Samuel Ková­čik – Slo­vák, ktorý učí ľudí v našej kra­jine milo­vať vedu

Martin Bohunický / 12. august 2016 / Rozhovory

Jed­not­livé vedy ponú­kajú toľko zau­jí­ma­vých fak­tov, že keby sa nám podá­vajú lep­ším spô­so­bom, bol by o ne v spo­loč­nosti oveľa väčší záu­jem. Aj preto potre­bu­jeme na Slo­ven­sku ľudí ako je Samuel, ktorý sa snaží verej­nosti vysvet­ľo­vať všetky tieto fas­ci­nu­júce fakty pod­statne popu­lár­nej­ším spô­so­bom.

Ahoj Samuel, pár slov na úvod o tebe? :)

Ahoj(te). Som dokto­rant teore­tic­kej fyziky na bra­ti­slav­skom mat­fyze. Okrem toho píšem popu­la­ri­začné blogy o fyzike, špor­tu­jem, otu­žu­jem sa a rád varím. Čo viac sa ešte hovo­rilo na začiatku Kolesa štas­tia? :)

Venu­ješ sa “neko­mu­ta­tív­nej kvan­to­vej mecha­nike”. Čo to v praxi zna­mená?

V praxi to zatiaľ nezna­mená nič. Ide o teore­tický kon­cept, ktorý je súčas­ťou dlho­roč­nej snahy fyzi­kov nájsť teóriu, ktorá by doká­zala opí­sať všetky sily, ktoré v prí­rode pozo­ru­jeme (tzv. Teória všet­kého, aj keď ten názov je tro­chu čudný). Kvan­tová mecha­nika opi­suje svet na ato­már­nej škále, kde sa dejú pra­zvláštne veci a ani po 100 rokoch jej nero­zu­mieme doko­nale. Slovo “neko­mu­ta­tívny” k nej pri­dáva ešte jeden nápad – že pries­tor, v kto­rom sa pohy­bu­jeme, je na ešte men­šej ako ato­már­nej úrovni roz­ma­zaný.

Je to podobné ako keď vidíme jasný a čistý obraz na moni­tore, no s lupou doká­žeme rozo­znať aj jed­not­livé pixle. Prečo to skú­mame? Lebo sa vo fyzike obja­vujú rôzne náznaky, že je pries­tor naozaj takýto zvláštny. A načo to skú­mame? Lebo to rieši pár z prob­lé­mov, na kto­rých je fyzika momen­tálne zasek­nutá. Naprí­klad teória strún tieto pre­kážky obchá­dza a vra­cia sa k nim z dru­hej strany, takže sa stret­neme na pol cesty. Uff, tro­chu som sa roz­reč­nil asi.

Aký prí­beh sa skrýva za tvo­jou ces­tou k tejto oblasti? Kedy si sa roz­ho­dol, že sa začneš veno­vať ves­míru a vede?

Ťažko zapic­hnúť prst do kon­krét­neho oka­mihu. Naj­star­šia knižka, na ktorú si spo­mí­nam (ešte v škôlke), bol atlas ves­míru, alebo dačo také. Fas­ci­no­valo ma na nej, že exis­tujú aj úplne iné svety, ako ten náš – naprí­klad Mars. Tatino mi počas základky uka­zo­val nejaké zau­jí­ma­vosti z geoemt­rie, takže sa u mňa nikdy nevy­vi­nul odpor k mate­ma­tike alebo fyzike, no aj napriek tomu mi počas stred­nej veľmi nešli.

K fyzike ma potom sme­ro­vali knihy, naprí­klad o čier­nych die­rach (vďaka Janka!), či Feyn­ma­nova bio­gra­fia, ktorá ma pre­sved­čila, že fyzici sú nor­málni ľudia. Naj­väč­šiu zásluhu má ale asi kniha, kto­rej som tak­mer nero­zu­mel, bola o kvan­to­vej fyzike. Z nej som sa dozve­del, že náš svet vyzerá úplne inak, než sa nám javí bežne a to ma fas­ci­nuje dodnes.

fotka

Mimo školy si si popu­la­ritu zís­kal najmä svo­jimi blogmi, kde sa sna­žíš vysvet­liť aj nám, smr­teľ­ní­kom, ako nie­ktoré javy vo ves­míre fun­gujú. Prečo si sa roz­ho­dol písať na túto tému?

Dôvody sú dva. Prvý je pomerne jed­no­du­chý – ľudia sa ma často pýtali na fyziku a ja som im rád odpo­ve­dal. Občas o ele­men­tár­nych čas­ti­ciach, nie­kedy o teórií rela­ti­vity či čier­nych die­rach. A nie­kedy sa ani nepý­tali a ja som im roz­prá­val aj tak, lebo som nara­zil na niečo zau­jí­mavé a všetci o tom musia počuť. Naprí­klad, že exis­tuje niečo ako kre­veta, čo loví pomo­cou tla­ko­vých vĺn, pri kto­rých vo vode vzniká plazma a drobné záblesky svetla. Volá sa to sono­lu­mi­nis­cen­cia, super, nie? Vo svete okolo nás je strašne veľa zau­jí­ma­vých vecí, bola by veľká škoda sa baviť len o topán­kach a podobne.

Druhý dôvod súvisí s otáz­kou “čo má daňový poplat­ník z teore­tic­kej fyziky”? Častá odpo­veď je ató­mová bomba (alebo ener­gie), teda, že z nej občas vzídu apli­ká­cie, ktoré dokážu vo veľ­kom zme­niť svet.

Záro­veň je pozná­va­nie sveta okolo nás pov­zná­ša­júce a robí z nás lep­ších ľudí. Keď si uve­do­míme, že žijeme na malej mod­rej bodke plá­va­jú­cej ves­mí­rom, rôzne prob­lémy sa zrazu javia tak malé a zby­točné. Je zvláštny pocit skú­siť sa na nie­koho pozrieť ako na tak­mer doko­nalý mega­kom­plex ató­mov, ktorý je nepred­sta­vi­teľne sofis­ti­ko­vaný a nevzni­kol náhodne, ale viedli k nemu mili­óny rokov postup­nej evo­lú­cie. Zrazu je ti jedno, že si zle uče­saný. Strašne pekne tento uhol pohľadu opí­sal blog na WaitButWhy.com, pre­čí­tajte si.

Trú­faš si na to, stať sa akýmsi slo­ven­ským “Car­lom Saga­nom” a spo­pu­la­ri­zo­vať vedu na Slo­ven­sku?

Ako sa to vezme. Momen­tálne fun­gu­jem tak, že keď mám čas a nápad, tak napí­šem blog. A ak ma nie­kto pozve spra­viť pred­nášku, tak na to pri­kýv­nem, aj keď je to zväčša čisto na úkor vol­ného času a toho nie je naz­vyš. Na dru­hej strane vní­mam, že je o popu­la­ri­zá­ciu vedy riadny záu­jem. Keď som začí­nal písať blogy, tak som sa bál, že sa nedos­tanú mimo okruhu mojich pria­te­ľov, dúfal som v takých 200 pre­čí­taní. Hneď prvý ich mal cez 10000, dlho­dobý prie­mer je niečo medzi 4 až 5 tisíc­kami.

Vďaka nim som dostal mož­nosť roz­prá­vať o fyzike na TEDxe, v Národ­nom múzeu či v tele­ví­zii a rádiu. Niečo také som po roku blo­go­va­nia neča­kal. Plá­nu­jem pokra­čo­vať a uvi­díme kam sa to podarí posu­núť.

0d9f08e7-4b7e-4533-b659-5decf6506cdb

Ves­mír a veda ponú­kajú nie­koľko neuve­ri­teľ­ných fak­tov, napriek tomu si stále zďa­leka nezís­ka­vajú takú pozor­nosť, akú by si zaslú­žili. Čím to je?

Toto bude asi podobné ako s hud­bou. Asi sa zhod­neme, že kla­sická hudba je hod­not­nej­šia, ako niečo od Brit­ney Spe­ars, no aj tak dá veľa ľudí pred­nosť tej dru­hej meno­va­nej. Prečo? Asi preto, že vychut­nať si kla­sickú hudbu je nároč­nej­šie. Samoz­rejme, že to neplatí len pre hudbu – často dáme pred­nosť bra­ko­vej knihe pred kva­lit­nou lite­ra­tú­rou, pozrieme si telku namiesto náv­števy múzea a podobne. Jasné, nie­kedy to je v poriadku, člo­vek potre­buje úplne vypnúť. Ale ino­kedy nás táto psy­chická leni­vosť oberá o pekné zážitky.

Nie aj ťaž­ko­pád­nym spô­so­bom, akým sa na nie­kto­rých stred­ných a vyso­kých ško­lách vyučuje fyzika?

Mys­lím si, že prob­lém nie je iba s fyzi­kou. Ak by som dostal na výber, či chcem jedno pojazdné auto, alebo desať vra­kov, tak je pre mňa výber jasný. Nechá­pem prečo je to v škole naopak — učí sa toho strašne veľa a všetko iba veľmi povr­chne. Na túto povr­ch­nosť doplá­cajú najmä prí­ro­do­vedné pred­mety. Úlo­hou vedy je poro­zu­mieť svetu okolo nás a na toto poro­zu­me­nie už po bif­ľo­vaní lexi­kó­nov nezos­tane čas. Ľudia odra­pocú spa­mäti Archi­me­dov zákon, ale už jed­no­du­chý prí­klad ich zmä­tie. Ak máme úplne plný pohár vody s koc­kou ľadu, čo sa stane s hla­di­nou po jej roz­to­pení?

Keď sa veda obe­rie o poro­zu­me­nie a radosť z neho, tak samoz­rejme zostáva už len nuda. Ak by to bolo na mne, tak by som výrazne ose­kal osnovy všet­kých pred­me­tov, nech tým dôle­ži­tým veciam ľudia roz­umejú naozaj poriadne. A hlavne nech žiaci pocho­pia, čo to zna­mená nie­čomu poriadne roz­umieť, byť kri­tický voči svojmu poro­zu­me­niu, dis­ku­to­vať a roz­li­šo­vať fakty od doj­mov. Toto nám veľmi chýba.

4d8adaef-ef76-42d0-948c-336aa9545b63

Čo teda môžeme uro­biť pre to, aby sa mladí ľudia na stred­ných ško­lách dostali k vede a túžili byť jej súčas­ťou, aby sme vycho­vali ďal­šie talenty, ktoré budú môcť vyko­ná­vať veľké objavy?

Za prvé, to čo bolo práve pove­dané – začať na ško­lách učiť žia­kov roz­umieť veciam. Za druhé, treba vytvo­riť pries­tor na zlep­šo­va­nie sa mimo školy. Veľa ľudí v mojom okolí spo­lu­or­ga­ni­zuje rôzne tur­naje, koreš­pon­denčné súťaže, letné školy a podobne – naprí­klad Troj­sten, FKS a ďalší.

Okrem také­hoto vzde­lá­va­nia treba žia­kom uka­zo­vať, že byť ved­com nie je nič nere­álne a netreba sa toho báť. Z rôz­nych fil­mov a kníh môže mať člo­vek pocit, že je to niečo pre nad­ľudí, ale nie je to tak. Ide len o dlho­dobé vzde­lá­va­nie a sebaz­do­ko­na­lo­va­nie a na to treba mať poriadny zápal. A práve ten treba v žia­koch živiť a pod­po­ro­vať.

Je to pár týž­dňov, čo potvr­dili exis­ten­ciu gra­vi­tač­ných vĺn. Čo môže tento objav zna­me­nať pre svet?

Niečo zau­jí­mavé sme sa dozve­deli o ves­míre. Je to prvý dôkaz, že gra­vi­tačná defor­má­cia časop­ries­toru sa môže odtr­hnúť od zdroja a voľne letieť ves­mí­rom. Záro­veň je to prvý­krát, čo sme nepriamo zazne­me­nali zrážku dvoch čier­nych dier – práve ona bolo zdro­jom zachy­te­ných vĺn. Otvo­rilo sa nám nové okno do kozmu, pomo­cou gra­vi­tač­ných vĺn doká­žeme pozo­ro­vať extrémne zau­jí­mavé javy. Teraz sa bude usi­lovne pra­co­vať na cit­li­vosti detek­to­rov a uvi­díme, kam nás to pustí.

V komu­nite sa šepká, že už sa poda­rilo zachy­tiť ďal­šie gra­vi­tačné vlny, čoskoro to asi bude bežná vec. Zachy­ti­teľné gra­vi­tačné vlny vzni­kajú len za veľmi dras­tic­kých pod­mie­nok, a tak je veľmi neprav­de­po­dobné, že by sme si doká­zali vyro­biť vlastné ešte v tomto sto­ročí.

Screen Shot 2016-04-12 at 08.12.30

Máš nejaký osobný cieľ vo svo­jom fachu? Čo by si chcel ty sám doká­zať v prie­behu najbližších..povedzme 30 rokov?

Veda už viac ako na indi­vi­du­ál­nej báze fun­guje na úrovní tímov či celých komu­nít. Tá, v kto­rej sa sna­žím fun­go­vať, skúma a hľadá naj­zá­klad­nej­šie fyzi­kálne zákony a prin­cípy fun­go­va­nia ves­míru. Ide z veľ­kej časti o tápa­nie v tme, aj keď exis­tujú rôzne veľmi zau­jí­mavé náznaky. Ak by sa hocik­torý z nich potvr­dil, bolo by to veľmi zau­jí­mavé. Jedna z otá­zok, na kto­rých zatiaľ len okra­jovo spo­lu­pra­cu­jem a na ktorú by sme do 30 rokov mohli poznať odpo­veď je: Môže sa pries­tor skla­dať z nie­čoho, podobne ako sa skladá hmota z ató­mov? Ak áno, tak čo sú tie sta­vebné bloky? Dá sa pries­tor rozo­brať? Nájsť odpo­veď na tieto otázky je veľká výzva.

Aké tri knihy by si odpo­ru­čil ľuďom, kto­rých zau­jíma veda ako hobby, no desia ich zlo­žité teórie? :)

Asi prek­vapí, že len malá časť mojej kniž­nice sú popu­lárno-vedecké knihy. Keď čítam cez deň odborné články a učeb­nice, večer chcem niečo oddy­chové. Ale tak tri odpo­ru­čím. Prvou je Sobecký gén od Richarda Dawkinsa, strašne veľa som sa z nej naučil o živej prí­rode. Z fyziky ma poslednú dobu nadchla Ľah­kosť bytia od Franka Wilc­zeka, je skvele napí­saná, úplne som sa do nej zažral. Tre­tia by bola asi niečo od Richarda Feyn­mana, naprí­klad jeho živo­to­pisná To snáď nemys­líte vážne pán Feyn­man.

Pridať komentár (0)