Adria­na Fur­do­vá – štu­dent­ka medi­cí­ny, kto­rá v Juž­nom Sudá­ne vyšet­ro­va­la zrak pro­stred­níc­tvom smart­fó­nu

Beatrix Rimarčíková / 25. decembra 2016 / Rozhovory

Žiad­ne vyba­ve­nie, vyso­ké horú­ča­vy, doro­zu­mie­va­cie prob­lé­my – to boli pod­mien­ky, o kto­rých 22-roč­ná Adria­na vede­la a napriek tomu sa roz­hod­la pre ces­tu do Juž­né­ho Sudá­nu.

Adria­na spo­lu s tímom odbor­ní­kov vyšet­ro­va­la ostrosť zra­ku a očné poza­die v kra­ji­ne tre­tie­ho sve­ta. Prá­ve ich nápad vyšet­ro­va­nia očné­ho poza­dia je uni­kát­ny. Pre neschop­nosť vziať so sebou na ces­tu vyba­ve­nie, aké pou­ží­va­jú oční leká­ri vo svo­jich ordi­ná­ciách bež­ne, muse­li prí­sť s rie­še­ním, kto­ré by bolo jed­no­du­ché a ľah­ké na tran­s­port. Tie­to prak­tic­ké prob­lé­my vyrie­ši­li pro­stred­níc­tvom smart­fó­nu a Vol­ko­vej šošov­ky. O tom ako táto metó­da fun­gu­je a v čom sú jej výho­dy sa dočí­taš v roz­ho­vo­re s Adria­nou.

Máš 22, štu­du­ješ na UK medi­cí­nu štvr­tý rok a už teraz sa prak­tic­ky venu­ješ pacien­tom. Bolo to tvo­jim snom od det­stva?

Mojím snom bolo vše­li­čo, ale medi­cí­na nie. Držím sa toho, že entu­zias­tic­ký člo­vek si náj­de to pra­vé v akej­koľ­vek oblas­ti. A prá­ve ten­to zau­jí­ma­vý pro­jekt to mal v sebe.

Deti v pra­chu v “cutt­le cam­pe”, foto: archív Adria­na Fur­do­vá

S tímom odbor­ní­kov si ces­to­va­la do dedi­ny Mapu­or­dit v Juž­nom Sudá­ne. Čo bolo cie­ľom vašej ces­ty?

Nie­koľ­ko týž­dňov pred odcho­dom na misiu sme zbie­ra­li pou­ži­té oku­lia­re urče­né oftal­mo­lo­gic­kým pacien­tom v roz­vo­jo­vej kra­ji­ne, v kto­rej ich prak­tic­ky nema­jú ako a kde zohnať. V rám­ci prvé­ho roč­ní­ka pro­jek­tu Vyso­kej ško­ly sv. Alž­be­ty a Tro­pic Tea­mu prof. Krč­mé­ry­ho bola moja mami­na doc. Ale­na Fur­do­vá v Rwan­de, do Juž­né­ho Sudá­nu sme šli spo­lu o rok neskôr. Tam sme roz­ší­ri­li diag­nos­tic­ké mož­nos­ti o doku­men­tá­ciu očné­ho poza­dia.

Okrem inej prá­ce v nemoc­ni­ci sme vyšet­ro­va­li zra­ko­vú ostrosť pacien­tov pomo­cou násten­nej papie­ro­vej for­my Snel­le­no­vých opto­ty­pov s obráz­ka­mi pre anal­fa­be­tov a po prvý raz sme na skrí­ning očné­ho poza­dia pou­ží­va­li oftal­mo­skop a smart­fón s Vol­ko­vou šošov­kou. Pod­la výsled­ku vyšet­re­nia potom dostal pacient oku­lia­re z našej zbier­ky aké potre­bo­val.

Vyšet­re­nie zra­ko­vej ostros­ti pacien­ta, pacient “číta” zna­ky z násten­nej tabuľ­ky Snel­le­no­vých opto­ty­pov na ste­ne (na fot­ke Adria­ni­na mama, doc. Mgr. MUDr. Ale­na Fur­do­vá, PhD., MPH, MSc.,). foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Ako hod­no­tíš svo­je pôso­be­nie v Sudá­ne, dosiah­li ste svo­je cie­le?

Poda­ri­lo sa nám roz­dať drvi­vú väč­ši­nu oku­lia­rov pacien­tom, kto­rí ich potre­bo­va­li a úspeš­ne sme apli­ko­va­li novú uži­toč­nú metó­du vyšet­re­nia očné­ho poza­dia v roz­vo­jo­vej kra­ji­ne. Navy­še, aj na zákla­de úspe­chov, ale­bo pub­li­ko­va­ných prác môžem pove­dať, že sme svo­je cie­le napl­ni­li naj­viac ako sa dalo.

067

Pohľad na “cutt­le camp” kme­ňa Din­ka, foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Čo sa týka vyba­ve­nia nemoc­ni­ce, pro­stre­dia i kul­tú­ry, v čom vidíš naj­väč­šie roz­die­ly medzi Juž­ným Sudá­nom a Slo­ven­skom? Dá sa to vôbec porov­nať?

V nemoc­ni­ci sme nema­li žiad­ne oftal­mo­lo­gic­ké vyba­ve­nie, všet­ko sme donies­li so sebou, aj pre­to sme hľa­da­li čo najp­rak­tic­kej­šie rie­še­nia. Nemoc­ni­ca mala len 4 odde­le­nia, špe­cia­lis­tov v tých­to oblas­tiach nenáj­de­te. Keď sa ľudia v dedi­ne a navô­kol dozve­de­li, že pri­šiel oftal­mo­lóg, pešo šli aj tri dni, aby sa dosta­li na vyšet­re­nie. Kul­tú­ra je tu úpl­ne iná, ľudia žijú v kru­ho­vých tuku­loch z hli­ny so sla­me­nou stre­chou, nema­jú zave­de­nú elek­tri­nu či vodo­vod. Je to úpl­ne iný svet, slo­vo civi­li­zá­cia je tak­mer nezná­mym poj­mom.

Pove­do­mie o zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti je tak­tiež odliš­né, ľudia čas­to zobe­rú cho­ré­ho naj­skôr za šama­nom a až potom idú k leká­ro­vi. Nie­ke­dy je ťaž­ké vysvet­liť pacien­to­vi čo a ako má dodr­žia­vať v rám­ci lieč­by. Málo­kto hovo­ril anglic­ky, s pacien­ta­mi sme komu­ni­ko­va­li pomo­cou pre­kla­da­te­ľa a je otáz­ne, koľ­ko z toho vysvet­le­nia bolo pocho­pe­né. Takis­to pra­co­vať v extrém­nych horú­ča­vách v obdo­bí sucha v dedi­ne na hra­ni­ciach dvoch kme­ňov, kto­ré medzi sebou boju­jú, bola neopí­sa­teľ­ná skú­se­nosť.

Chi­rur­gic­ké odde­le­nie nemoc­ni­ce v Mapu­or­di­te, foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Ako vzni­kal tvoj pro­jekt vyšet­re­nia očné­ho poza­dia za pou­ži­tia Vol­ko­vej šošov­ky a smart­fó­nu?

Inšpi­ro­va­li nás oftal­mo­ló­go­via v Čes­ku, kto­rí tuto metó­du vyskú­ša­li na pár pacien­toch. Pred odcho­dom sme vede­li, že v nemoc­ni­ci nenáj­de­me žiad­ne prí­stro­je či vyba­ve­nie, muse­li sme sa aj so všet­ký­mi oku­liar­mi a vyšet­ro­va­cí­mi nástroj­mi zmes­tiť do štan­dard­né­ho váho­vé­ho limi­tu bato­ži­ny. Bolo pre nás dôle­ži­té nájsť čo naj­jed­no­duch­šiu náh­ra­du za veľ­ké prí­stro­je využí­va­ne v civi­li­zo­va­ných kra­ji­nách a zobrať so sebou vyba­ve­nie vhod­né pre našu misiu.

Potre­bo­va­li sme nie­čo, čo by bolo ľah­ké a jed­no­du­cho tran­s­por­to­va­teľ­né. Prá­ve takou­to obdo­bou prí­stro­jo­vej fun­dus kame­ry schop­nej zdo­ku­men­to­vať očné poza­die je smart­fón v kom­bi­ná­cii s Vol­ko­vou šošov­kou.

Adria­na vyšet­ru­je očné poza­die pro­stred­níc­tvom smart­fó­nu a Vol­ko­vej šošov­ky, foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Len Vol­ko­va šošov­ka a smart­fón. Naozaj ti sta­či­li na vyšet­re­nie očné­ho poza­dia? Ako to fun­gu­je?

Zobra­ze­nie očné­ho poza­dia pomo­cou smart­fó­nu a Vol­ko­vej šošov­ky fun­gu­je na prin­cí­pe nepria­mej oftal­mo­sko­pie. Zdro­jom svet­la (v našom prí­pa­de sa jed­ná o blesk foto­apa­rá­tu na smart­fó­ne) svie­ti­me z urči­tej vzdia­le­nos­ti do oka pacien­ta. Pred oko kla­die­me Vol­ko­vu šošov­ku s hod­no­tou +20 diop­trií. Na obra­zov­ke uvi­dí­me sku­toč­ný, ste­re­o­sko­pic­ky obrá­te­ný obraz očné­ho poza­dia, na kto­rom vie­me jas­ne rozo­znať vstup zra­ko­vé­ho ner­vu a cie­vy na očnom poza­dí.

Roz­die­lom medzi našou metó­dou a kla­sic­kou oftal­mo­sko­pi­ou je mož­nosť očné poza­die smart­fó­nom odfo­tiť a sním­ky ďalej ana­ly­zo­vať, čo štan­dard­ný oftal­mo­skop nedo­ká­že. Vďa­ka tomu potom môže­me v kra­ji­nách tre­tie­ho sve­ta diag­nos­ti­ko­vať rôz­ne ocho­re­nia, kto­rých prí­zna­ky sa uká­žu na očnom poza­dí . Naprí­klad, u ľudí s cuk­rov­kou je to dia­be­tic­ká reti­no­pa­tia, u pacien­tov so zvý­še­ným krv­ným tla­kom vyšet­ru­je­me očné poza­die kvô­li mož­né­mu vzni­ku dege­ne­rá­cie maku­ly, v prí­pa­de pacien­ta s gene­tic­kým ocho­re­ním tzv. Ushe­ro­vým syn­dróm náj­de­me roz­lič­né pig­men­tá­cie, pri neuro­lo­gic­kom vyšet­re­ní je prí­zna­kom zvý­še­né­ho vnút­ro­le­beč­né­ho tla­ku opuch odstu­pu zra­ko­vé­ho ner­vu a pri akút­nych sta­voch pacien­tov sa môže vyskyt­núť odlú­pe­nie siet­ni­ce, krvá­ca­nie do sklov­ca a iné. Na sním­kach, kto­ré sa nám poda­ri­lo zazna­me­nať, sme všet­ky potreb­né štruk­tú­ry vede­li krás­ne rozo­znať.

099
Vyšet­re­nie očné­ho poza­dia smart­fó­nom a Vol­ko­vou šošov­kou — na disp­le­ji sa jas­ne zobra­zu­jú cie­vy a zra­ko­vý nerv, foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Tvo­ja prá­ca vyšet­ro­va­nia oka zalo­že­nom na smart­fó­ne bola vybra­ná medzi 9 naj­lep­ších prác v súťa­ži Grand Prix, kde si zís­ka­la pub­li­kum, kto­ré ju ohod­no­ti­lo naj­lep­šie. Je to skve­lý výsle­dok na tvoj vek. Moti­vo­va­lo ťa to k pre­ko­ná­va­niu ďal­ších mét v oblas­ti oftal­mo­ló­gie?

Mňa samú taký­to úspech veľ­mi prek­va­pil, je to veľ­kou inšpi­rá­ci­ou a povzbu­de­ním do budúc­na, či už v oblas­ti oftal­mo­ló­gie ale­bo inej.

Ako tvoj úspech a prak­tic­ké zna­los­ti vní­ma­jú uči­te­lia a spo­lu­žia­ci v ško­le?

Väč­ši­nou som sa stret­la s pozi­tív­ny­mi reak­ci­ami, nad­še­ním a pod­po­rou ľudí oko­lo seba, veľa to pre mňa zna­me­ná.

foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Za všet­kým tvo­jim úspe­chom sto­jí veľa dri­ny. Ako na sebe pra­cu­ješ a čo je tvo­jou moti­vá­ci­ou?

Sna­žím sa hľa­dať nové mož­nos­ti a naj­mä sa veľa prak­tic­ky naučiť. Moti­vá­ci­ou sú čas­to ľudia oko­lo mňa, moja rodi­na a pria­te­lia, bez nich by málo z toho, čo robím, malo zmy­sel.

Mla­dí ľudia zvy­čaj­ne hľa­dia na finanč­ne úspeš­nú budúc­nosť. Pre­čo si sa ty vybra­la pomá­hať ľuďom v kra­ji­nách tre­tie­ho sve­ta?

Ces­ta do roz­vo­jo­vej kra­ji­ny bola pre mňa nena­hra­di­teľ­nou skú­se­nos­ťou. Pova­žu­jem za dôle­ži­té vidieť a naučiť sa čo naj­viac, keď mám tú mož­nosť. Pod­mien­ky boli nároč­né, člo­vek sa však naučí impro­vi­zo­vať v situ­áciách, kedy nemá po ruke to naj­lep­šie vyba­ve­nie a vynáj­de sa aj v ťaž­kej situ­ácii.

foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Plá­nu­ješ do budúc­na podob­né pro­jek­ty? Pra­cu­ješ na nie­čom v súčas­nos­ti?

Ak sa náj­de prí­le­ži­tosť či nápad vyskú­šať nie­čo nové, urči­te áno, v súčas­nos­ti sa okrem iných pro­jek­tov zaobe­rám 3D tla­čou nádo­rov oka a srdie­čok pediat­ric­kých pacien­tov. Do budúc­na verím, že sa na novej bio­tla­čiar­ni na Lekár­skej fakul­te UK poda­rí roz­be­hnúť veľa zau­jí­ma­vých pro­jek­tov.

Ďaku­jem za roz­ho­vor!

zdroj titul­nej foto: archív Adria­na Fur­do­vá

Pridať komentár (0)