Nezis­kovka a cro­wd­fun­ding — Ako sme to doká­zali

Veronika Švecová / 8. september 2015 / Tools a produktivita

Cro­wd­fun­din­gová kam­paň Adop­tuj si včelu pod tak­tov­kou Gre­en­pe­ace Slo­ven­sko a Živica zís­kala oce­ne­nie Fun­drai­ser roka 2014. Ako vidia cro­wd­fun­ding nezis­kové orga­ni­zá­cie? Na čo by si podľa nich nemal zabud­núť vo svo­jej kam­pani? Odpo­ve­dali nám Katka Niko­de­mová, koor­di­ná­torka kam­pane z Gre­en­pe­ace Slo­ven­sko a Petra Ježe­ková, pro­jek­tová mana­žérka zo Živice. 

Katka, Petra, ako môžu nezis­kové orga­ni­zá­cie oslo­viť dar­cov pri cro­wd­fun­dingu? Čo môžu ponúk­nuť?

KN: To, čo sme ponú­kali v pro­jekte my, boli včely. A to je podľa mňa aj veľké plus pro­jektu. Nepo­nú­kali sme nič abs­traktné, čo by si ľudia neve­deli pred­sta­viť. Ponú­kali sme včely ako niečo veľmi kon­krétne a hma­ta­teľné, na čom ľuďom záleží. Počas kam­pane sme to aj nie­koľ­ko­krát opa­ko­vali a s for­mu­lá­ciou sme sa hrali. Cie­ľom bolo uká­zať, že adop­cia (aj keď len sym­bo­lická) nie je fik­tívna, ale darca rozb­zučí sku­točný úľ. Včela bude pat­riť dar­covi a bude lie­tať v jed­nom zo slo­ven­ských miest. Tak si mohli dar­co­via vytvo­riť vzťah k pro­jektu, ku kam­pani.

Koľko ste vyzbie­rali a čo ste so sumou spra­vili? Spl­nila váš cieľ?

KN: Aktu­álna čias­tka (v deň roz­ho­voru) je 14 563 eur. Naša cie­ľová suma bola 26 000 eur. Roz­hodne to ale nepo­va­žu­jeme za neús­pech. V porov­naní s inými cro­wd­fun­din­go­vými kam­pa­ňami na Slo­ven­sku je to naozaj vysoká suma. Nové úle sme už umiest­nili v Považ­skej Bys­trici, v Žiline, v Kež­marku a v Lučenci. Za vyzbie­rané prís­pevky sme uro­bili a uro­bíme maxi­mum.

PJ: Na situ­áciu sme rea­go­vali tak, že sme sa nako­niec roz­hodli zapo­jiť do pro­jektu štyri mestá, namiesto pôvod­ných pia­tich. Orga­ni­zá­cie z miest, ktoré mali záu­jem o zria­de­nie a dlho­dobé udr­žia­va­nie mest­skej včel­nice, sa hlá­sili a my sme ich hod­no­tili podľa toho, či vedeli spl­niť zmluvné pod­mienky a zabez­pe­čiť všetky potrebné akti­vity. Jed­nou z pod­mie­nok je aj udr­ža­teľ­nosť mest­ských úľov počas nasle­du­jú­cich šty­roch rokov. Tu už nie­ktorí sami odstú­pili, pre­tože neve­deli zaru­čiť také dlhé fun­go­va­nie. Preto sme vybrali také orga­ni­zá­cie, ktoré pri svo­jich pre­doš­lých akti­vi­tách uká­zali, že majú potrebné skú­se­nosti a budú úle v mes­tách schopné udr­žať. 

Ako moti­vo­vať ľudí, aby pris­peli na nezis­kové pro­jekty? 

PJ: Náš tip je presne vyme­dziť, čo z vyzbie­ra­ných peňazí kúpite, vyro­bíte, ako ich pou­ži­jete. My sme presne uviedli, že v kaž­dom meste posta­víme dva úle, pri­pra­via sa včel­nice, atď. Ten kon­krétny hma­ta­teľný úči­nok kam­pane vychá­dza aj zo slo­ven­ských pod­mie­nok. Tu sa už veľa­krát stalo, že sa dôvera dar­cov zne­užila. Ľudia sú menej dôver­čiví, chcú mať pocit, že si výsle­dok môžu ove­riť, skon­tro­lo­vať, chy­tiť.

KN: Súhla­sím s tým, že by to malo byť niečo kon­krétne, hma­ta­teľné a potom niečo, na čom ľuďom záleží. Áno, sú aj ľudia, ktorí majú zo včiel nega­tívne pocity. Môže to byť dôsle­dok aler­gií na uštip­nu­tie alebo stra­chu z uštip­nu­tia. Drvivá väč­šina reak­cií bola však pozi­tívna — včielky máme radi a vieme, že sú dôle­žité, ale záro­veň krehké a cit­livé. Ich postupné miz­nu­tie ohro­zuje aj eko­no­mickú a envi­ron­men­tálnu rov­no­váhu. Kam­paň by mala rie­šiť prob­lém, ktorý vníma aj verej­nosť. Náš ove­rený tip je určite aj kre­a­ti­vita, to bolo v našej kam­pani dôle­žité.

Kde, okrem vašej vycib­re­nej webo­vej stránky, ste naj­viac uplat­nili kre­a­tívny prí­stup? 

PJ: Ja si mys­lím, že veľmi dôle­žité boli priame akcie napr. na Dob­rom trhu alebo diel­ničky, ktoré sa robili s deťmi. Po týchto akciách sa vždy pre­ja­vil nárast vyzbie­ra­ných prís­pev­kov. Ľudia mohli prísť a spoz­nať nás, vidieť kto za celou akciou stojí. Mohli sa veľa pýtať a dozve­dieť. Videli, že nám na veci naozaj záleží. Odpo­zo­ro­vala som to na sebe aj na Katke, že sme odpo­ve­dali naozaj na množ­stvo otá­zok. Vysvet­lili sme ľuďom, o čo nám ide a hneď boli otvo­re­nejší.

KN: Áno, to čo pomá­halo bola priama komu­ni­ká­cia. Keď sme poslali ľuďom, ktorí finančne pod­po­rujú Gre­en­pe­ace, news­let­ter o pokro­koch kam­pane „Máme prvé mesto“ alebo „Otvá­rame prvé úle“, videli pokrok. Videli, že pro­jekt ide správ­nym sme­rom a roz­hodli sa pod­po­riť nás ešte viac. Vymys­leli sme naprí­klad kon­cert Davida Kol­lera za záchranu včiel. Ľudia si ho mohli vir­tu­álne „adop­to­vať“ a za odmenu dostali vstu­penku na jeho kon­cert. A potom verejné akti­vity, to spô­so­bilo opa­ko­vaný boom v pro­jekte, pre­tože to vždy zau­jalo aj médiá. Pro­pa­gá­cia v médiách zas pri­tiahla pozor­nosť nových ľudí.

Aký je podľa vás roz­diel medzi cro­wd­fun­din­gom v biz­nise a u nezis­ko­vých orga­ni­zá­cií? 

PJ: Roz­diel je v tom, že ľudia nám neve­nujú peniaze na to, aby dostali niečo pre seba. My vytvá­rame niečo pre blaho všet­kých. Tie adop­cie neboli fik­tívne, určite však boli sym­bo­lické – v našom prí­pade ľudia dostá­vali cer­ti­fi­káty o adop­cii. Ten člo­vek nikdy nestretne svoju včelu. Pod­po­ril mest­ský úľ, z kto­rého sa budú tešiť všetci oby­va­te­lia.

KN: Ja som sa zas na dru­hej strane stretla s tým, že dar­co­via si svoje cer­ti­fi­káty o adop­cii nesmierne vážili. Tešili sa z nich a keď sa stalo, že nie­komu cer­ti­fi­kát nepri­šiel, okam­žite nás kon­tak­to­vali.

Koľko času je medzi prvým nápa­dom cro­wd­fun­din­go­vej kam­pane (Adop­tuj si včelu) a prvými peniazmi od dar­cov na účte kam­pane?

KN: Pro­jekt sme spúš­ťali v sep­tem­bri, pri príp­rav­nej fáze som však ešte nebola.

PJ: Prvá fáza príp­rav sa spus­tila nie­kedy na jar. Dokopy to bolo asi pol roka príp­rav. Tu nám veľmi pomohlo, že sa spo­jili dve orga­ni­zá­cie. Gre­en­pe­ace a Živica. V Gre­en­pe­ace na jar s kam­pa­ňou na záchranu včiel začí­nali. My sme sa stretli, poroz­prá­vali, zis­tili sme, že máme podobné ciele a záujmy. Zdalo sa nám preto pri­ro­dzené spo­jiť sily a neko­pať len na svo­jom pie­sočku.

Dalo sa to skrá­tiť, alebo ste s dobou prie­behu spo­kojné?

KN: My sme s prie­be­hom naozaj spo­kojní. Mys­lím, že pol roka je aku­rát. Musíš si uve­do­miť, že okrem nás vstu­po­vali do pro­jektu aj tre­tie strany. Napr. agen­túra, ktorá nám pro bono vytvo­rila stránku – takže komu­ni­ká­cia s nimi zabrala tiež svoj čas, takisto náš výskum, komu­ni­ká­cia s mes­tami. Čas by sa dal skrá­tiť, ale bolo by to skôr na úkor výsledku.

PJ: Pol roka je tak aku­rát. Veľa času nám zabral aj roz­po­čet pro­jektu. Stre­tá­vali sme sa so vče­lármi a rie­šili každú jednu položku. A okrem kam­pane vždy rie­šime aj mnoho iných akti­vít a pro­jek­tov. Nikdy nemáme k dis­po­zí­cii 100 % času len na jednu akti­vitu alebo kam­paň. Nezis­kovky takto nefun­gujú. Na dru­hej strane netreba príp­ravu pre­há­ňať. Vždy sa dá spra­viť ešte krok navyše. Dôle­žite je nájsť rov­no­váhu medzi tým, ako dlho niečo pri­pra­vo­vať a kedy to spus­tiť. Veľa­krát by sa mohlo zdať, že čím dlh­šia príp­rava, tým kva­lit­nejší pro­jekt. Ale nie­kedy sa v rea­lite ukážu veci, na ktoré by sme bez praxe neprišli. Netreba sa s tým pri­dlho hrať. Rea­lita tiež pri­ne­sie do kam­pane svoje. 

Čiže rada zo Živice je hodiť sa do vody a naučiť sa plá­vať.

PJ: (Smiech.) Aj sa trošku sa pri­pra­viť, to je samoz­rejmé, ale nie moc dlho teore­ti­zo­vať.

Inšpi­ro­vali ste sa pri rea­li­zo­vaní kam­pane aj úspeš­nými cro­wd­fun­din­go­vými kam­pa­ňami zo sveta biz­nisu? Kto bol vašou inšpi­rá­ciou?

PJ: No, jasné. Ja som sa inšpi­ro­vala tým, že som našla takéto kam­pane v zahra­ničí. Adop­cie včiel robilo už viac nezis­ko­vých orga­ni­zá­cii aj v minu­losti, napr. v Nemecku sa adop­cie robili, aj sa robia, zau­jí­maví sú aj Škóti, Česi začali pri­bližne v tom istom čase ako my a Gre­en­pe­ace v Poľ­sku kam­paň odštar­to­val ešte pred nami. Takže inšpi­rá­cií sme mali veľa. Je to ove­rený model, ktorý fun­guje, preto sme sa roz­hodli do toho ísť tiež. Iné cro­wd­fun­din­gové kam­pane zo sveta biz­nisu som nerie­šila, ani ma to v tej chvíli nena­padlo.

KN: Pri­znám sa, že som tiež nerie­šila kam­pane zo sveta biz­nisu. Čo sa týka prí­stupu, ponúk­nuť v kam­pani niečo kon­krétne a naplá­no­vať ju tak, aby mala kon­krétny a mera­teľný výsle­dok, to je v Gre­en­pe­ace odskú­šaný model z mno­hých pre­doš­lých kam­paní a sna­žíme sa ich viesť tak, aby mali výsledky. Ak pri práci hovo­ríme prí­liš abs­traktne, veľmi ťažko sa to komu­ni­kuje a zbie­ra­nie peňazí je potom naozaj náročné. Kole­go­via z Gre­en­pe­ace v Poľ­sku mali kam­paň s totož­ným náz­vom „adop­tuj si včelu“, ale cie­ľom bolo posta­viť hmy­zie hotely. Kam­paň začali v čase, keď bol v Poľ­sku enormný úhyn včiel aj media­li­zo­vaný. Často pomôže aj správne nača­so­va­nie.

Zažili ste už aj neús­pe­chy, pop­rí­pade aj pri inom cro­wd­fun­dingu? 

KN: Nenaz­vala by som to neús­pe­chom. Občas sa stane, že inves­tu­jeme prí­liš veľa ener­gie do veci, ktorá nemá taký bom­bas­tický úči­nok, ako sa čakalo. Nám sa to naprí­klad stalo pri štú­dii o dôsled­koch pou­ží­va­nia pes­ti­cí­dov na ľud­ské zdra­vie. Ja aj naša hovor­kyňa Mirka Ábe­lová sme tomu veno­vali množ­stvo ener­gie a mys­leli sme, že to bude pecka. Čakali sme, že to osloví všet­kých. Veno­vali sme čas pre­lo­že­niu štú­die, zor­ga­ni­zo­va­niu tla­čo­vej kon­fe­ren­cie. A médiá to jed­no­du­cho nezau­jalo. Zrejme to bolo zle nača­so­vané alebo sme uro­bili iné chyby, neviem. Nevadí, ideme ďalej. 

PJ: Vní­mam to veľmi podobne. Takisto nemô­žem hovo­riť o neús­pe­chu, k urči­tým výsled­kom sa dosta­neme vždy. Nám v Živici sa niečo podobné stalo s pro­jek­tom uhlí­ko­vých detek­tí­vov. To bol celo­európ­sky pro­jekt, v kto­rom sa vytvá­rali kal­ku­lačky oxidu uhli­či­tého pre školy. My sme počas pro­jektu zis­tili, že Slo­ven­sko tieto dáta nikdy nez­bie­ralo. Nako­niec sme išli podľa rakús­kych dát, ale výsledky pre školy boli potom len orien­tačné.

Na čo neza­bud­núť pri cro­wd­fun­dingu nezis­ko­vých pro­jek­tov? Čo z toho je možné využiť v biz­nise? 

KN: No tu je roz­diel v účele kam­pane. Ja vní­mam cro­wd­fun­ding pre vývoj pro­duk­tov tak, že po tom, ako sa suma vyzbiera, sa pro­dukt vyrobí, pošle dar­com a ďalej sa pre­dáva. Ten účel je vyzbie­rať peniaze a hneď z nich niečo mať. Pove­dala by som, že cro­wd­fun­ding väč­šiny nezis­ko­vých orga­ni­zá­cii má za cieľ udr­ža­teľ­nosť. Náš cieľ nie je len posta­viť úle a pri­viesť včely do mesta. Chceme ich tam udr­žať, chceme pod­po­riť envi­ron­men­tálne vzde­lá­va­cie akti­vity v týchto mes­tách. Takisto dúfame, že inšpi­ru­jeme aj ďal­šie mestá, aby si zria­dili vlastné mest­ské úle. Sama viem, že nie­ktoré sa síce do kam­pane neza­po­jili, ale svoje úle už majú alebo ich náš pro­jekt inšpi­ro­val natoľko, že podobný pro­jekt zva­žujú na vlastné náklady. Veríme, že ďal­šie budú nasle­do­vať.

PJ: Udr­ža­teľ­nosť sa pre­ja­vuje aj v spo­lu­práci nezis­ko­vých orga­ni­zá­cií. Nie­len nás, Živice a Gre­en­pe­ace, ale aj ďal­ších, ktoré sa budú sta­rať o úle v mes­tách. Našim cie­ľom nebolo mať mono­pol na včely na Slo­ven­sku. Chceli sme pri­niesť dobrý nápad a posú­vať ho ďalej. Aj keď sa táto kam­paň skončí, Živica aj Gre­en­pe­ace sa bude naďa­lej stre­tá­vať s ďal­šími orga­ni­zá­ciami a práca so vče­lami bude pokra­čo­vať. A nie­len to. Veríme, že pre ostatné mestá už budú takéto akti­vity ľah­šie. Môžu sa inšpi­ro­vať našimi úľmi, môžu sa ľah­šie pre­sa­diť a pou­ká­zať na fun­gu­júce modely. Rov­nako môžu nad­via­zať kon­takt s mes­tami, kde už tieto úle sú. To je možno výhoda sil­ných orga­ni­zá­cií, že môžu uro­biť niečo ako prví a uká­zať to ostat­ným. Tí už potom majú ľah­šiu cestu. 

Čo by ste pora­dili nová­či­kom pri ich prvej cro­wd­fun­din­go­vej kam­pani? Už sme rozo­brali osobný kon­takt s dar­cami, hma­ta­teľný výsle­dok, udr­ža­teľ­nosť, spo­lu­prácu s inými orga­ni­zá­ciami. Máte ešte nejaké nápady?

KN: Ja by som pove­dala takú vec, ktorú ale ľudia v biz­nise podľa mňa vedia, ale možno nie všetky nezis­kovky sa tým ria­dia. Inves­to­vať pros­triedky do kva­lit­ných foto­gra­fií a videí. Často si to ľudia neuve­do­mujú, ale to, čím pre­zen­tujú svoj pro­jekt, či už sú to letáky, nálepky, čokoľ­vek, čo je nosi­čom infor­má­cie, keď je to odflák­nuté (pre­páčte za výraz), nikdy to neos­loví toľko ľudí, ako keď je to uro­bené kva­litne. Mys­lieť na kva­litný PR prí­stup. Viem, že v nezis­ko­vom sek­tore je to ťaž­šie, ale aj my veľa vecí robíme v spo­lu­práci napr. s našimi dob­ro­voľ­níkmi, ktorí sa fote­niu alebo natá­ča­niu videí venujú pro­fe­si­onálne a sú ochotní nám pomôcť, prí­padne s fir­mami, ktoré sú ochotné dobrý pro­jekt pod­po­riť pro bono.

PJ: Ja mám ešte jeden tip. Aby ľudia v kam­pa­niach robili veci srd­com. Znie to ako klišé. Ale naozaj, keď sa ľudia stretli so mnou alebo s Kat­kou, keď videli, že tomu roz­umieme, že vče­lami a úľmi žijeme, tak mali aj oni úplne iný prí­stup. Ak nie­čomu neve­ríte, nie je to dobre. Nerobte to. Snažte sa robiť to, čo vás naozaj baví a žiť tým. Ľudia to budú cítiť.

Baby, pred pár dňami ste boli na via­ce­rých otvá­rač­kách mest­ských úľov. Kde bolo naj­lep­šie?

KN: Ja som nebola na všet­kých. Zažila som Považ­skú Bys­tricu a Žilinu. Práve Žilina bola pre mňa veľmi prí­jemná. To občian­ske zdru­že­nie a nie­len to, všetci ľudia, ktorí s nimi spo­lu­pra­cujú. Mala som z nich veľmi prí­jemný pocit. Boli to dob­ro­voľ­níci, ale aj mladí ľudia s rodi­nami, malými deťmi. Boli tam deky, chla­dené limo­nády, taký pik­nik. Všetko bolo také easy, odľah­čené. Malo to tam veľmi dobrú atmo­sféru. To som si odtiaľ odniesla.

PJ: Ja som bola na všet­kých mies­tach a nemô­žem pove­dať, ktoré mesto bolo naj­lep­šie. Lebo každé bolo iné. Naprí­klad Považ­ská Bys­trica bola veľmi pro­fe­si­onálna. Už od začiatku mali pre úle vybrané dve loka­lity, začali robiť kurzy pre verej­nosť, už tam začali vodiť deti. Tam otvo­re­nie možno nebolo až také bom­bas­tické, ale majú toto viac roz­be­hnuté. V Kež­marku to ďalej robia naozaj mladí ľudia. Je tam zapo­je­ných veľmi veľa mla­dých ľudí, ktorí sa učia za budú­cich vče­lá­rov. Veľa mla­dých dob­ro­voľ­ní­kov, ktorí naozaj chcú pomá­hať, chcú sa naučiť nové prak­tické veci. V Lučenci majú veľmi špe­ci­fické pod­mienky v tom, že úle sú v mest­skom parku v blíz­kosti základ­nej školy, kde otvo­rili vče­lár­sky krú­žok pre deti. Decká zo školy to majú naozaj blízko a budú môcť cho­diť na krú­žok tre­bárs počas vyučo­va­nia alebo hneď po ňom. 

Každé mesto uro­bilo niečo naozaj špe­ci­fické. A my máme krásne štyri prí­klady, ako tento pro­jekt šíriť ďalej. Štyri rôzne inšpi­rá­cie. To bolo aj naším cie­ľom — aby si to každé mesto uro­bilo po svo­jom. Áno, mali sme nejaké pod­mienky, ktoré bolo treba dodr­žať. Stále sme však chceli, aby to mestá robili tak, ako to vyho­vuje im a ako to má v ich pod­mien­kach naj­väčší prí­nos a význam. 

Pridať komentár (0)