Naj­ľahší spô­sob, ako sa stať bys­trej­ším

Klaudia Astrabová / 9. apríl 2016 / Tools a produktivita

Všetci veľmi dobre vieme, že cvi­če­nie je pros­pešné pre naše zdra­vie. Ak necvi­číš, strá­caš formu a spô­so­buje to aj mnoho ďal­ších ocho­rení. Cvi­če­ním však budu­ješ nie len svaly, ale aj mozog, pre­tože cvi­če­nie zabez­pe­čuje tvorbu nových efek­tív­nej­ších moz­go­vých buniek.

Nepot­re­bu­ješ k tomu cho­diť na vyučo­va­nie, knihy či robiť si domáce úlohy.

Ak pre­se­díš väč­šinu dňa, si ohro­zený kar­di­ovas­ku­lár­nymi ocho­re­niami dvoj­ná­sobne než ľudia, ktorí pre­važne stoja počas dňa. Sede­nie viac ako 6 hodín denne spô­so­buje až 18%-tnú prav­de­po­dob­nosť úmr­tia na cuk­rovku, infarkt či obe­zitu než sede­nie menej ako 3 hodiny denne.

Ak ešte nie si dosta­točne moti­vo­vaný, tak sede­nie viac ako 11 hodín denne ti zabez­pečí až o 40% väč­šiu šancu úmr­tia v prie­behu 3 rokov, než je tomu u ľudí, ktorí sedia menej ako 4 hodiny.

Cvi­če­nie je naozaj zdravé a ani nepot­re­bu­ješ názory ved­cov, aby ťa v tom utvr­dili.

Naprí­klad, jedna nemecká štú­dia zis­tila, že starší ľudia, ktorí sa hýbali prie­merne (na záh­radke), budú len z polo­vice trpieť kog­ni­tív­nymi poru­chami v star­šom veku. Netýka sa to len star­ších ľudí, dokonca deti, ktoré cho­dia do školy peši, majú ten­den­ciu sa lep­šie sústre­diť a zís­kať lep­šiu známku z písomky ako ostatné deti, ktoré ces­tujú do školy auto­bu­som alebo autom.

obr

foto: businessinsider.com.au

Prečo je to tak?

Podľa Gret­chen Rey­nolds, autorky knihy Prvých 20 minút, ktorá sa zaoberá vedou o cvi­čení, cvi­če­nie pomáha mozgu odo­lá­vať fyzic­kému zrá­ža­niu a zlep­šuje kog­ni­tívnu fle­xi­bi­litu.

Gret­chen sa vyjad­rila pre New York Times: „Cvi­če­nie robí viac pre posil­ne­nie mys­le­nia než mys­le­nie samotné.“

Náš mozog je ako vrec­kovka, a ako každá vrec­kovka sa pou­ží­va­ním, či nepou­ží­va­ním, a obzvlášť rokmi opot­re­buje a jeho uži­toč­nosť klesá. Nie­kedy okolo 20-tky „hip­po­cam­pus“, časť mozgu zame­raná na uče­nie a pamäť stráca asi per­cento ročne v cel­ko­vom objeme. Nie je to žiad­nym prek­va­pe­ním, že čím sme starší tým viac pri­chá­dzame o kapa­citu uče­nia a pamäte.

Ale čo je zará­ža­júce, cvi­če­nie môže spo­ma­liť či dokonca zvrá­tiť fyzické slab­nu­tie mozgu, tak ako je to so svalmi.

Možno ti bolo pove­dané, že keď už raz stra­tíš moz­gové bunky, nie je možné ich zís­kať späť, no nové moz­gové bunky sa môžu vytvo­riť a cvi­če­nie pomáha vyvo­lať ten pro­ces.

Moz­gové bunky môžu zlep­šiť inte­lekt iba v prí­pade, že sa pri­poja už k exis­tu­jú­cej neuró­no­vej siete, no mnohé z nich sa nepri­poja ale namiesto toho sa bez­cieľne pohy­bujú v okolí mozgu až kým nena­stane smrť,“ tvrdí Rey­nolds.

5061255546_d5f8444ec5_b

foto: flickr.com

Jeden spô­sob, ako pri­po­jiť neuróny do siete je niečo sa naučiť. V štú­dií z roku 2007, sa nové moz­gové bunky u myší ovi­nuli do neuró­no­vých sietí zvie­raťa v prí­pade, že myši sa naučili pre­chá­dzať vo vod­nom blu­disku. Je to úloha, ktorá je kog­ni­tívna, ale nie je fyzicky namá­havá. Ale tieto moz­gové bunky boli veľmi obme­dzené v tom, čo by mohli robiť.

Keď vedci štu­do­vali moz­govú čin­nosť neskôr zis­tili, že novo káb­lové bunky sa vypá­lili len vtedy, keď zvie­ratá pre­chá­dzali blu­dis­kom znova, nie vtedy, keď cvi­čili ďal­šie kog­ni­tívne úlohy. Uče­nie zakó­do­vané v týchto bun­kách sa nepre­nieslo na iné typy mys­le­nia hlo­dav­cov.

Cvi­če­nie na dru­hej strane robí neuróny sviž­nej­šími. Keď výskum­níci v samos­tat­nej štú­dií pozo­ro­vali bežiacu myš, tak zis­tili že zvie­rací mozog ochotne zapá­jal nové neuróny do neuró­no­vej siete. No tieto neuróny sa zapá­jajú len počas behu.

Zazna­me­nali tiež pozi­tívne moz­gové výsledky v prí­pade, keď zvie­ratá tré­no­vali ich kog­ni­tívne zruč­nosti, ako naprí­klad spoz­ná­va­nie nezná­mych pro­stredí. V prí­pade myší, beh na roz­diel od cvi­če­nia vytvá­ral moz­gové bunky, ktoré mohli spĺňať via­cero úloh.

92bafac09f226b81935a37dcbdb7987d74eed95e326ebebe4ff865dd49153c8b_large

foto: lockerdome.com

Tak teda koľko cvi­če­nia je potrebné robiť pre budo­va­nie lep­šej pamäte? Mnoho štú­dií hovorí o akti­vi­tách ako beh či plá­va­nie. Ale dokonca aj pre­chádzka môže mať poža­do­vaný úči­nok. Jedná štú­dia pou­ka­zuje nato, že pre­chádzka len 40 minút 3 krát v týždni zabez­pe­čila u star­ších ľudí pre­dĺže­nie veku ich „hip­po­cam­pus“ o 2 roky a zlep­šila fun­kciu pamäte.

Pre­chádzka po obede neslúži len nato, aby si si pre­čis­til hlavu, ale zlep­šíš si tým aj svoje šance na dlhší a zdravší život.

Choď sa prejsť a budeš o tro­chu múd­rejší!

zdroj: inc.com , zdroj titul­nej foto­gra­fie: blog.psicoactiva.com

Pridať komentár (0)