Objavy našej gene­rá­cie? — Počí­tače naprieč sto­ro­čiami

Erik Zavidný / 1. máj 2016 / Tech a inovácie

Elek­tro­nické zaria­de­nia sa stáli súčas­ťou nášho kaž­do­den­ného života. Už pri ran­nom vstá­vaní väč­šina z nás sa pozrie na mobilný tele­fón, potom je to počí­tač v práci a neskôr doma si na lap­tope pozrieme čo je nové na face­bo­oku… Výpoč­tové zaria­de­nia sú s nami už veľmi dlhú dobu, no vedeli by ste aspoň odhad­núť, do akého obdo­bia sa datuje aktu­álne naj­star­šie známe?

Začiatky

Prvá mecha­nická pomôcka určená na počí­ta­nie sa nazýva Aba­kus. Jedná sa o dre­venú alebo hli­nenú doš­tičku, v kto­rej sa po vyry­tých dráž­kach posú­vajú kamienky. Vynáj­dená bola v sta­ro­ve­kom Grécku, no pou­ží­vala sa aj v Ríme a aj dnes je obľú­bená v ázij­ských kra­ji­nách ako Čína či Japon­sko.

joernluetjensde

foto: aba­kus, journeluetjens.de

Ďalší posun sa konal až v 17. sto­ročí, keď škót­sky mate­ma­tik John Napier zosta­vil mecha­nické pomôcky ako napie­reho kocky, či loga­rit­mické pra­vítko.

Prvé kal­ku­lá­tory

O prvý nák­res sa pokú­sil ešte Leonardo da Vinci, ktorý však ostal bez povšim­nu­tia. V roku 1623 bol pred­sta­vený prvý počí­tací stroj na prin­cípe ozu­be­ných kolie­sok. Nazý­val sa teda aj počí­ta­cie hodiny. Slú­žil na sčí­ta­va­nie a odčí­ta­va­nie a pou­ží­val ho pri svo­jich výpoč­toch aj Kep­ler.

Vylep­še­nou ver­ziou bola v roku 1642 Pas­ca­lina skon­štru­ovaná len 19 roč­ným Blai­sem Pas­ca­lom. Naj­vyš­šie to však v tomto období dotia­hol Wil­helm Lei­bitz s jeho kal­ku­lá­to­rom, ktorý už zvlá­dal aj náso­be­nie, dele­nie a počí­ta­nie s odmoc­ni­nami.

history-computercomfoot: lei­bit­zov kal­ku­la­tor, history-computer.com

Prvé prog­ra­mo­va­teľné stroje

V roku 1801 uzrel svetlo sveta vyná­lez, ktorý zme­nil celý vte­dajší tkáčsky prie­my­sel. Prog­ra­mo­vací tkací stroj Josepha Jacqu­arda doká­zal tkať vzor pomo­cou vlo­že­ných dier­ko­va­ných kar­ti­čiek. Zme­nou kar­tičky sa teda dal zme­niť vzor, ktorý stroj tkal. V prie­behu 10 rokov sa ho pre­dalo 100 000 kusov a spô­so­bil značné nepo­koje v radoch zamest­nan­cov, ktorí sa báli o prácu.

tradeindiacomfoto: tkaci stroj, tradeindia.com

Teóriu Jacqu­ar­dovho stroja využil neskôr Char­les Bab­bage pri vývoji svojho ana­ly­tic­kého stroja, ktorý mal ako prvý obsa­ho­vať:

  • cen­trálnu výpoč­tovú arit­me­ticko-logickú jed­notku
  • cen­trálnu ria­diacu jed­notku
  • jed­notky pre vstup a výstup dát

Nara­zil však na prob­lém s potreb­nými tech­no­ló­giami, ktoré v tomto období neboli ešte dostupné. Ďalší zlom tak nastal až s prí­cho­dom firmy IBM v roku 1890. Jej zakla­da­teľ Her­man Hol­le­rit v tomto roku pred­sta­vil zaria­de­nie fun­gu­júce na elek­tro­me­cha­nic­kom prin­cípe. Dier­ko­vané štítky, ktoré sa vkla­dali do jeho matice určo­vali pre­chod el. prúdu.

V tomto období sa obja­vuje aj pozí­cia prog­ra­má­tora a jej prvou zástup­ky­ňou bola kon­tesa Ada Augusta Love­lance.

Ana­ló­gové stroje

Hoci ich trva­nie na trhu nebolo dlhé, ana­ló­gové dife­ren­ciálne ana­ly­zá­tory boli najp­res­nej­šie zaria­de­nia určené k výpoč­tom na trhu zo začiatku 20. sto­ro­čia. V roku 1930 tzv. Bus­hov ana­ly­zá­tor doká­zal vypo­čí­tať rov­nicu s osem­nás­timi nezá­vis­lými pre­men­nými.

computerhistoryorg

foto: bus­hov ana­ly­zá­tor, computerhistory.org

Éra počí­ta­čov veľ­kých ako celé miest­nosti

Sú to počí­tače 0. až 3. gene­rá­cie, fun­gu­júce na prin­cípe elek­tro­mag­ne­tic­kého relé a elek­tró­niek. Tieto počí­tače mali často veľ­kosti celých miest­ností, no ich výkon sa pohy­bo­val nie­kde na úrovni 1Hz (60 ope­rá­cii za minútu), i keď sa začala poží­vať vo výpoč­toch dvoj­ková sústava. Výkon počí­ta­čov však v tomto období rás­tol obrov­ským tem­pom a nové posuny pri­chá­dzali tak­mer každý rok.

Česko-Slo­ven­sko tak­tiež vyro­bilo svoj počí­tač 0. gene­rá­cie. Nazý­val sa SAPO (samo­činný počí­tač) a skla­dal sa zo 7000 relé a 400 elek­tró­niek. Pred­sta­vený bol v roku 1957 no nevy­dr­žal dlho. Po troch rokoch čin­nosti zho­rel kvôli iskre z kon­tak­tov medzi súčias­t­kami.

wikipediaorg

foto: Počí­tač Eniac, wikipedia.org

Počí­tače súčast­nosti

Zkon­štru­ova­ním integ­ro­va­ných obvo­dov s veľ­kým počtom tran­zis­to­rov sa nám otvo­rili nové mož­nosti. Počí­tače 4. gene­rá­cie, ktoré prišli v 80. rokoch sú tu s nami až dote­raz, i keď aj oni si pre­šli už veľ­kými zme­nami. Fakt, že to, čo obsa­huje náš smart­fón má nie­koľko tisíc násobne vyšší výkon ako počí­tače spred tak­mer 80 rokov je však ohro­mu­júci.

iphonehackscom

foto: iphonehacks.com

Dnes počí­tače už zvlá­dajú omnoho viac, než len počí­ta­nie mate­ma­tic­kých úloh. Slú­žia nám aj na komu­ni­ká­ciu, prácu či zábavu. Čo však bude môcť pri­niesť nasle­du­júca gene­rá­cia? 5. gene­rá­cia má byť zalo­žená na kvan­to­vých prin­cí­poch a ume­lej inte­li­gen­cii. Uvi­díme teda, čo nám budúc­nosť pri­ne­sie.

Zdroj: Vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: hp

Pridať komentár (0)