Slo­ven­skí špor­tovci, ktorí sa chys­tajú do Ria: Za úspe­chom jed­not­livca stojí celý tím

Lenka Haringová / 31. júl 2016 / Rozhovory

Všetko sa začne obrov­ským cere­mo­niá­lom. Je to naozaj tak? Pre olym­pi­oni­kov sa všetko začína už v deň, kedy prvý­krát prišli na tré­ning a začali makať, naj­viac ako sa len dá, kvôli účasti na olym­piáde.

Blí­žia sa XXXI. Olym­pij­ské hry, ktoré sa usku­toč­nia v Rio de Jane­iro od 5. do 21. augusta. Slo­ven­skú repub­liku bude repre­zen­to­vať 52 špor­tov­cov, pre kto­rých je účasť na OH vrcho­lom pro­fe­si­onál­nej dráhy.

A bude teda o čo zabo­jo­vať. Odmeny sú sta­no­vené a to nasle­dovne: zlatá medaila – 45000€, strie­borná medaila – 35000€, bron­zová medaila – 25000€. Aké sú pocity repre­zen­tan­tov pred začiat­kom OH? Ako sú pri­pra­vení, čo hovo­ria o príp­rave a svo­jich poci­toch?

Matej Tóth, chô­dza:

toth

Je to pre mňa 4. olym­piáda, takže už viem, čo môžem oča­ká­vať ale ešte nikdy som neštar­to­val v roli jed­ného z naj­väč­ších favo­ri­tov. Uve­do­mu­jem si, že tlak bude oveľa väčší ako minulé olym­piády, ale na dru­hej strane, už som zvyk­nutý na veľké ciele. Keďže sa olym­piáda koná len raz za 4 roky, všetci súperi sa na ňu chys­tajú nie na 100, ale na 110%. 

Momen­tálne sme na vyso­ko­hor­skom sústre­dení v talian­skom Livigne, pred tým som absol­vo­val týž­denné sústre­de­nie v pri mori, v Caorle, kde som sa sna­žil tré­no­vať vo veľmi podob­ných pod­mien­kach, aké nás čakajú v Riu. Navyše budeme mať ešte 2 týždne priamo v dejisku OH na adap­tá­ciu, takže na špe­ci­fické pod­mienky by sme mali byť pri­pra­vení. Príp­rava si vyža­duje sústre­de­nia, adap­tá­ciu pred štar­tom a tak od 20.6. do 24.8. budem doma len 6 dní. 

Keďže mám rodinku, 2 krásne dcérky, je to pre nás veľmi náročné práve v let­nom období byť tak dlho od seba. Ale vďaka skve­lej man­želke Lenke a pomoci našich rodi­čov to zvlá­dame. A keď vidím, že doma je všetko v poriadku, tak aj mne sa ľah­šie tré­nuje. Na sústre­de­niach sa sna­žím 100% času veno­vať len športu. Medzi tré­nin­gami absol­vu­jem rege­ne­rá­ciu a cvi­če­nia s fyzi­ote­ra­pe­utom. Takže zostáva naozaj len malá chvíľa na koníčky a aj tie sú skôr v rámci oddy­chu. 

Na pre­teky si ani nebe­riem žiadne taliz­many. Stačí mi počí­tač a v ňom nie­koľko tisíc fotiek mojich báb. Na olym­pij­ské hry sa veľmi teším. Držte nám palce, my spra­víme určite všetko, čo je v našich silách, aby sme ľudí na Slo­ven­sku pote­šili.“

Richard Nagy, plá­va­nie:

richard nagy

Zastihli ste ma na sústre­dení na Mal­lorce, kde pre­bieha finálna príp­rava pred odle­tom na OH. Cítim sa cel­kom dobre, plá­vam rýchlo, po dlho­do­bej tré­nin­go­vej príp­rave nepo­ci­ťu­jem stres, no už odpo­čí­ta­vam minúty aby som pre­te­kal. Som skôr nedoč­kavý podať čo naj­lepší výkon. 

Naj­väč­šou pod­po­rou z domu bude rodina, kama­ráti, fra­jerka a prav­de­po­dobne všetci suse­dia, tety šat­niarky a plav­číci, maji­teľ bis­tra Bra­til­liano, kam sa cho­die­vam najesť, plavci… takže o fanú­ši­kov nebu­dem mať núdzu. Dúfam teda, že sa mi bude dariť a ich pod­pora mi pri­ne­sie šťas­tie.

Určite pre oko­lie nie je ľahké zvlá­dať moju príp­ravu na OH, tak im samoz­rejme patrí moje poďa­ko­va­nie, najmä rodine, mame, ses­tre, ale hlavne tat­kovi, za tých x rokov, čo ma pod­po­ro­val, sle­do­val, pla­til a fan­dil. Potom tré­ne­rovi, Gabovi Bara­novi, za to, že ma doká­zal z dru­hej desiatky na Maj­strov­stvách Slo­ven­ska dostať na OH. Na kaž­dých veľ­kých pre­te­koch zvyk­nem uzav­rieť nejakú stávku, už som musel ská­kať z lie­tadla, náš novi­nár Rado Klein bicyk­lo­vať do Chor­vát­ska…

Olym­piáda a vrcho­lové podu­ja­tia majú tú neprí­jemnú časť, a to dopin­gové kon­troly, ktoré tak nezná­šam, lebo mi trvajú tak hodinu. A vždy za mnou prídu minútu potom, čo sa vyčú­ram… A v Ber­line som zažil star­šieho pána, ktorý sa veľmi rád roz­prá­val počas toho, ako som mal dole gate. Kaž­do­pádne teším sa na pre­te­ka­nie a dúfam, že mi budete držať palce.”

Boris Baláž, luko­streľba:

boris balaz

Je pre mňa cťou, že sa budem môcť zúčast­niť OH a spra­vím všetko pre čo naj­lepší výsle­dok. Spra­vil som všetko, čo bolo v mojich silách, bola to ťažká a záro­veň krásna cesta, som zve­davý, aký dopad to bude mať na moje umiest­ne­nie. Mys­lím si, že pri luko­streľbe je men­tálna príp­rava oveľa dôle­ži­tej­šia ako pri ostat­ných špor­toch, a preto venu­jem tejto časti príp­ravy naj­viac času. 

Nie­kedy samotný stres príde, keď dlho nesú­ťa­žím a vyj­dem zo súťaž­ného pro­stre­dia, ale sna­žím sa spra­viť všetko pre to, aby na stres nezos­talo ani kúsok miesta. Je málo voľ­ného času, a preto ho musím využiť naplno a veno­vať ho nie­len sebe, ale aj mojím najb­liž­ším ako rodine, pria­te­ľom a pria­teľke. Naj­väč­šou pod­po­rou je určite môj tré­ner Miro­slav Ben­dík, ktorý mi za poslednú dobu veľmi pomo­hol a to hlavne po spo­mí­na­nej psy­cho­lo­gic­kej stránke. 

Podu­jatí je veľa a pred OH musím sti­hnúť ME Juni­orov v Rumun­sku. Bude to niečo ako gene­rálka pred OH.”

Mar­tina Koh­lová, rých­lostná kano­is­tika:

martina kohlova

Mys­lím, že olym­piáda je sen kaž­dého špor­tovca a to, že tam idem, je spl­ne­nie sna. A sny sa mi veru plnia, lebo sa mi to poda­rilo už tretí krát. Verím, že do tre­tice mi to vyjde. Čo sa týka domá­cej príp­ravy, s mojim tré­ne­rom sa sna­žíme pra­co­vať na nedos­tat­koch. Uvi­díme, ako to na pre­te­koch nako­niec vypáli.

Voľny čas sa sna­žím trá­viť oddy­cho­va­ním, aby boli tré­ningy čo naj­kva­lit­nej­šie. K tomu mi dopo­máha moja rodina, môj pria­teľ, kama­rátky a kama­ráti, odbor­níci a tré­neri, maséri a kou­čo­via. Preto moje výsledky nie sú len “moje”, ale celého tímu okolo mňa. A som za nich naozaj vďačná! 

Čo sa týka stre­dísk, tak mám naozaj veľkú pod­poru od Špor­to­vého cen­tra polí­cie, Slo­ven­skeho zväzu rých­lost­nej kano­is­tiky a Slo­ven­skeho olym­pij­skeho výboru. Robím kano­is­tiku už 21 rokov a väč­šinu tohoto času som vo svete repre­zen­to­vala Slo­ven­sko v K2 spolu s Iva­nou Kme­ťo­vou. Poda­rilo sa nám spolu povy­hrá­vať až 35 medailí zo sve­to­vých podu­jatí. Tento rok sa mi poda­rilo zís­kať na sve­to­vom pohári prvú medailu aj v indi­vi­du­ál­nej dis­cip­líne v k1 200m a nomi­no­vať sa na OH v K1. 

Čo sa týka šťas­tia pri pre­te­kaní, nerie­ším žiadne taliz­many ale naopak moje pred­štar­tovné ritu­ály ma dostá­vajú do pohody a do men­šieho pred­štar­tov­ného stresu. Preto dúfam, že mi v Riu budete držať palce a pote­ším skve­lým výko­nom.”

Pat­rik Tybor, cestná cyk­lis­tika:

patrik tybor

Momen­tálne absol­vu­jem príp­ravu na OH sústre­de­ním na Chopku, vďaka VSC Dukla Ban­ská Bys­trica. Som veľmi rád, že sa zúčast­ním OH, veď je to vrchol pre kaž­dého špor­tovca. A hlavne to bude moja pre­mi­éra. Podobné niečo som zažil na aka­de­mic­kých olym­pij­skych hrách ale toto bude o dosť väč­šie podu­ja­tie, tak sa teším pre poda­nie vrchol­ného výkonu. 

Svo­jim úspe­chom vďa­čím isto rodi­čom, ktorí ma ku športu viedli a sta­rali sa o mňa po všet­kých strán­kach. Momen­tálne je mojou veľ­kou opo­rou pria­teľka, ktorá sa o mňa stará zo všet­kých síl. Musí zná­šať tie dni samoty doma bezo mňa, keďže absol­vu­jeme veľa pre­te­kov a sústre­dení, hlavne v zahra­ničí počas celého roka. 

V sep­tem­bri sa usku­toč­nia ešte ME vo Fran­cúz­sku a v októbri MS v Katare. Tak dúfam, že sa mi bude naďa­lej dariť, aby som mohol repre­zen­to­vať Slo­ven­sko aj na týchto vrchol­ných podu­ja­tiach. Do odchodu treba síce sti­hnúť dobre potré­no­vat, aby bola forma co naj­lep­šia a hlavne si spí­sať na nejaký papier všetky tie požia­davky kama­rá­tov a zna­mych, čo im mám z Ria pri­niest”

Ondrej Kru­žel, vzpie­ra­nie:

ondrejkruzel

Stále si neuve­do­mu­jem, že idem na olym­piádu. Nie je na to čas, som dosť zanep­ráz­dnený príp­ra­vou ale poma­ličky pri­chá­dza stres, asi ako pre kaž­dého špor­tovca. Je to predsa spl­ne­nie sna.

Príp­rava bola zo začiatku neistá, veľmi dlho sa neve­delo kto pôjde, kto nie, tak bola malá prav­de­po­dob­nosť, že výkonný výbor nomi­nuje pravé mňa. Vzhľa­dom k tomu som oproti pre­doš­lým príp­ra­vám uro­bil nie­koľko zmien a olym­piáda ukáže, či boli správne .Voľ­ného času je veľmi málo, keďže sa venu­jem aj mlá­deži, čo je aj môj koní­ček.

Naj­väč­šou pod­po­rou je určite rodina čiže nepot­re­bu­jem taliz­many. Stačí, keď mi budú blízky držať prsty a mys­lieť na mňa. Do odchodu ostáva ešte nie­koľko ťaž­kých tré­nin­gov, keďže je to pre mňa vrchol sezóny a na tento rok nemám v pláne žiadne iné veľké podu­ja­tie. Ďaku­jem blíz­kym ktorý ma podržali v taž­kých časoch a pomohli mi posta­viť sa na nohy. Vďaka nim môžem štar­to­vať na OH a dúfam, že podám čo naj­lepší výkon.”

Mar­tin Tiš­ťan, chô­dza:

tisto

Moje pocity sú zatiaľ nor­málne, ako pred kaž­dými dôle­ži­tými pre­tekmi, nepo­ci­ťu­jem žiadny tlak, ani stres. Repre­zen­to­vať Slo­ven­sko na OH je pre mňa spl­ne­nie si jed­ného zo svo­jich život­ných snov. A preto sa momen­tálne naplno sústre­dím hlavne na príp­ravu, aby som v “deň D” doká­zal podať čo naj­lepší výkon. 

Príp­ra­vové obdo­bie pred kaž­dými pre­tekmi je dosť mono­tónne. Skoro každý deň je rov­naký a mám svoj režim, v skratke, jesť, spať, tré­no­vať + rôzne iné veci súvi­siace s príp­ra­vou. Počas voľ­ného času sa sna­žím mys­lieť na iné veci ako len na tré­ning, aby mi “nepreplo”. Mojim asi naj­sil­nej­ším hobby sú autá. Počas sústre­dení často poze­rám videá na you­tube, čítam rôzne články o autách a podobne, alebo čítam knihu, naj­rad­šej detek­tívku.

Popri tré­nin­goch sa rád stre­tá­vam s kama­rátmi alebo vybeh­nem nie­kde mimo s pria­teľ­kou. Aj keď nemám veľa voľ­ného času, som veľmi rád, že špor­tu­jem. Som veľmi vďačný, hlavne svo­jím rodi­čom, ktorí ma ku športu viedli od malička. Nebyť tré­nera Romana Ben­číka, asi nikdy by som na OH ani nepo­mys­lel a teraz som tam. V pod­state mám okolo seba per­fekt­ných ľudí, pria­te­ľov, spo­lu­t­ré­nu­jú­cich, tré­nera, rodi­čov, ktorí ma neus­tále pod­po­rujú a pomohli mi dosia­hnúť to, čo by som sám asi nedo­ká­zal. Patrí im veľká vďaka! 

Pred odcho­dom na OH prí­dem domov len na tri dni, potre­bu­jem si vyz­dvi­hnúť repre­zen­tačné oble­če­nie, oprať, stále tré­no­vať, poba­liť sa a rád by som sa ešte stre­tol aj s pria­teľmi. Snáď to všetko stih­nem a spo­kojne vyra­zím do Ria. Držte palce!”

Ale­xan­dra Lon­gová, luko­streľba:

longova

Príp­rava na olym­piádu je 4 ročný pro­ces. Za rok vystre­lím okolo 60 000 výstre­lov, môj luk na náťah váži cez 20 kilo­gra­mov, za tré­ning teda naťa­hám tony. Strie­ľam na 70 met­rov vzdia­lený terč, preto sa nacho­dím kilo­metre. Tré­ningy sú časovo náročné a keďže namá­ham jednu stranu tela, zvyšný čas sa venu­jem kom­pen­zač­ným cvi­če­niam. Celý deň sa teda venu­jem športu. 

Keďže na Slo­ven­sku nemáme špe­ciálnu halu na 70met­rov, kde by som mohla tré­no­vať, v klube Blu­e­Ar­rows Viničné nám zabez­pe­čili lodný kon­taj­ner, ktorý sme upra­vili tak, aby sa z neho dalo strie­ľať celo­ročne a pre šípy si potom cho­dím von do snehu. Z vybo­jo­va­nia mies­tenky na OH sa preto veľmi teším! Olym­pij­ské hry sú naj­väč­ším špor­to­vým podu­ja­tím a orga­ni­zá­tori roky pra­cujú na tom, aby to bolo veľ­ko­lepé.

Teším sa na atmo­sféru, otvá­rací cere­mo­niál a špor­to­viská. Dúfam, že budem mať mož­nosť stret­núť špor­tové legendy z celého sveta a bliž­šie spoz­nať slo­ven­ských olym­pi­oni­kov. Príp­rava vrcholí a pomaly sa začí­nam baliť do Ria. So sebou si beriem aj svoj taliz­man, ply­šáka Danyho, ktorý so mnou jazdí po celom svete. A ešte som sa stihla naučiť sľub, ktorý som za slo­ven­ských olym­pi­oni­kov skla­dala pre­zi­den­tovi!”

Tomáš Klo­buč­ník, plá­va­nie:

tomasklobucnik

K plá­va­niu ma ešte v det­stve pri­vie­dol môj dedko, neskôr sa to pre­su­nulo do pro­fe­si­onál­neho plá­va­nia. Teraz tré­nu­jem pod vede­ním nemec­kého tré­nera Dirka Lan­geho. Je tré­ne­rom aj olym­pij­ského víťaza Came­rona van der Burgha, takže mám mož­nosť, pri­pra­vo­vať sa s tými naj­lep­šími na svete. Pro­fe­si­onálne plá­va­nie pri­náša so sebou veľa ces­to­va­nia, za čo som aj vďačný, pre­tože vidím kus sveta a robím popri tom to, čo mám rád. Mám proste rád plá­va­nie, plá­va­nie, plá­va­nie :) Okrem toho naj­rad­šej nero­bím nič :)

Ale občas si zahrám aj fut­bal, rybár­če­nie je môj koní­ček, tak­tiež pla­y­sta­tion, vare­nie a hlavne potre­bu­jem veľa spánku. Hlavne v období, keď môj deň vyzerá tak, že ráno skoro vsta­nem, potom prí­dem na tré­ning, nie­koľko km vo vode, potom tré­ning na suchu a večer sa to ešte raz zopa­kuje. Na OH sa pri­pra­vu­jem špe­ciál­nym tri­pom s plav­cami zo Slo­ven­ska a tak­tiež s juho­af­ric­kou výpra­vou. Najak­tív­nejší je posledný mesiac, 1 týž­deň sme boli v Turecku, odkiaľ sme sa pre­su­nuli do US na Flo­ridu a odtiaľ sa už pre­sú­vame do Ria. 

Do Ria idem s poci­tom, že si chcem potvr­diť svoje kva­lity a užiť si atmo­sféru, ktorú by som doprial zažiť kaž­dému pro­fe­si­onál­nemu špor­tov­covi. Tie emó­cie sú neopí­sa­teľné.

Denis Myšák, rých­lostná kano­is­tika:

tibordenis

Účasť na OH pre mňa zna­mená spl­nený det­ský sen, naozaj je par dní do začiatku OH, no nás s cha­lanmi čaká ešte veľmi veľa práce, momen­tálne sa pri­pra­vu­jeme v Komárne ale začiat­kom týždňa sa pre­sú­vame do Maďar­ského Szol­noku, kde strá­vime už zby­tok času do odletu. Momen­tálne sme vo fáze posled­ného zlep­šo­va­nia kon­dí­cie, takže sú všetky tre­ningy nasta­vené na veľké tré­nin­gové objemy. 

Asi posledný týž­deň a pol príp­ravy sa zame­riame na rých­losť. Momen­tálne nemáme žia­den volný čas, pre­tože tré­nu­jeme celý týž­deň dvoj­fá­zovo, okrem štvr­tka, vtedy máme poobede voľno a v nedeľu poobede a pon­de­lok je tak­tiež voľno. Mojou naj­väč­šiou podop­rou je samoz­rejme moja rodina, priateľka,osobný tréner,a všet­cia moji blízky. 

Naštas­tie už nemáme žiadne dal­šie podu­ja­tia. Pred tromi tyžd­ňami sme mali ME v Mos­kve, kde sa nám poda­ril veľmi dobrý výsle­dok — 1.miesto na 1000m a 2.miesto na 500m, takže teraz sa možme v kľude, s dob­rým poci­tom, pri­pra­vo­vať na OH.”

Tibor Linka, rých­lostná kano­is­tika:

IMG_7313

Je to tak, je už len pár dní do OH, pocity sú zatiaľ úplne v pohode, posledné dni pred štar­tom budú asi naj­ná­roč­nej­šie ale pokú­sime sa ich zvlád­nuť. Účasť na OH, je sen kaž­dého špor­tovca, mám obrov­skú radosť, že už v tomto veku sa môžem zúčast­niť, a uro­bím všetko pre to, aby sme dosiahli čo naj­lepší výsle­dok. 

Príp­rava zatiaľ pre­bieha podľa plánu, ešte ja na čom pra­co­vať, ale naplno sa sústre­díme a dávame do toho všetko. Väč­šina našej príp­ravy pre­bieha v Komárne a v maďar­skom Szol­noku, čiže doma skoro vôbec. Voľ­ného času v tomto obdobi veľa nemáme, ale keď sa nejaký nájde, tak sa ho sna­žím využiť na oddych a rege­ne­rá­ciu. 

Mojou naj­väč­šou pod­po­rou je určite moja rodina a veľmi pekne im ďaku­jem za pod­poru v tomto ťaž­kom období. Tento rok sme mali ešte jeden dôle­žitý pre­tek — ME v Mos­kve, kde sa nám poda­rilo zís­kať jednu zlatú a jednu strie­bornú medailu. Za účasť na OH vďa­čím svo­jim osob­ným tré­ne­rom, Gej­zovi Vas­sovi, Maria­novi Tesa­ri­kovi, ktorí má dosta­točne pri­pra­vili a odo­vzdali mi veľa skú­se­ností, aby som sa dostal do tejto olym­pij­skej posádky.”

Matúš Bube­ník, skok do výšky:

bubenik

Do začiatku OH ostáva ešte pár týž­dňov a tlak sa samoz­rejme stup­ňuje, preto sme sa pre­su­nuli do kľud­ného pro­stre­dia na Krá­li­koch, kde môžem neru­šene tré­no­vať. Účasť na OH pre mňa zna­mená vrchol špor­to­vej kari­éry. Čo sa týka príp­ravy mys­lím, že pre­bieha bez váž­nej­ších kom­pli­ká­cií, občas je potreba neja­kého kom­pro­misu ale všetko je sme­ro­vané k hlav­nému cieľu v Riu. Volný čas sa sna­žím trá­viť v kruhu blíz­kych a s pria­teľ­kou, vtedy som v kľude a dobre si oddých­nem.

Pred odle­tom do dejiska OH už stih­nem iba jedny pre­teky na mítingu v Nemecku a sľub u pre­zi­denta SR. Všetky ostatné “vyba­vo­vačky” nechá­vam až po OH. Mojím hlav­ným hobby je bas­ket­bal, ktorý som v minu­losti hrá­val a každe ráno u raňa­jok sle­du­jem zostrihy z noč­ných zápa­sov NBA. Dote­rajší naj­väčší úspech je strie­borná medaila z Let­nej sve­to­vej uni­ver­ziády 2015 v juho­kó­rej­skom GwangJu.

Hlavné ďaku­jem bude určite pat­riť rodi­čom, bez ich pod­pory počas štú­dií na VŠ by som sa ťažko doká­zal dostať na OH, ďalej tre­né­rovi a pria­teľke, ktorí so mnou trá­via väč­šinu času, kto­rého príp­rava na OH zabe­rie naozaj veľa a v nepo­sled­nej rade stre­disku Dukla BB za zastre­še­nie a výborné pod­mienky na príp­ravu a všet­kým fanú­ši­kom, ktorí mi posie­laju veľa ener­gie do ďal­šej práce!”

Mária Gáli­ková, chô­dza:

maria

Štart na OH bude pre mňa spl­ne­ním špor­to­vého sna. Cesta k tomuto cieľu bola síce dlhá, ale záro­veň krásna. Veľmi veľa som sa na nej naučila. To, že som to dotiahla až sem, nevní­mam iba ako môj úspech. Je to výsle­dok pod­pory a práce celého nášho tímu! Nie som len vrcho­lo­vou špor­tov­ky­ňou, ale som už aj mami­nou tak­mer 5 roč­ného syna. 

Skĺbiť rodinu s vrcho­lo­vým špor­tom doká­žem hlavne vďaka man­že­lovi a záro­veň tré­ne­rovi Roma­novi Ben­čí­kovi a mojim rodi­čom, bez kto­rých by návrat k športu nebol možný. Veľká vďaka patrí aj chlap­com v tré­nin­go­vej sku­pine: 50t­ká­rom Mar­ti­novi Tiš­ťa­novi a Duša­novi Maj­dá­novi vďa­čím za veľmi veľa! Za posled­ných 10 mesia­cov sme strá­vili spolu naozaj veľmi veľa času a fun­gu­jeme už ako jedna veľká rodina. Tým naj­dô­le­ži­tej­ším člo­ve­kom v celom tomto kolo­toči je však pre mňa syn Šimonko. Cez tré­ning mi ochotne podáva fľašu s vodou, počíta kolá na šta­di­óne, ako­náhle však skon­čím tré­ning a vypnem stopky, vtiahne ma do svojho sveta.

Môžem byť ako­koľ­vek una­vená, vete typu: „Mami, ideš hrať so mnou pišk­vorky?“ nedo­ká­žem odo­lať. Vďaka nemu doká­žem „unik­núť“ zo sveta športu a jeho svet fan­tá­zie je pre mňa doko­na­lým rela­xom. Olym­pij­skú atmo­sféru vníma už aj on, teší sa na mas­kota Viní­cia a na to, ako bude Tis­ťovi, Ducimu a mamine držať palce a fan­diť pred tele­ví­zo­rom.”

Mária Cza­ková, chô­dza:

Czakova_2

Čo sa týka mojich poci­tov k olym­pij­ským hrám, môžem pove­dať, že sa na ne už veľmi teším. Účasť na OH pre mňa zna­mená z jed­nej strany poctu repre­zen­to­vať Slo­ven­sko a z dru­hej strany isté zados­ťu­či­ne­nie za tvrdú štvor­ročnú príp­ravu. Teraz sa nachá­dzam na záve­reč­nom sústre­dení v Livignu. Keďže sme zostali v Európe, na kli­ma­tické pod­mienky, ktoré budú v Bra­zí­lii sa nevieme dosta­točne pri­pra­viť, preto náš slo­ven­ský atle­tický zväz navrhol, aby sme akli­ma­ti­začný pobyt v Bra­zí­lii absol­vo­vali v meste Juiz de Fora. 

Voľ­ného času mám teraz pome­nej, keďže sa sna­žím veno­vať príp­rave na 120% ale medzi prvou a dru­hou tré­nin­go­vou fázou mám tro­cha času na číta­nie kni­žiek, hra­nie rôz­nych spo­lo­čen­ských hier s mojimi tré­nin­go­vými kole­gy­ňami, a sem-tam spra­vím aj pár semi­nár­nych prác do školy, keďže sa venu­jem popri športe aj dokto­rand­skému štú­diu na Uni­ver­zite Mateja Bela v Ban­skej Bys­trici. Mojou naj­väč­šou pod­po­rou je môj pria­teľ, samoz­rejme rodi­čia, súro­denci a pria­te­lia. Keby sem mám napí­sať všet­kých, asi by mi nesta­čili ani tri strany. 

Čo stih­nem ešte pred odle­tom? Odlie­tam na OH už 3.8 a zo záve­reč­ného sústre­de­nia sa vrá­tim 31.7, takže veľa času už nemám a už v pod­state ani nič nestí­ham, iba sa zba­liť, roz­lú­čiť sa so všet­kými a môžem sa odces­to­vať. Čo sa týka mojich oča­ká­vaní, keďže toto bude moja druhá olym­piáda, v prvom rade by som chcela v Riu uspieť lep­šie ako napo­sledy v Lon­dýne. Mys­lím si, že to bude o niečo nároč­nej­šie”

Zdroj foto­gra­fií: https://pixabay.com/, Archív Matej Tóth, Richard Nagy, Boris Baláž, Mar­tina Koh­lová, Pat­rik Tybor, Ondrej Kru­žel, Mar­tin Tiš­ťan, Ale­xanda Lon­gová, Tomáš Klo­buč­ník, Denis Myšák, Matúš Bube­ník, Mária Gáli­ková, Mária Czá­ková

Pridať komentár (0)