Megoňky: slo­ven­ská rarita, ktorá patrí medzi sve­tové uni­káty a dodnes si o nej možno ani netu­šil

interez.sk / 3. november 2016 / Zaujímavosti

V kysuc­kom regi­óne, v mest­skej časti Milo­šová sa nachá­dza niečo, o čom možno každý Slo­vák nevie. Tak ako má Južné Anglicko Sto­ne­henge, mohutnú kamennú stavbu pri­po­mí­na­júcu obrov, tak má aj Slo­ven­sko Megoňky. Vieš, o čo ide?

Na Slo­ven­sku sa nachá­dza obrov­ské množ­stvo prí­rod­ných pamia­tok. Každá z nich je však iného pôvodu. Sú to hrady, zámky, kaš­tiele, pamiat­kové rezer­vá­cie, kos­toly, či jas­kyne. Určite všetci poznáme Čič­many, Vlko­lí­nec, Tatry či Spiš­ský hrad. Nie­kedy sa dokonca zdá, akoby v kaž­dej dedine či meste exis­to­valo niečo, čo je špe­ci­fické a dá sa to vidieť a zažiť len v našej kra­jine. Máme svoju kul­túru, svoje tra­dí­cie, svoj tem­pe­ra­ment. A to všetko si doká­žeme vážiť. Poznáme však všetky pamiatky?

Mest­ská časť mesta Čadca, ktorá sa nazýva Milo­šová, nie je úplne oby­čaj­nou obcou ležia­cou v okolí hlav­nej cesty. Môžeme tu nájsť nie­koľko zvlášt­ností, veľmi srdeč­ných ľudí, ale aj jeden výni­močný prí­rodný úkaz, ktorý sa stal rari­tou sve­to­vého významu: veľké pies­kov­cové gule. Boli obja­vené úpl­nou náho­dou a svet ich zatiaľ prí­liš neob­ja­vuje.

Slo­ven­ská prí­rodná pamiatka Megoňky je nále­zisko prí­rod­ných pies­kov­co­vých útva­rov vaj­co­vi­tého až guľo­vi­tého tvaru. V loka­lite, kde sa tieto kamenné gule vysky­tujú, sa nachá­dzalo pôvodne 30 guľo­vi­tých útva­rov s prie­me­rom 25- 300 cm. Via­ceré boli odve­zené do expo­zí­cií.

Nále­zisko bolo odkryté už v roku 1988 pri ťažbe v lome Pady­šák v Tur­zov­skej vrcho­vine. Avšak prvá zmienka o nále­zisku je z roku 1995. V roku 2003 bolo toto úze­mie s roz­lo­hou 1,67 ha vyhlá­sené za prí­rodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce. Podľa geoló­gov mohli gule vznik­núť „pnu­tím a otá­ča­ním v hor­nine“, podľa iných odbor­ní­kov ide o guľo­vitý roz­pad hor­nín.

megonky
ski-sne­zenka

Prie­merná veľ­kosť gule je od 30 cm do 3 m. Naj­väč­šia guľa z nich má prie­mer 3 m, hmot­nosť 25 – 30 ton. Chceš vedieť ako ju spoz­náš? Okrem toho, že je obrov­ská, jej pozná­va­cím zna­kom je pra­vi­delný rez roz­de­ľu­júci ju na 2 polo­vice. V celej oblasti regi­ónu Kysúc sa nachá­dzajú zle­pence s rôz­no­ro­dým mate­riá­lom, je tu mnoho exo­tic­kých mine­rá­lov, ktoré sa v blíz­kom ani ďale­kom okolí nena­chá­dzajú. Práve tento fakt robí celú loka­litu geolo­gicky zau­jí­ma­vou.

Kos­ta­rika a Nový Zéland. Čo majú spo­ločné so Slo­ven­skom?

Na juhu Kos­ta­riky sa nachá­dza pri­bližne 500 kamen­ných gúľ. Aj ich jedi­neč­nosť v celo­sve­to­vom meradle spo­číva práve v počte, veľ­kosti a doko­na­lom guľa­tom tvare. Význam a spô­sob vzniku gulí zostavá do súčas­nosti nezod­po­ve­da­nou otáz­kou. Mnoho z gulí sa nachá­dza v súkrom­ných zbier­kach a múze­ách po celom svete. Roz­mery jed­not­li­vých gulí sa pohy­bujú od 10 cm až k 2,57 m a váhou až 16 ton. V roku 2014 boli loka­lity s nále­zis­kami kamen­ných gúľ zapí­sané na zoznam sve­to­vého dedič­stva UNESCO.

kostarika
oddt­hing­si­ve­seen

V Novom Zélande sa volajú Moeraki Boul­ders. Sú to nezvy­čajne veľké guľaté bal­vany vul­ka­nic­kého pôvodu. Vysky­tujú sa vo väč­ších zhlu­koch alebo jed­not­livo pozdĺž pobre­žia. Dnes sú obľú­be­nou turis­tic­kou atrak­ciou. Vek naj­väč­ších bal­va­nov, ktoré majú prie­mer okolo 2 met­rov, sa odha­duje na 4 až 5,5 mili­óna rokov. Nachá­dzajú sa ani nie 75 kilo­met­rov od Dune­dinu sme­rom na Christ­church.

novyzeland
mes­sa­ge­to­eagle

Ak ťa omr­zeli všetky miesta, na kto­rých si už bol a chcel by si vidieť niečo nové a iné, nav­štív Megoňky. Typické kamenné gule sú tak­tiež našou slo­ven­skou rari­tou. O ich jedi­neč­nosti sa môžeš pre­sved­čiť sám.

preze-startitup

zdroj: interez.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: koláž: oddthingsiveseen/ski-snezenka

Pridať komentár (0)