2 000 metrov pod morom: Čína začala stavať novú „vesmírnu stanicu“. Projekt vyvoláva množstvo otázok

Čína oficiálne odštartovala výstavbu výskumnej stanice pod hladinou Juhočínskeho mora, a to v hĺbke až 2 000 metrov, informuje portál El Adelantado. Očakáva sa, že zariadenie bude funkčné do roku 2030, bude v ňom sídliť šesť vedcov, doplnil Daily Express. 

V tomto extrémnom prostredí má podľa čínskych médií, ako napríklad China Daily, šesť vedcov stráviť viac než 40 dní. Majú tu žiť a pracovať v tom, čo prirovnávajú k „vesmírnej stanici pod morom“. 

Vedci budú pátrať aj po vzácnych zeminách 

Zariadenie, za ktorým stojí Čínska akadémia vied, má slúžiť najmä na výskum hlbokomorského ekosystému a prieskum nerastného bohatstva. Jeho hlavnou úlohou je skúmať záhadné studené pramene na dne oceánu a zbierať dáta o cenných surovinách, ako sú metánové hydráty, nikel či vzácne zeminy – materiály kľúčové pre výrobu elektroniky a elektromobilov.

Projekt však vyvoláva aj otázniky: niektorí odborníci upozorňujú, že môže mať aj strategický rozmer a slúžiť na posilnenie vplyvu Číny v sporných námorných oblastiach.

zdroj: Unsplash/Faith Lee

Podľa dostupných informácií sa tím zameria najmä na výskum studených prameňov – oblastí, kde z morského dna uniká metánový hydrát. Tento plyn sa čoraz viac spomína ako čistejšia náhrada fosílnych palív, no dostať ho z dvojkilometrovej hĺbky nie je žiadna hračka. Popri tom budú vedci pátrať aj po kobalte, nikli či vzácnych zeminách – surovinách, ktoré dnes poháňajú svet technológií a energetiky. 

Environmentálne organizácie bijú na poplach 

Ťažba z hlbín oceánov je však ako operovať s kuchynskými rukavicami – stačí malá chyba a krehké ekosystémy, ktoré sa vyvíjali tisíce rokov bez zásahu človeka, môžu utrpieť nenapraviteľné škody.

Miesto je domovom rôznych organizmov, ako aj vzácnych korálov, uvádza portál Marine Insight. Medzinárodný orgán pre morské dno (ISA) zatiaľ nemá jasne stanovené pravidlá pre tento druh ťažby, a environmentálne organizácie bijú na poplach. Varujú, že ochrana oceánov by mala dostať prednosť pred ziskom – lebo keď sa raz naruší morské dno, spätné tlačidlo už neexistuje.

Global Times uvádza, že Čína plánuje zapojiť do projektu aj zahraničných partnerov a zladiť ho s iniciatívou OSN Dekáda obnovy ekosystémov. Nie všetci však tlieskajú. Juhočínske more je dlhodobo zdrojom napätia a čínske nároky na územie už vyvolali konflikty so susedmi, ktorí si tiež robia zálusk na podmorské bohatstvo.

Zo základne sa môže stať nástroj na posilnenie vojenskej prítomnosti Číny 

Podľa niektorých kritikov by sa z výskumnej základne mohol ľahko stať aj nástroj na posilnenie vojenskej prítomnosti Číny pod hladinou. Táto moderná stanica je stavaná tak, aby v extrémnych podmienkach nielen vydržala, ale aj fungovala naplno. Má byť pripojená na optickú sieť položenú po morskom dne a konštruovaná tak, aby odolala tlaku až 200-násobne vyššiemu než na hladine.

Vedci v nej budú pracovať v úplnej tme viac ako 40 dní, maximálne však údajne 45 dní, pričom využijú pokročilé ponorky, plavidlá a technológie na štvordimenzionálny monitoring životného prostredia. Prvá fáza výstavby sa sústredí najmä na zabezpečenie pevnosti konštrukcie a vytvorenie simulačných systémov, ktoré majú zaručiť bezpečnosť a efektivitu výskumu. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti