Neoby­čajný prí­beh výni­moč­ného muža: Čo sa môžeme naučiť od Alberta Eins­te­ina?

Martin Bohunický / 22. august 2016 / Zaujímavosti

Hneď ako polo­žil tele­fón, vedel, že potre­buje okam­žite vyra­ziť. Ralph Morse bol 90 míľ odtiaľ a nemal dosta­tok času, bol si vedomý, že ľudia sa tú smutnú novinu čoskoro dozve­dia. Albert Eins­tein práve zomrel.

Morse bol foto­gra­fom pre maga­zín LIFE. Sadol do auta a šiel do Prin­ce­tonu v New Jer­sey tak rýchlo, ako to bolo možné. Žiaľ pre neho, ostatní zástup­co­via médií boli upo­zor­není ešte skôr.

Eins­tein zomrel v nemoc­nici v Prin­ce­ton, tak som sa vydal tam. No bolo to chaos — žur­na­listi, foto­grafi, zve­davci. Tak som to nechal tak a išiel som do Eins­te­i­no­vej kan­ce­lá­rie. Ces­tou som sa zasta­vil na ben­zínke a kúpil škót­sku. Viem, že nie kaž­dému sa chce roz­prá­vať, nie kaž­dého zapla­tím peniazmi. No fľaša ako poďa­ko­va­nie za pomoc väč­ši­nou zabe­rie. Tak som sa dostal do budovy, dal stráž­ni­kovi päť fliaš alko­holu a on ma pus­til dnu.”

Keď Morse vstú­pil do kan­ce­lá­rie, odfo­til si pra­covný stôl. Ten, pri kto­rom ešte pred nie­koľ­kými hodi­nami Eins­tein sedel.

Nikto vtedy neve­del, že Eins­te­i­novo telo šlo na kre­má­ciu skôr, ako by kto­koľ­vek mohol odfo­to­gra­fo­vať jeho telo. Preto sa stala Mor­seho fotka Eins­te­i­novho stola finál­nym a iko­nic­kým obra­zom výni­moč­nej kari­éry výni­moč­ného vedca.

Eins­te­i­nova pra­covná etika

Eins­tein zomrel v dôsledku vnú­tor­ného krvá­ca­nia. Za všetko mohla ane­uryzma aorty, ktorá ho trá­pila roky.

V roku 1948, sedem rokov pred smr­ťou, absol­vo­val Eins­tein ope­rá­ciu. Jeden z dokto­rov, ktorý jeho prí­pad poznal, napí­sal, “Počas svojho života pra­vi­delne pre­ží­val prudké bolesti, ktoré trvali zvy­čajne 2 – 3 dni a spre­vá­dzalo ich vra­ca­nie. Takéto stavy sa opa­ko­vali pri­bližne každé 3 – 4 mesiace.”

Napriek tejto bolesti pokra­čo­val Eins­tein v práci. Dokonca v deň svo­jej smrti pra­co­val na vyhlá­sení, ktoré sľú­bil izra­el­skej tele­ví­zií. Všetky nedo­kon­čené mate­riály si so sebou zobral aj do nemoc­nice. Tieto slová nikdy neboli dokon­čené. 

Pris­pie­vať alebo kon­zu­mo­vať

Nesnaž sa stať mužom úspe­chu. Rad­šej sa staň mužom s hod­no­tou.” — Albert Eins­tein

Naj­výz­nam­nej­šou prá­cou pre vedu bola zrejme slávna teória real­ti­vity. Eins­tein ju pub­li­ko­val v roku 1915. V roku 1921 zís­kal Nobe­lovu cenu. Kým ho celý svet osla­vo­val, on pra­co­val ďal­ších 30 rokov. Nikdy neuz­nal svoje teórie ako hotový pro­dukt.

Až do momentu svo­jej smrti chcel dať Eins­tein svetu všetko, čo jeho veľká myseľ obsa­ho­vala. Nikdy nezas­pal na vav­rí­noch. Aj keď pre­ží­val úkrutnú bolesť, aj keď sa denne stre­tá­val so smr­ťou.

Každý z nás má dar, ktorý môžeme zdie­ľať so sve­tom. Niečo, pre čo vnú­torne horíme a čím vieme svetu poslú­žiť. A táto vec — to je zmy­sel života. To je niečo, čomu sa musíme veno­vať až do posled­ného výdy­chu. Možno to je tvoja súčasná práca, možno to je kre­a­tívne hobby. Možno to je tvoja snaha sta­rať sa o blíz­kych.

Nech to je čokoľ­vek, sme tu, aby sme niečo svetu odo­vzdali, nie aby sme kon­zu­mo­vali, čo iní vytvo­ria.

Už som svetu odo­vzdal všetko, je čas ísť.”

Hodiny pred smr­ťou sa Eins­te­i­novi doktori zhodli na novej a neod­skú­ša­nej ope­rá­cií, ktorá by mu mohla zachrá­niť život. Eins­tein odpo­ve­dal, “Už som svetu odo­vzdal všetko, je čas ísť. A uro­bím to ele­gan­tne.”

Nemôžme pred­po­ve­dať, akú hod­notu svetu odo­vzdáme. A to je v pohode. Nie je našou úlo­hou súdiť vlastnú prácu. Našou úlo­hou je niečo vytvo­riť a zdo­ko­na­lo­vať to. Všetci máme prí­le­ži­tosť odo­vzdať svetu to, čo sa v nás skrýva.

zdroj: entrepreneur.com

Pridať komentár (0)