15 % Generácie Z je na Slovensku v pasci sociálnych sietí. Hľadajú tam svoj ideálny svet (PRIESKUM)

Odborníci už roky upozorňujú na negatívny vplyv sociálnych sietí na duševné zdravie. Nový prieskum slovenskej agentúry NMS Market Research im dáva za pravdu konkrétnymi číslami. Výsledky ukázali, že až polovica populácie občas pocíti úzkosť, keď nemá prístup k sociálnym sieťam.

Osem percent ľudí však túto úzkosť zažíva často alebo veľmi často – a práve táto skupina vykazuje vo svojich odpovediach niekoľko znepokojujúcich vzorcov správania.

Títo rizikoví užívatelia sa výrazne líšia od zvyšku populácie. V ich odpovediach nachádzame množstvo protirečení, skresleného vnímania reality a ambivalentných pocitov voči online svetu, ktorý si zároveň idealizujú.

Mladí z malých obcí sú najviac ohrození

Riziková skupina má jasné demografické charakteristiky. Zastúpenie mužov a žien je približne rovnaké, ale výrazne prevažujú mladšie generácie. Až 15 percent Generácie Z a 11 percent mileniálov patrí do tejto kategórie, zatiaľ čo z Generácie X to sú len 4 percentá a z Baby Boomers iba 3 percentá.

Zaujímavé je, že rizikových užívateľov nájdeme častejšie v najmenších obciach do tisíc obyvateľov. Preferujú platformy ako YouTube, Instagram, TikTok či Snapchat – teda siete zamerané práve na mladšie generácie.

„Sociálne siete ľuďom z menších miest pomáhajú prekonať vzdialenostnú bariéru a uľahčiť im prístup k možnostiam, ktoré majú typické pre život v mestách. Najmä pre mladých ľudí predstavujú významný spôsob, ako zostať v kontakte s trendami, informáciami a ľuďmi mimo ich bezprostredného okolia,“ vysvetľuje autorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.

Hľadajú online svet, ktorý im chýba v realite

Spôsob, akým riziková skupina využíva sociálne siete, odhaľuje ich skutočné motívy. V porovnaní s priemerom populácie ich menej využívajú na kontakt s rodinou a priateľmi, na zábavu či získavanie informácií o dianí doma a vo svete.

Častejšie však sledujú profily obľúbených značiek, influencerov a vyhľadávajú nových ľudí. Takéto správanie naznačuje, že sociálne siete využívajú menej prakticky a viac kompenzačne – hľadajú tu to, čo im chýba, čo sa im páči a čo získava ich obdiv.

Tento vzorec správania vytvára nebezpečný začarovaný kruh. Čím viac času trávia na sociálnych sieťach hľadaním ideálneho sveta, tým väčší rozdiel vnímajú medzi online a offline realitou.

Nekonečné porovnávanie ničí sebavedomie

Jedným z najškodlivejších aspektov nezdravého vzťahu k sociálnym sieťam je neustále porovnávanie sa s ostatnými. Riziková skupina sa porovnáva celkovo častejšie, najmä v oblastiach rodinného života, cestovania, materiálneho vlastníctva či fyzického vzhľadu.

„Všetko nasvedčuje tomu, že obsah na sociálnych sieťach vnímajú menej kriticky a s obdivom. Hľadajú tam svoj ideálny svet, do ktorého sa radi vracajú. Čo ale v čase, keď nemajú k nemu prístup, v nich vyvoláva úzkosť,“ dodáva Denisa Lakatošová.

Táto skupina častejšie verí, že sociálne siete majú pozitívny vplyv na ich celkovú spokojnosť so životom, kvalitu vzťahov v rodine či dokonca na duševné zdravie. Paradoxne, bez prístupu k nim zažívajú úzkosť. Takéto rozporuplné vnímanie je typickým znakom závislostného správania.

Paradoxy závislosti od digitálneho sveta

Dve tretiny rizikovej skupiny trávia denne na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny. Zahraniční odborníci pritom považujú za kritickú hranicu tri hodiny denne – po jej prekročení sa pravdepodobnosť negatívneho dopadu na duševné zdravie zvyšuje až o 60 percent.

Napriek nadmernému času strávenému online sú títo ľudia s množstvom času najspokojnejší. „Rizikoví užívatelia si nemusia uvedomovať, že trávia príliš veľa času na sociálnych sieťach. V kontexte iných zistení vidíme, že sa tam cítia spokojne. Ďalším vysvetlením môže byť snaha prekryť svoj prípadný problém,“ vysvetľuje Lakatošová.

Ďalší paradox sa týka online priateľstiev. Riziková skupina viac verí, že virtuálne priateľstvá môžu nahradiť osobné kontakty. Podľa toho sa aj správajú a nové priateľstvá na sociálnych sieťach vyhľadávajú častejšie ako ostatní. Zároveň však dvojnásobok z nich v porovnaní s priemerom populácie priznáva, že sociálne siete ich robia osamelými.

„Môžeme vidieť, ako si sociálne siete idealizujú. Veria, že dokážu plne nahradiť osobné priateľstvá, realita však vyzerá inak. Preto pocity osamelosti u nich nie sú ničím výnimočným,“ konštatuje výskumníčka.

Výsledky prieskumu odhaľujú znepokojujúci obraz toho, ako nezdravý vzťah k sociálnym sieťam ovplyvňuje život 8 percent populácie. Títo ľudia sa nachádzajú v začarovanom kruhu – hľadajú na sociálnych sieťach to, čo im v reálnom živote chýba, ale práve táto snaha ich vedie k ešte väčšej závislosti a paradoxne aj k pocitom osamelosti.

Pre zdravý vzťah k digitálnemu svetu je dôležité zachovať si kritický pohľad na konzumovaný obsah, uvedomovať si čas strávený online a prioritne pestovať osobné vzťahy a aktivity mimo virtuálneho priestoru. Len tak môžeme využiť pozitíva sociálnych sietí bez toho, aby sme sa stali ich obeťami.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti