Jedi­ná vec ti okam­ži­te pre­zra­dí, či je nie­kto inte­li­gent­ný ale­bo nie

Henrieta Balázsová / 18. júna 2017 / Lifehacking

zdroj: channel.nationalgeographic.com

Ako vie­me, inte­li­gen­cia je nie­čo, čo sa nedá zís­kať „nasi­lu“. Člo­vek môže zvy­šo­vať množ­stvo svo­jich vedo­mos­tí, no zvý­še­nie inte­li­gen­cie je veľ­mi ťaž­ké, ak nie nemož­né. Exis­tu­je však jedi­ný znak, kto­rý ti okam­ži­te pre­zra­dí, či ju nie­kto má ale­bo nie. 

Najprv sa ti to mož­no bude zdať absurd­né, no je to sku­toč­ne prav­da. Všet­ci inte­li­gent­ní ľudia majú jeden spo­loč­ný znak, kto­rý ich cha­rak­te­ri­zu­je. Vieš, čo to je?

Nebo­ja sa klásť otáz­ky.

Učia sa, pre­to­že sa pýta­jú. Neus­tá­le obja­vu­jú nové veci, pre­to­že sa pýta­jú. Stá­le si roz­ši­ru­jú obzo­ry, pre­to­že sa pýta­jú. Ako hovo­rí jed­no sta­ré čín­ske prí­slo­vie:

Ten, kto sa pýta je za hlu­pá­ka na päť minút. Ten, kto sa nepý­ta, ním osta­ne po celý svoj život.“

Pokoj­ne by sme teda moh­li pove­dať, že inte­li­gen­cia závi­sí od schop­nos­ti klásť dob­ré otáz­ky. Nikto nevie všet­ko. Štú­diu čoho­koľ­vek by si pokoj­ne mohol veno­vať aj celý svoj život, aj tak by si neo­vlá­dal všet­ko. Aj ak by si z danej oblas­ti obsia­hol všet­ky fak­ty a poznat­ky, o nie­koľ­ko dní by už boli neak­tu­ál­ne, pre­to­že by ich zme­ni­li ale­bo dopl­ni­li ďal­šie zis­te­nia. Roz­ši­ro­va­nie tvo­jej mys­le je pro­ces, kto­rý sa nikdy nekon­čí — a prá­ve to je na ňom také fas­ci­nu­jú­ce. Sku­toč­ne inte­li­gent­ný člo­vek je totiž len ten, kto­rý si uve­do­mu­je, čo všet­ko ešte nevie.

Zdroj: pexels.com

Inte­li­gent­ní ľudia sa neus­tá­le na nie­čo pýta­jú. Ak dosta­nú odpo­veď, pýta­jú sa ešte viac. Ak im je nie­čo vysvet­le­né spô­so­bom, kto­ré­mu nero­zu­me­jú, opý­ta­jú sa zno­va. Ak nie­kto povie nie­čo, čo ich zauj­me, okam­ži­te si to zapí­šu. Ak ich zauj­me neja­ká nová téma, začnú sa jej veno­vať do hĺb­ky. To, že neus­tá­le obja­vu­jú nie­čo nové, im robí radosť.

Nie­kto­rí ľudia si však mys­lia, že inte­li­gent­ný člo­vek nemá nárok a prá­vo na to, aby spra­vil neja­kú chy­bu. Prá­ve naopak, inte­li­gent­ní ľudia takis­to robia chy­by a berú ich ako cen­né život­né lek­cie. Vedia, že chy­by sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou živo­ta. Nikto nie je doko­na­lý a kaž­dý vo svo­jom živo­te mno­ho­krát pochy­bí. Inte­li­gent­ní ľudia však chy­by berú ako výbor­nú inves­tí­ciu do seba, z kto­rej sa nebo­ja pou­čiť.

Ako si na tom s kla­de­ním otá­zok ty?

Zdroj: lifehack.org

Pridať komentár (0)