Vedo­mie by mohlo byť novým sku­pen­stvom

Martina Horváthová / 23. september 2016 / Zaujímavosti

Vedo­mie je niečo, o čom vedci veľmi radi hovo­ria. Nevi­díme ho, nemô­žeme sa ho dot­knúť a napriek sna­hám výskum­ní­kov ho nie je možné ani vyčís­liť. Vo vede platí, že ak nedo­ká­žete niečo zme­rať, je ťažké to vysvet­liť. Ale každý z nás vie, že vedo­mie exis­tuje a robí nás ľuďmi. Vedci teda navrhli, že je možné uva­žo­vať o vedomí ako o novom stave hmoty.

Aby sme v tom mali jasno, zatiaľ je to na úrovni hypo­tézy. Ale aj táto hypo­téza je súčas­ťou malých pokro­kov v teore­tic­kej fyzike a neuro­vede, pokú­siť sa určiť základné prin­cípy vedo­mia s cie­ľom pozo­ro­va­nia. Hypo­téza bola prvý­krát pred­sta­vená v roku 2014 koz­mo­ló­gom a teore­tic­kým fyzi­kom Maxom Teg­mar­kom, ktorý vyjad­ril, že exis­tuje sku­pen­stvo, rov­nako ako pevné, kva­palné, či plynné, v kto­rom sú atómy uspo­ria­dané tak, aby spra­co­vá­vali infor­má­cie a viedli k sub­jek­ti­vite, teda vedo­miu.

maxtegmark

foto: masspeaceaction.org

Táto hmota by mala dostať názov Pre­cep­tro­nium. Teg­mark vysvet­ľuje, že sprá­va­nie sku­piny obrov­ského počtu ató­mov závisí od cha­rak­teru ich uspo­ria­da­nia a tu nastáva roz­diel v uspo­ria­daní pri plyn­ných, teku­tých a tuhých lát­kach. Čiže vedo­mie možno chá­pať ako ďal­šie sku­pen­stvo. Rov­nako ako exis­tuje množ­stvo dru­hov teku­tín, exis­tuje aj mnoho typov vedo­mia. Avšak Teg­mark nenaz­na­čuje, že nie­kde v našich moz­goch sú umiest­nené zhluky pre­cep­tro­nia a pro­stred­níc­tvom našich žíl nám odo­vzdá­vajú pocit sebau­ve­do­me­nia. Namiesto toho tvrdí, že vedo­mie môže byť inter­pre­to­vané ako mate­ma­tický vzo­rec, a teda výsle­dok urči­tej sady mate­ma­tic­kých pod­mie­nok. Tvrdí, že rov­nako ako môžu byť dané mate­ma­tické pod­mienky pre stav hmoty ako je para, či ľad, môže sa tak stať aj v prí­pade vedo­mia.

79dde7a247e456e1006c07f615758e68-1000x667x1

foto: emaze.com

Zis­tiť čo je potrebné pre pro­duk­ciu rôz­nych sta­vov vedo­mia v súlade s pozo­ro­va­teľ­nými a mera­teľ­nými pod­mien­kami by nám mohlo pomôcť pocho­piť, čo vedo­mie zna­mená pre člo­veka, opicu, blchu, či super­po­čí­tač. Teg­mar­kov nápad bol inšpi­ro­vaný prá­cou neuro­vedca Tono­niho, ktorý ešte v roku 2008 navrhol, že ak chceme doká­zať vedo­mie, musia sa pre­ukáza dve črty. Prvou je, že vedomá bytosť musí byť schopná ukla­dať, spra­co­vať a oži­vo­vať veľké množ­stvo infor­má­cií. Druhá vysvet­ľuje, že tieto infor­má­cie musia byť začle­nené do jed­not­ného celku.

Ak ťa napadlo, že v takomto prí­pade by mohol mať aj počí­tať svoje vlastné vedo­mie, je to presne to, kam Tononi mieri. Vypo­čí­tal že tieto záblesky vedo­mia sa nemu­sia nevy­hnutne rov­nať vedo­mým sys­té­mom. Pri tejto teórii pri­šiel s jed­not­kou zva­nou “fí” alebo ϕ, ktorá by mohla byť pou­žitá na mera­nie vedo­mia kon­krét­neho sub­jektu. Po tomto pri­šiel Teg­mark s návrhom o exis­ten­cii dvoch typov látok. Prvou z nich je Com­put­ro­nium, ktorá spĺňa požia­davku na schop­nosť ukla­dať, spra­co­vá­vať a oži­vo­vať infor­má­cie. Dru­hou je Per­cep­tro­nium, ktoré síce spĺňa vyš­šie spo­me­nutú požia­davku, ale záro­veň tvorí jed­notný celok. A tu vzniká 5 základ­ných prin­cí­pov, ktoré by mohli byť pou­žité pri roz­li­šo­vaní vedo­mej hmoty od iných fyzi­kál­nych sys­té­mov – infor­má­cia, integ­rá­cia, nezá­vis­losť, dyna­mika a funkčný prin­cíp.

mind-control-1

foto: lifeunloaded.com

Síce nemáme veľa infor­má­cií o tom, čo vedo­mie vlastne je, ale podľa mno­hých neuro­ved­cov a teore­ti­kov je čím ďalej prav­de­po­dob­nej­šie, že je to niečo, čo treba brať do úvahy. Ak je vedo­mie naozaj neod­byt­nou črtou vysoko integ­ro­va­nej siete, potom exis­tuje prav­de­po­dob­nosť, že všetky sys­témy, teda všetky bytosti s moz­gom majú aspoň mini­málnu formu vedo­mia. To by zna­me­nalo, že vedo­mie nie je cha­rak­te­ris­tic­kým zna­kom len pre ľudí.

Zdroj: sciencealert.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: lifehack.org

Pridať komentár (0)