Prečo je v poriadku nadá­vať na sociál­nych médiach alebo návod na twe­e­to­va­nie počas krí­zo­vých situ­ácií

Karol Stračár / 10. apríl 2015 / Zaujímavosti

Uda­losti v našom okolí sa stali jed­ným z hlav­ných dôvo­dov vzniku twe­e­tov, ale žiadna uda­losť nespustí twe­e­to­va­ciu vlnu tak ako prí­rodné kata­strofy. Naprí­klad huri­kán Sandy, ktorý zasia­hol USA v roku 2012 bol twe­e­to­vaný neuve­ri­teľ­ných 22 mili­ó­nov krát. Aj keď sociálne média nie sú vždy naj­vie­ro­hod­nej­ším zdro­jom infor­má­cií, ako to bolo naprí­klad v prí­pade ozna­če­nia nespráv­neho člo­veka za aten­tát­nika Bos­ton­ských bom­bo­vých úto­kov z roku 2013 na Red­dit, posky­tujú práve oni nena­hra­di­teľnú masu infor­má­cií nie­len pre záchranné zložky, ale následne aj pre odbor­ní­kov skú­ma­jú­cich krí­zové situ­ácie.

Na základe jej skú­ma­nia prí­rod­ných nešťastí ako zeme­tra­se­nie na Haiti, huri­kán Kat­rina a záplavy v štáte Colo­rado, Palen zhr­nula nie­koľko rád ako pou­ži­tím Twit­teru a iných sociál­nych médií možno pomôcť sebe a ostat­ným v krí­zo­vej situ­ácii.

1. Buď kon­krétny

Člo­vek v krí­zo­vej situ­ácii často pou­žije pri jej opise na Twit­teri alebo Face­bo­oku bez roz­mýš­ľa­nia slovné spo­je­nia, ktoré ho napadnú ako prvé, ako naprí­klad pri požiari napíše „je to tu veľmi zady­mené“. Z tejto infor­má­cie sa, ale prí­padný záchra­nár nedoz­vie kde sa nachá­dzaš a aká je tvoja sku­točná situ­ácia. Ley­sia Palen hovorí, že opis situ­ácie je prvo­radý, pri­čom treba byť čo naj­kon­krét­nejší vo vyjad­ro­vaní s pou­ži­tím fráz ako „dané množ­stvo dymu už ohro­zuje moje zdra­vie“ a iných.

V ide­ál­nom prí­pade obsa­huje tweet alebo prís­pe­vok na Face­bo­oku foto­gra­fiu miesta, kde práve si spolu s opi­som a ozna­če­ním miesta a času jej vyho­to­ve­nia. Napriek tomu, že veľa z týchto infor­má­cií sa nachá­dza v meta­dá­tach foto­gra­fie, nie každý vie, kde tieto dáta hľa­dať. Práve preto Palen a jej kole­go­via pra­cujú na apli­ká­ciách, ktoré auto­ma­ticky vlo­žia potrebné údaje do mapy s via­ce­rými vrstvami záznamu a časo­vými úsekmi.

2. Buď sám sebou

Opis situ­ácie s chlad­nou hla­vou je veľmi dôle­žitý, ale netreba zabú­dať, že si stále len člo­vek, ktorý má svoje pocity a emó­cie. Pri skú­maní prís­pev­kov na sociál­nych médiách Palen najprv vyra­ďo­vala prís­pevky, ktoré obsa­ho­vali vul­ga­rizmy najmä z dôvodu, pre­tože sa dom­nie­vala, že tieto prís­pevky nebudú obsa­ho­vať infor­má­cie dôle­žité pre výskum. Neskôr však zis­tila, že práve samotné „nadá­va­nie“ môže byť dôle­ži­tým zna­kom toho, ako je situ­ácia vážna. Palen spolu s kole­gami pri ana­lýze prís­pev­kov na sociál­nych sie­ťach pou­žíva nie­koľko algo­rit­mov na fil­tro­va­nie potreb­ných infor­má­cií, hlavne pri zis­ťo­vaní poci­tov ako naprí­klad pocit tiesne. Z tohto dôvodu je dôle­žité, aby si pri twe­e­to­vaní, prí­padne opise krí­zo­vej situ­ácie na inom sociál­nom médiu netl­mil svoje pocity a nesna­žil sa byť prí­liš v pohode.

3. Všetko sle­duj z bez­pe­čia

Nie je samoz­rejme možné, aby v strede huri­kánu člo­vek začal písať tweet, ktorý by opí­sal jeho situ­áciu, ale ľudia v bez­peč­nej vzdia­le­nosti môžu byť zdro­jom cen­ných infor­má­cií“ hovorí Palen. Vhod­nej­ším spô­so­bom je, ak je to možné, buď komu­ni­ko­vať s ľuďmi priamo na mieste pro­stred­níc­tvom sociál­nych médií, alebo stať sa „zbe­ra­čom“ infor­má­cií a zis­tiť potrebné veci na vlastnú päsť, samoz­rejme z bez­peč­nej vzdia­le­nosti. Hod­no­ver­nosť infor­má­cie z krí­zo­vej situ­ácie je podľa Palen ove­ri­teľná najmä tým, že v rela­tívne krát­kom čase pou­ží­va­teľ získa množ­stvo fol­lo­we­rov a v prí­pade omylu, opraví po upo­zor­není svoje prís­pevky. Okrem samot­ného pri­dá­va­nia prís­pev­kov exis­tujú aj iné spô­soby, ako môžeš pomôcť na sociál­nych médiách, pri­čom jed­nou z mož­ností sú rôzne ino­va­tívne prog­ramy, ktoré umož­ňujú dob­ro­voľ­ní­kovi vytvo­riť detailné mapy miest nešťastí pomo­cou sate­lit­ných sním­kov, alebo dokážu rozo­znať náj­dené zviera podľa fotky, ktorú vlo­žil do data­bázy jeho maji­teľ. Ich hlavná výhoda spo­číva v tom, že môžeš pomôcť bez toho, aby si sa sám vysta­vo­val nebez­pe­čen­stvu. 

zdroj: sciencemag.org 

Pridať komentár (0)