3 spôsoby, ako zachrániť inovácie na Slovensku

Benefity z podnikania a start-upov pre miestne ekonomiky sú nesporné, pokiaľ ide o zvyšovanie miery zamestnanosti, vytváranie nových priemyselných odvetví a sociálny dopad.

V krajinách OECD tvoria mladé firmy pätinu celkovej zamestnanosti, najímajú trikrát viac zamestnancov ako iné hospodárske odvetvia, predstavujú viac ako polovicu všetkých vytvorených nových pracovných miest, zvyšujú regionálnu produktivitu a znižujú budúcu mieru nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti rapídne rastie.

V rámci boja proti COVID-19 sme tiež videli, že začínajúce podniky zohrávajú zásadnú sociálnu úlohu vďaka svojej flexibilite a rýchlej adaptácii nových technológií. Boli to podnikatelia, ktorí priniesli nové technologické riešenia, keď pomáhali s nedostatkom lekárskych a zdravotníckych služieb alebo pomáhali ľudom prejsť k plne digitálnej práci (príklad zo Slovenska: hackvirus).

Európske vlády chápu úlohu týchto najväčších tvorcov pracovných miest a začínajú ponúkať jednorazové finančné podpory (napr. Nemecké balíčky na začatie podnikania v hodnote 2 miliárd eur a zo Spojeného kráľovstva vo výške 1,4 miliardy eur). Bude ale  dôležité aj pokračovať s dlhodobo udržateľnými programami.

Nasledujúce názory boli napísane z pohľadu rozvíjajúcich sa európskych ekonomík (ako V4, alebo Slovensko), kde je v porovnaní so západom stále málo rozvinutá podporná infraštruktúra pre start-upy.

zdroj: unsplash

1. Kráľom bude likvidita trhu

„História sa neopakuje, ale často sa však rýmuje.“

Aj bez pandémie zažívala stredná a východná Európa relatívne nízky počet investičných exitov a malú aktiváciu kapitálu v počiatočných ‚seed‘ fázach. Na základe predošlých hospodárskych cyklov môžeme očakávať, že najbližšie obdobie sa tieto trendy a averzia k investičnému risku budú ešte viac zrýchľovať.

Podnikateľsky anjeli a venture capital fondy už teraz začínajú ustupovať od záväzkových dohôd. Podľa Svetového ekonomického fóra už 20% start-upom medzičasom odriekli v minulosti dohodnuté term sheets  a 53% zažíva signifikantné spomalenie investičného procesu.

Zatiaľ čo väčšina okamžitej vládnej podpory je zameraná na trh s dlhovým financovaním, tieto nástroje sú väčšinou nedostupné pre ašpirujúcich a začínajúcich podnikateľov z dôvodu nedostatku vlastného kapitálu. Preto by sa likvidita mala zamerať na alternatívne financovanie, ako napríklad business anjelov.

• Vzdelávajte investorov: s klesajúcim záujmom o rizikovejšie investície bude rozhodujúce zapojiť obchodných anjelov a nových majetných jednotlivcov do inovačného priemyslu, vybudovať dôveru s miestnymi podnikateľmi a zdôrazniť výhody, pre ktoré by mali mať start-upy v ich portfóliu. Úlohou vlády by mala byť podpora sieťovania, vytvorenie informácií pre investorov, a budovanie nástrojov aby investovali viac a inteligentnejšie do miestneho ekosystému. Príkladom takejto iniciatívy je Startup Estonia, ktorá bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
• Motivovanie reinvestícií: Namiesto toho, aby sme sa postarali o opätovnú aktiváciu už vzdelaných investorov, máme tendenciu ich nechať ísť si užívať život so ziskami na pláži v juhovýchodnej Ázii alebo v Karibiku. Riziko investora spojené s reinvestíciou prevažuje ich náklady pri vyňatí kapitálu zo systému (ako daň z kapitálových výnosov). Stimuly QSBS pre reinvestovanie v USA prinášajú oslobodenie od dane pri prvých investíciách, odloženie daňových povinností pri prevode ziskov do nových investícií a  odpísanie bežnej dane z príjmu v prípade investičných strát pri start-upoch.
• Spolufinancovanie so ‚smart peniazmi‘: Namiesto priamych vládnych investícií, ktoré môžu viest k zlému hospodáreniu alebo prípadnej korupcii, začali mnohé krajiny posilnovat spolufinancovanie s profesionálnymi subjektmi, ktoré na seba zoberú značnú ​​prácu a priamu zodpovednosť (napr. Portugalsko, co-investičný fond v hodnote 200 miliónov eur).

zdroj: unsplash

2. Vertikálne integrované národné programy

Často prichádza k nebezpečnému skresleniu národných stratégií, keď zdôrazňujú iba jeden konkrétny jav, hlavne u  buzzwordoch ako ‚start-upové udolie smrti‘. Krajiny by mali myslieť skôr ako podniky a vytvoriť  takzvaný ‚lock-in efekt‘ vo svojom lokálnom ekosystéme. Cieľom by malo byť zabezpečenie plynulého prechodu podnikateľov medzi všetkými fázami vývoja firmy bez toho, aby sme ich nútili hľadať riešenia v zahraničí. V prípade akýchkoľvek medzier v cykle sa môže stať, že krajiny budú vyživovať počiatočné fázy a neskôr neprofitovať.

• Vytvorenie kompletných hodnotových reťazcov: Mnoho ostrieľaných podnikateľov zameriava svoje úsilie na pomoc začínajúcim podnikom v oblastiach ich odbornosti, ako je inkubácia nápadov, akcelerácia rozbehu, alebo financovanie expanzií. Úloha vlády by mala byť sprostredkovateľom vytvárania silných partnerstiev medzi hráčmi, ktorí majú preukázateľné výsledky. Medzi príklady takýchto iniciatív patrí napríklad Design Terminal poskytujúci end-to-end partnerskú platformu v Maďarsku, ktorá je financovaná ministerstvom pre ľudské kapacity.
• Posilnenie praktických odborníkov: Aj keď poradenstvo, vzdelávanie a informácie majú zásadný význam pre pomoc začínajúcim pri prekonávaní podnikateľských prekážok, v menšej miere súvisia s priamym úspechom start-upov. Doménoví a prakticky odborníci, napríklad na vývoj softvéru, kreatívu alebo iné obchodné oblasti, môžu významne znížiť náklady a potrebné vnútorné zdroje pre start-upy. V rámci poľskej startupovej platformy, poľská agentúra pre rozvoj podnikania prepláca podnikateľom využívanie overených produktových odborníkov na základe overeného obchodného modelu. Ďalším príkladom je Portugalsko Start-up Voucher, ktorý poskytuje 75 novým projektom okamžitých 700 EUR mesačne na pokrytie ich výdavkov a prístupu k schváleným inkubačným, agentúrnym a mentorským službám

zdroj: unsplash

3. Nová éra interakcií

Nenechajte podnikateľov pracovať samých. Organizované konferencie zvyknú byť prelomovým bodom pre mnohé start-upy, pretože inak majú prirodzenú tendenciu nezdieľať nápady zo strachu, že ich niekto ukradne. Okrem toho vedia byt eventy rozhodujúce pre medzinárodné kontakty, prístup k novým spoluzakladateľov, získanie poznatkov o trhu od investorov a posilnenie kľúčových partnerstiev. S pandémiou, ktorá zmenila sociálne interakcie a konferenčný trh, táto medzera na trhu čaká na vyplnenie.

• Konferencie: Každý týždeň počujeme o veľkých obchodných výstavách a technologických festivaloch, ktoré skrachovali z dôvodu pandemických rizík, alebo z dôvodu problémov v ich business modeli. Kalendáre investorov a ďalších významných hráčov sú otvorené pre nové príležitosti. Tieto príležitosti spočívajú v hyperlokalizovaných eventoch umožňujúcich flexibilitu na krátke cestovanie, alebo v nových rozvíjajúcich sa virtuálnych modeloch. Z tejto neočakávanej situácie vzniknú nové konferenčné značky, ktoré nemusia byť nevyhnutne centralizované v západnom svete, ako tomu bolo doteraz.
• Digitálna práca: Novodobí podnikatelia sú už zvyknutí pracovať virtuálne s kolegami. Prilákanie expertného talentu a zabránenie ‚uniku mozgov‘, sa dnes nevyhnutne nemusí riešiť iba fyzicky. Fyzická relokácia pracovnej sily by sa navyše mohla stať ešte ťažšia v najbližšej dobe, keďže sa v súčasnosti zvyšujú trendy v oblasti ochrany štátnych hraníc a striktnej kontroly prisťahovalectva aj vo vnútri Európskej Únie. Programy v podobe elektronickej e-rezidencie umožňujú medzinárodným spoluzakladateľom pôsobiť v jednej krajine aj bez fyzickej prítomnosti. Toto sa úspešne implementovalo v Estónsku a chystá sa spustenie aj v Portugalsku a Litve.

Teraz je správny čas konať

Mnoho start-upov v priebehu nasledujúcich mesiacov bohužiaľ nevyhnutne zanikne, hlavne kvôli nižším finančným príjmom. Aj keď jednorazové vládne injekcie pár zachránia, musíme sa ubezpečiť, aby sa tento ekonomický segment, inovatívny duch a existujúce know-how postupne úplne vytrácali zo Slovenska.

Existuje veľa úspešných programov v zahraničí, ktoré sa dajú replikovať, ale nemali by sme byť príliš posadnutí identifikáciou toho jedného dokonalého. Žiadny z nich totiž nebol navrhnutý pre nové paradigmy vo svete po korone. Doležíte je začať postupne, a okamžite, so základnými blokmi pre udržateľné inovačné platformy, namiesto doháňania počas lepších časov v budúcnosti keď už bude neskoro.

Príležitosti po hospodárskej kríze v roku 2008 vytvorili nové ‚unicorn‘ start-upy ako Uber, WhatsApp alebo Airbnb. Postarajme o to, aby sme za 10 rokov mali naše podobne uspešné príbehy zo Slovenska.

Zdroj: TS