Sta­ni­slav Gálik — muž s veľ­kým prí­be­hom za sebou a ešte väč­ším pred sebou

Dárius Polák / 14. január 2016 / Rozhovory

Pamä­tám si prvý­krát, keď som videl Stana. Bolo to vo videu, v kto­rom pre­zen­to­val UNI­FER, cen­trum ino­va­tív­nej spo­lu­práce. Videl som a vedel som, že všetko čo hovorí je úprimné a prav­divé. Neskôr som mal česť v UNI­FERi stá­žo­vať a učiť sa od tohto skve­lého člo­veka.

Ahoj Stando, my dvaja sa už poznáme, povedz však našim čita­te­ľom niečo o sebe, daj nám svoj ele­va­tor pitch :-)
Som vyštu­do­vaný psy­cho­lóg, ktorý roz­be­hol módnu značku GALARD, spo­lu­za­lo­žil ino­va­tívne cen­trum UNI­FER, umiest­nil sa v čes­kom For­bes 30 pod 30 a toto leto si pove­dal, že chce zadarmo ces­to­vať okolo sveta.

Čo ťa pri­viedlo k nápadu zalo­žiť si vlastné kraj­čír­stvo?
Vyply­nulo to z okol­ností. Videl som to ako prí­le­ži­tosť na na trhu. Bol to taký pod­ni­ka­teľ­ský expe­ri­ment.

V čom uspel GALARD, čo z neho spra­vilo firmu, ktorá vyčnie­vala?
Abso­lútne všetku pozor­nosť som veno­val spo­koj­nosti zákaz­ní­kov. Bol som im osobne k dis­po­zí­cii 24/7 a robil som všetko pre to, aby o nás hovo­rili ďalej.

1

GALARD si pre­dal v roku 2013 a do UNI­FERu si pri­šiel v tom istom roku, kde si fun­go­val ako CEO do augusta 2015. Čo ta pri­viedlo od GALARDu k UNI­FERu?
GALARD kúpila inves­tičná sku­pina DRFG, kde som potom chvíľu pra­co­val v mana­žer­skej pozí­cii. Prvotná myš­lienka prišla od Davida Rus­náka, maji­teľa DRFG. Mne sa tá myš­lienka páčila a roz­ho­dol som sa jej veno­vať naplno.

V roku 2012 si napí­sal svoju prvú knihu, Psy­cho­ló­gia pre­sved­čo­va­nia.
Je to vlastne moja dip­lo­mová práca. Vedúci Psy­cho­lo­gic­kého Ústavu Masa­ry­ko­vej uni­ver­zity ju dopo­ru­čil nakla­da­teľ­stvu Grada. Tro­chu som dip­lomku roz­ší­ril a tí ju následne vydali.

Ako hod­no­tíš svoje obdo­bie v UNI­FERi?
Ako abso­lútne naj­pro­duk­tív­nej­šiu dobu môjho života. Bol to naj­väčší dar do života. Zmys­lu­plný pro­jekt a úžasní ľudia okolo neho. To oni ho vybu­do­vali.

photo1-3

zdroj: richhike.com

Si známy ako skvelý reč­ník, aké sú top 3 eventy, na kto­rých si bol?
Môj najob­ľú­be­nejší bol Glo­ri­ous 2015 – najk­raj­šia akcia a najp­ro­fe­si­onál­nej­šia. Bola to dvoj­denná štu­dent­ská kon­fe­ren­cia, ktorá posúva ľudí ďalej v oblasti kari­éry, pod­ni­ka­nia a osob­ného roz­voja. UNI­FER mal tiež skvelý event, „Sou­boj řeč­níkú“, kde som spolu s Kar­lem Novot­ným a Fili­pem Dří­mal­kou „bojo­val“ v impro­vi­zač­ných, pre­zen­tač­ných a argu­men­tač­ných zruč­nos­tiach. Ďalej som sa zúčast­nil veľ­kého množ­stva malých even­tov. Veľmi pekné spo­mienky mám na Ins­pi­ra­tivní ráno, kde o ôsmej ráno prišlo okolo 500 ľudí.

V sep­tem­bri si sa vydal na cestu okolo sveta s cie­ľom popí­sať psy­cho­ló­giu boha­tých – ich spô­sob zmýš­ľa­nia, spo­ločné vlast­nosti a to čo ich poháňa. Čo si sa dozve­del?
Píšem teraz o tom knihu. Mám napí­sa­ných 200 strán a ešte stále nie som na konci. Tých zážit­kov a infor­má­cií je nespo­čet. Zau­jí­malo ma hlavne, ako sa bohatí ľudia sna­žia pozi­tívne ovplyv­ňo­vať svet okolo seba.

photo-blog

zdroj: richhike.com

Vyspo­ve­dal si ľudí ako je legen­dárny Domi­nik Hašek, fut­ba­lista NFL Ant­hony Trucks, či hol­ly­wo­od­ský pro­du­cent Oren Kou­les. Čo ťa naj­viac prek­va­pilo, čo si zis­til?
Čo sa týka boha­tých ľudí, prvá vec je, že sa nelí­šia od nikoho z nás. Nemajú žiadne super sily, nie sú to nad­ľu­dia, sú rov­nakí ako my, len makali o niečo viac a keď nara­zili na pre­kážky, tak s nimi bojo­vali.
Druhá vec, keď je člo­vek strašne úspešný a bohatý, nako­niec si užíva tie isté veci ako prie­merný člo­vek. Ide na pre­chádzky so psom, užíva si čas s rodi­nou a teší sa z malič­kostí.

Tre­tia vec – hlavný cieľ mojej cesty bol prísť na to, ako sa bohatí ľudia sna­žia pomá­hať a pozi­tívne ovplyv­ňo­vať svet okolo seba. Záver je, že sa nesna­žia o nič viac, ako prie­merne zará­ba­júci ľudia. Mys­lím si, že je to škoda. Bohatí ľudia majú obrov­ský poten­ciál meniť svet k lep­šiemu a ja by som bol rád, keby tento poten­ciál využí­vali.

2

Kedy plá­nu­ješ vydať knihu o svo­jej ceste?
Naj­ne­skôr v máji . Ruko­pis bude hotový začiat­kom feb­ru­ára, v prie­behu marca budú ilus­trá­cie.

A čo potom?
Zva­žu­jem nie­koľko mož­ností. Naďa­lej sa budem anga­žo­vať vo verej­nop­ros­peš­ných akti­vi­tách. Teraz je pre mňa hlavné dokon­čiť knihu a výskum pre účely dizer­tač­nej práce.

Aké máš dopo­ru­če­nie pre ľudí, ktorí chcú tak­tiež uspieť?
Tri veci – pra­co­vi­tosť, vytrva­losť, zame­ra­nie na ciel.

Pra­co­vi­tosť – ener­gia, ktorú do toho dáš.

Vytrva­losť – koľko odro­bíš, nemô­žeš chcieť uspieť za tri mesiace.

Cieľ – je veľa ľudí, ktorí sú pra­co­vití a vytrvali, bohu­žiaľ nemajú jasný cieľ. Kto nevie kam pláva, žiadny vie­tor mu nie je dobrý.

photo-bottom

zdroj: richhike.com

Máš 29 rokov. Prvých trid­sať rokov tvojho života je teda fakt úspeš­ných. Čo je tvo­jim cie­ľom pre nasle­du­jú­cich trid­sať rokov?
O úspe­chu by som ešte neho­vo­ril. Ešte sa budem musieť veľa sna­žiť. Kaž­do­pádne určite chcem šťastnú rodinu a prí­padne Nobe­lovu cenu za mier. Na svete mi záleží a robím všetko čo môžem pre to, aby tu žili ešte aj deti našich detí.

Páni, to je mega cieľ :-) Kto­rou ces­tou sa vydáš?
„Svo­jou ces­tou“. Zatiaľ sa sve­tový mier nikomu nasto­liť nepo­da­ril, tak som si hovo­ril, že by som bol rád, keby som k tomu pris­pel svo­jou troš­kou.

20
Pridať komentár (0)