Marek Buch­man – slo­ven­ský super­ta­lent, ktorý si to z Oxfordu namie­ril do Texasu, kde pra­cuje na ino­vá­ciach v oblasti liečby rako­viny

Veronika Horváthová / 23. október 2016 / Rozhovory

Keď mal Marek Buch­man len 17 rokov dostal mož­nosť strá­viť leto v Hong­kongu, kde spo­lu­pra­co­val na výskume s pro­fe­sormi na miest­nej uni­ver­zite. Bol jediný v roč­níku, kto dostal šti­pen­dium, ktoré pokrylo jeho náklady na štú­dium na sláv­nom Oxforde. Je po ňom pome­no­vaný aste­roid. No mladý cha­lan aj napriek množ­stve zís­ka­ných cien, nezas­pal na vav­rí­noch a momen­tálne spo­lu­pra­cuje na vývoji nových che­mo­te­ra­pe­utík. Má len 23 rokov, no vo svete che­mic­kého výskumu ho začí­najú roz­poz­ná­vať aj vďaka pub­li­ko­va­nej dip­lo­mo­vej práci. A áno, tento cha­lan sa naro­dil u nás v Levi­ciach a úžasne repre­zen­tuje Slo­ven­sko po celom svete. 

Ahoj Marek, momen­tálne robíš Ph. D. na Rice Uni­ver­sity v Texase. Bolo vždy tvo­jim snom štu­do­vať ché­miu?

Po úspeš­nom ukon­čení magis­ter­ského štú­dia na Oxforde som momen­tálne v Hous­tone, kde pra­cu­jem na svo­jom Ph. D. v oblasti orga­nic­kej ché­mie s Prof. K. C. Nico­laou-om. Od det­stva ma bavilo učiť sa, a mys­lím, že zo začiatku sa mi páčila mate­ma­tika, ale keď som sa počas stred­nej školy zozná­mil s ché­miou, tá ma chy­tila ešte viac.

Ché­mia je veľmi široký pojem. Kto­rej oblasti sa kon­krétne venu­ješ ty? Čo ťa na tom fas­ci­nuje?

Ja sa venu­jem orga­nic­kej ché­mii, kon­krétne orga­nic­kej syn­téze, ktorá sa zaoberá výro­bou mole­kúl so zau­jí­ma­vými vlast­nos­ťami. Mys­lím si, že je úplne úžasné, byť schopný apli­ko­vať teore­tické vedo­mosti v praxi, a tým pádom byť pri zrode nových mole­kúl, ktoré ešte nikto nikdy nevy­ro­bil.

marekbuchman4

Cho­dil si do školy pre mimo­riadne nadané deti v Bra­ti­slave, ktorá má naozaj jedi­nečný prí­stup k vzde­lá­va­niu. Do akej miery ťa práve toto pro­stre­die viedlo a moti­vo­valo?

Škola pre mimo­riadne nadané deti pod vede­ním pani ria­di­teľky Laz­ni­ba­to­vej mi umož­nila naplno sa ché­mii veno­vať, nakoľko stí­hať všetky národné aj medzi­ná­rodné súťaže, pred­nášky a samoš­tú­dium bolo pomerne časovo náročné. Za toto všetko som jej dodnes veľmi vďačný.

Keď si mal 18 rokov, odišiel si sám štu­do­vať do Bri­tá­nie. Čo bolo pre teba v začiat­koch naj­ťaž­šie?

Nakoľko som sa už počas stred­nej školy veno­val via­ce­rým medzi­ná­rod­ným súťa­žiam z oblasti ché­mie, oča­ká­val som, že aspoň prvý roč­ník bude pre mňa rela­tívne jed­no­du­chý. To bol ale veľký omyl a od nul­tého týždňa prvého semes­tra bolo roboty až až. Pamä­tám si moju prvú esej z fyzi­kál­nej ché­mie, ktorú mi veľmi pod­robne opra­vil môj tútor a bolo to čer­vené more. To sa, ale časom zlep­šilo a po pár týžd­ňoch to už boli len fajky v pra­vom dol­nom rohu na kaž­dej strane. Tak­tiež brit­ský prí­zvuk bol niečo, na čo som si musel trošku zvyk­núť, ale všetko sa to dalo zvlád­nuť bez väč­ších prob­lé­mov.

marek-buchman

Čo pova­žu­ješ za naj­väč­šiu lek­ciu, samoz­rejme okrem vedo­mostí z ché­mie, čo si sa na Oxforde naučil? 

Okrem enorm­ného množ­stva vedo­mostí a kon­tak­tov, ktoré som počas štú­dia na Oxforde nado­bu­dol, ma Oxford naučil nevzdá­vať sa. Aj keď nie­ktoré veci/úlohy na prvý pohľad vyze­rajú tak­mer nerie­ši­teľné, vždy sa dá nájsť spô­sob, akým je možné dopra­co­vať sa ku poža­do­va­nému cieľu.

Je niečo, čo si teraz s odstu­pom času hovo­ríš, že by si uro­bil inak?

Čo sa týka vzde­lá­va­nia určite nie. Počas gym­ná­zia som uva­žo­val aj o baka­lár­skom štú­diu v USA, ale s odstu­pom času som na 100% pre­sved­čený, že Oxford bola tá úplne naj­lep­šia voľba, akú som si mohol zvo­liť.

Od malička tan­cu­ješ spo­lo­čen­ské tance a stále sa im aktívne venu­ješ. Čo ťa tanec naučil, čo využí­vaš tiež v labo­ra­tó­riu? 

Oxford má veľmi dobrý tím v spo­lo­čen­ských tan­coch a bola to česť repre­zen­to­vať svoju uni­ver­zitu na maj­strov­stvách po celom Anglicku. V Hous­tone spo­lo­čen­ské tance to nie sú až tak popu­lárne, takže je to tro­chu ťaž­šie z hľa­diska hľa­da­nia tré­ne­rov a par­ketu. Čo sa ale týka tanca, tak ten ma určite naučil dis­cip­líne a vytrva­losti, a tak­tiež to bol výborný relax počas nároč­ného štú­dia na Oxforde.

marekbuchman7

Z Oxfordu si odišiel ešte ďalej do USA. Akú ponuku by si musel dostať, ktorá by ťa moti­vo­vala vrá­tiť sa späť domov na Slo­ven­sko?

Lep­šiu, ako tú čo mám teraz :D. Momen­tálne aspoň na najb­liž­ších pár rokov určite budem v USA pra­co­vať na svo­jom dokto­ráte, ale nevy­lu­ču­jem, že ak sa nájde tá správna ponuka a okol­nosti tomu budú priať, že by som sa vrá­til späť na Slo­ven­sko.

V labo­ra­tó­riu si určite maj­ster remesla. No nemáš nejaký vtipný prí­beh, kedy to fakt nevyšlo. Vieš mys­lím výbu­chy, ohňos­troje a podobne. 

Vo výskum­ných labo­ra­tó­riách pri dodr­žaní všet­kých bez­peč­nost­ných pred­pi­sov je rela­tívne ťažké vyro­biť ohňos­troje, nakoľko s lát­kami, ktoré sa pri ich výrobe pou­ží­vajú sa stret­nem v mojom labo­ra­tó­riu len veľmi zriedka. Pri výskume sa, ale veľmi často stáva, že výsle­dok expe­ri­mentu nie je vôbec podľa oča­ká­va­nia. Naprí­klad počas mojej dip­lo­movky sa asi 6 mesia­cov práce spí­salo na zhruba pol strany, zatiaľ čo veľká časť zo 60 stra­no­vej dip­lo­movky pochá­dza z posled­ných pár týž­dňov pred jej odo­vzda­ním, kedy sa mi konečne poda­rilo vyrie­šiť spô­sob príp­ravy mojej cie­ľo­vej mole­kuly. Dokonca celá práca bola písaná na pred­po­klade, že sa mi moju mole­kulu poda­rilo vyro­biť a veľmi mi odľahlo, že to tak nako­niec aj dopadlo a že moja práca bola pub­li­ko­vaná v pre­stíž­nom vedec­kom časo­pise Jour­nal of Orga­nic Che­mis­try, kde sa môj člá­nok, kto­rého som prvý autor, dostal na obálku júno­vého čísla v roku 2016.

marek-buchman1

NASA po tebe pome­no­vala aste­roid. Ako sa toto stalo?

Pome­no­va­nie aste­ro­idu mojim menom som dostal ako cenu od NASA za druhé miesto v kate­gó­rii ché­mia na súťaži Intel ISEF, čo je naj­väč­šia a najp­res­tíž­nej­šia súťaž pre mla­dých ved­cov na svete, v kto­rej sa mi ako zatiaľ jedi­nému Slo­vá­kovi poda­rilo zís­kať dve pódi­ové umiest­ne­nia za sebou. Tu by som chcel poďa­ko­vať Dr. Joze­fovi Ris­tve­jovi a orga­ni­zá­cii Ama­vet, ktorá mi umož­nila sa tejto súťaže zúčast­niť.

Tvo­jim snom je zís­kať Nobe­lovu cenu, no nám neved­com sú nie­kedy výsledky tejto ceny úplne vzdia­lené. Povedz nám teda, ako by si svo­jim výsku­mom ty chcel pomôcť ľuďom? 

Momen­tálne pra­cu­jem na výrobe látok s veľmi vyso­kou bio­lo­gic­kou akti­vi­tou, ktoré by mohli byť v prí­pade úspeš­nej syn­tézy pou­žité ako che­mo­te­ra­pe­utiká novej gene­rá­cie. Zatiaľ je na tomto pro­jekte ešte prí­liš veľa práce, ktorú treba dokon­čiť, aby som mohol robiť nejaké závery, ale už teraz sú na trhu úspešné che­mo­te­ra­pe­utiká, fun­gu­júce na podob­nom prin­cípe. Pevne verím, že sa mi tento pro­jekt podarí dotiah­nuť do úspeš­ného konca a tým pádom pomôcť veľ­kému množ­stvu ľudí po celom svete.

marekbuchman2

Čo by si odpo­ru­čil ty mla­dým ľuďom, ktorí by sa chceli vydať vedec­kou ces­tou? 

Aby na sebe pra­co­vali a aby sa nene­chali odra­diť od vecí, ktoré ich bavia. Naj­dô­le­ži­tejší je entu­ziaz­mus a keď nie­koho niečo veľmi baví, tak je len otáz­kou času, kedy v tom bude veľmi úspešný.

Nako­niec nám povedz, kto je tvo­jim naj­väč­ším vzo­rom?

Vo svete je veľa ľudí, čo toho veľa dosiahli a sú veľmi úspešní, takže ťažko sa vyberá jeden vzor, ale ak by som si predsa len mal vybrať iba jed­ného člo­veka, tak by to asi bol môj ško­li­teľ prof. Nico­laou, ktorý je nie­len že nesmierne chytrý, ale vie aj člo­veka moti­vo­vať, povzbu­diť a dostať z neho len to naj­lep­šie.

Zdroj fotiek: archív M. Buch­mana

Pridať komentár (0)