nej valu­ácie na IPO.
Prá­á­á­á­á­ásk.
VCs začnú pani­ká­riť. Banky sa začnú pýtať, či ich fondy majú hod­notu ako sa dekla­ruje. Zasta­via sa ďal­šie inves­tí­cie do star­tu­pov.
Všetky pre­za­mest­nané star­tupy s miliar­do­vými valu­áciami majú prob­lém dostať ďal­šiu inves­tí­ciu, pre­tože inves­tori pre­stanú veriť v ich návrat­nosť. Inves­tori začnú tla­čiť na zisky. Kto vie, ten skúsi pre­dať spo­loč­nosť stra­te­gic­kým inves­to­rom.
Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk….
Nastal veľký výpre­daj. Ľudia sa začnú pre­púš­ťať. Peniaze už do star­tu­pov neplynnú a opäť je svet v kríze zva­nej star­tup bubble podob­nej dot com bubble. Tie, ktoré tesne pred doš­lými peniazmi našli stra­te­gic­kého inves­tora si vydýchli, že to stihli o 1min dva­násť.
Screen Shot 2016-01-21 at 12.35.10
Pre­žijú len tie, ktoré sa dostali do zisku.
Graf niž­šie zobra­zuje maximá a minimá ame­ric­kej neza­mest­na­nosti. Čer­vená čiara indi­kuje neza­mest­na­nosť v USA, ktorá bola napo­sledy podobne nízka asi pred 40 rokmi. Spodné mini­mum indi­kuje pre­hriatu eko­no­miku a mini­málnu neza­mest­na­nosť, vrchné maxi­mum je kríza, ktorá následne pri­chá­dza s vyso­kou neza­mest­na­nos­ťou.
Ako je vidieť cyk­lus sa opa­kuje, tak­mer s pres­nos­ťou 7 – 8 rokov. Posledné mini­mum je dnes – naj­men­šie za posled­ných 40 rokov. Podobné mini­mum bolo v roku 2008 a ďal­šie počas Dot-com bubble.
IMG_1465
Graf akci­ových trhov od roku 2002 – 2015. Niž­šie.
Akcie NYSE
Čo mys­líte vy? Exis­tuje pred­po­klad, že čoskoro je US opäť v opač­nej polohe a začne masívne pre­púš­ťa­nie star­tu­pov?
Sle­dujme teda vývoj akcí, Fedu, úro­ko­vých sadzieb a nechajme sa prek­va­piť.

Zdroj: michalstencl.com

Pridať komentár (0)