Mäso, pre ktoré netreba zabí­jať zvie­ratá, je oddnes rea­li­tou

Alexandra Dulaková / 5. február 2016 / Tools a produktivita

Memp­his Meats ponú­kajú rie­še­nie všet­kým odu­šev­ne­ným mäsož­rav­com, ktorí neradi spô­so­bujú utr­pe­nie zvie­ra­tám a chcú sa pri­či­niť na ochrane život­ného pro­stre­dia. Ich mäso vypes­to­vané v labo­ra­tó­riu má všetky dobré vlast­nosti svo­jej prí­rod­nej ver­zie a v nie­kto­rých veciach ju dokonca pred­bieha. Oddnes spúš­ťajú skú­mav­kovú výrobu svo­jich pro­duk­tov vo veľ­kom a tvr­dia, že toto je budúc­nosť potra­vi­no­vého prie­myslu.

Dôvody, prečo nejesť mäso ďaleko pre­sa­hujú kla­sické argu­menty, ako naprí­klad: “nech­cem zabí­jať zvie­ratá”, “nechutí mi to”, či “nech­cem, aby kvôli môjmu jedál­ničku nie­kto trpel”. Vege­ta­rián­ska strava je nie­len otázka morálky, ale aj eko­ló­gie — a tá je v dneš­nom svete pre­pie­raná snáď ešte viac. Mäso samo o sebe zlé nie je, v koneč­nom dôsledku sme sa práve vďaka nemu vyvi­nuli do najin­te­li­gen­tnej­ších tvo­rov tejto zeme, no kon­zu­mu­jeme ho prí­liš veľa a často ho pri­pra­vu­jeme veľmi nezdravo. Naše metódy zabí­ja­nia zvie­rat sú často kruté a neza­bí­jajú rýchlo, čo je našťas­tie vrámci Európ­skej Únie regu­lo­vané — no o iných čas­tiach sveta sa to pove­dať nedá.

caf-crowded-chickens1

Ročne pre naše kuli­nár­ske návyky výrobci spra­cujú 10 miliárd zvie­rat po celom svete, čo je číselne viac ako cel­ková popu­lá­cia ľud­stva — a to sa deje každý jeden rok. Pro­duk­cia sama o sebe sa tiež neza­obíde bez ved­ľaj­ších účin­kov. Za každé kilo mäsa padne podľa druhu od 5 000 lit­rov vody (kura­cie) až po 15 000 lit­rov (hovä­dzie). Na to, aby sme zvie­ratá kŕmili (či už pase­ním alebo spra­co­va­nými plo­dín) sa vo vyspe­lých kra­ji­nách spot­re­buje až 40 per­cent poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín — na každú kaló­riu výsled­ného pro­duktu teda do zvie­raťa “inves­tu­jeme” cca 23 kaló­rií. Samotné spra­co­vá­va­nie mäsa sa samoz­rejme neza­obíde bez rôz­nych che­mic­kých pro­ce­sov, ktoré v koneč­nom dôsledku vypro­du­kujú viac skle­ní­ko­vých ply­noch než všetky moto­rové vozidlá a lie­tadlá na svete. Zdá sa teda cel­kom logické, že pri poku­soch zní­žiť naše emi­sie a škod­livý vplyv na Zem by sme mali zakro­čiť proti tomu naj­väč­šiemu škod­covi — pro­duk­cii mäsa. V istých oblas­tiach sa už kroky pod­nikli.

Pokusy už boli via­ceré, no momen­tálne pozor­nosť pútajú najmä Memp­his Meats zo San Fran­cisca. Mäso síce kul­ti­vujú v labo­ra­tó­riu, no na základe malého množ­stva buniek mäsa odo­bra­ných zo sku­toč­ných zvie­rat. Na pro­duk­ciu jed­nej kaló­rie mäsa spot­re­bujú len pri­bližne 3 kaló­rie a výsledný pro­dukt neob­sa­huje žiadne hno­jivá, hor­móny, anti­bi­otiká, pato­gény, či kon­ta­mi­načné mate­riály — čo sa o bež­nom mäse bohu­žiaľ nedá vždy pove­dať. Labo­ra­tórne kul­ti­vo­vané mäso sľu­buje takú istú chuť a zásadne zní­ženú škodu na zdraví a život­nom pro­stredí. Ich spô­sob pro­duk­cie je dokonca vraj budúc­nos­ťou mäso­vého prie­myslu.

About+Team+banner

To, čo vypro­du­kujú je čisté a zdravé mäso, ktoré naviac vraj chutí presne tak, ako to, čo pochá­dza zo spra­co­va­ných zvie­rat. Dodnes vyvi­nuli hovä­dziu, brav­čovú aj hydi­novú alter­na­tívu a doká­zali z nej vytvo­riť klo­básky, mäso do ham­bur­ge­rov, hot dogov, či mäsové guličky do špa­giet. Dokonca svoje sily spo­jili so šéf­ku­chá­rom, ktorý dostal za úlohu z ich mäsa pri­pra­viť bežné jedlo. Cieľ spl­nil a ľudia si výsle­dok pochva­ľo­vali — roz­diel medzi týmto a bež­ným mäsom vraj vôbec nebolo cítiť. Práve dnes, 4.2.2016, spúš­ťajú jeho pro­duk­ciu. 

MemphisMeats-114MemphisMeats-118

Do bež­ných — alebo menej bež­ných — obcho­dov by pro­dukty z dielne Memp­his Meats mali dora­ziť v prie­behu pia­tich rokov. Zrejme bude z počiatku drah­šie ako bežné mäso, no CEO a spo­lu­za­kla­da­teľ Uma Valeti pred­po­kladá, že do istého bodu v budúc­nosti podobná pro­duk­cia dokáže cel­kom nahra­diť dnešné roz­ší­rené spra­co­vá­va­nie mäsa. Ak by sme zdĺhavý pro­ces žatvy, cho­va­nia a spro­ce­so­va­nia doká­zali zjed­no­du­šiť o všetky eko­lo­gicky, finančne aj časovo náročné ope­rá­cie, bolo by to pre nás len výhodné. Záro­veň by sa mohol na zásadne menší počet cho­va­ných zvie­rat klásť väčší dôraz a bolo by ich možné cho­vať v dôs­toj­ných pod­mien­kach. Pri­tom by sa žia­den ľud­ský mäsož­ra­vec nemu­sel vo svo­jich chúť­kach obme­dzo­vať — mäso by tu ostalo, len v oveľa zdrav­šej, pri­ja­teľ­nej­šej a udr­ža­teľ­nej­šej forme.

MemphisMeats-107

Do pro­duk­cie skú­mav­ko­vého mäsa síce bežný člo­vek nevidí a teda nevie ohod­no­tiť, do akej miery je tento spô­sob pro­duk­cie sku­točne zdravý, ako presne pre­bie­hajú che­mické pro­cesy zod­po­vedné za mno­že­nie mäso­vých buniek, či ako môže dokáže vplý­vať na ľud­ský orga­niz­mus. To sa zrejme dozvieme jedine pro­stred­níc­tvom výskumu a prak­tic­kých skú­se­ností — no za pokus to roz­hodne stojí.

Viac a pro­jekte sa môžeš dozve­dieť tu.


Zdroj: Memp­his Meats, The Plaid Zebra zdroj cover foto: Dis­co­ver Maga­zine

Pridať komentár (0)