4-dňový pracovný týždeň na Slovensku? Naši zamestnávatelia vidia plusy aj mínusy

  • Predstav si, že tvoj pracovný týždeň by končil vo štvrtok
  • V niekoľkých firmách roztrúsených po svete je to už dnes realita
  • Hoci negatívne výsledky zavedenia tejto novinky nie sú známe, zamestnávatelia sa jej často bránia
  • Po tom, ako 8-hodinový pracovný čas oslávil storočie, sa pracovné dni a týždne majú tendenciu skracovať
zdroj: Unsplash/Pixabay
  • Predstav si, že tvoj pracovný týždeň by končil vo štvrtok
  • V niekoľkých firmách roztrúsených po svete je to už dnes realita
  • Hoci negatívne výsledky zavedenia tejto novinky nie sú známe, zamestnávatelia sa jej často bránia
  • Po tom, ako 8-hodinový pracovný čas oslávil storočie, sa pracovné dni a týždne majú tendenciu skracovať

Ak máš pocit, že pracuješ vo dne v noci a je úplne jedno, či si rádový zamestnanec alebo si pánom svojho času ako podnikateľ, na chvíľku zvoľni a zastav čas. Prečítaj si viac o tom, aké by to bolo môcť povedať pracovným povinnostiam už vo štvrtok a pravidelne si užívať trojdňový víkend. Nový zamestnanecký benefit sme sa snažili obrátiť na Slovensko. Zistili sme hneď niekoľko zaujímavostí.

Nový Zéland a ostatní už testujú

Vedel si o tom, že 8-hodinový pracovný čas oslávil storočie a mnohí od tohto základného vzorca upúšťajú? (viac si prečítaš v našom článku TU). Poďme pekne poporiadku a predstavme si niekoľko príkladov zo zahraničia, kde 4 dni zamestnancom dokonale vystačia na to, aby do nich zvládli stlačiť osem pracovných hodín jedného dňa navyše. Len nedávno médiami preleteli informácie o zavádzaní tejto pracovnej novinky hneď v niekoľkých krajinách sveta.

Najviac v spoločnosti rezonoval prípad finančne spoločnosti z Nového Zélandu Perpetual Guardian, ktorý potvrdil až 20 %-né zvyšovanie produktivity svojich zamestnancov ako referuje aj The Guardian. Hladina stresu u pracovníkov klesla zo 45 % na 38 % a balans medzi prácou a osobným životom sa zvýšil z 54 % na 78 %. Skrátenie pracovného týždňa o celý deň si pochvaľuje aj personálna spoločnosť Radioactive z Veľkej Británie, vo Švédsku už ukončili testovanie 6-hodinového pracovného času.

via GIPHY

„Trend 4-dňového týždňa poznáme z Francúzska, Holandska či Švédska, kde takto v niektorých firmách ľudia fungujú. Vnímame, že názory na túto novinku sa rôznia. Niektoré štúdie hovoria o tom, že skrátený pracovný týždeň môže v určitých profesiách a firemných kultúrach viesť k miernemu nárastu produktivity, poklesu stresu a tým k celkovej spokojnosti s rovnováhou v životoch ľudí. Niektoré však, naopak, tento trend spochybňujú a považujú za hotovú ekonomickú katastrofu,“ hovorí pre Startitup HR Business Partnering Manager spoločnosti Orange Martina Kováčová.

Plusy aj mínusy

Ako už spomínala Martina Kováčová, veľkou témou je pri skracovaní pracovného času aj ekonomická stránka veci. Pre zamestnancov môže byť totiž okrem skrátenej pracovnej doby znížené aj ohodnotenie, ktoré však v mnohých prípadoch nakoniec zamestnávateľ nevyužije. Zamestnanec aj zamestnávateľ by mali zvažovať aj to, aká efektívna môže novinka v stanovenom pracovnom kolektíve a prostredí nakoniec byť.

Ak sú zamestnanci zvyknutí na flexibilné časové rozpätie, môže byť štvordňový pracovný týždeň pre nich skôr nepríjemnou výzvou než veľkou motiváciou. Ak naopak zamestnávateľ vie, že má v tíme mnohých, ktorým by podobné fungovanie vyhovovalo, nemal by dlho váhať.

zdroj: Unsplash

Hoci trochu odbočíme, tušil si vôbec, že v súčasnosti firmami obľúbený open office môže mať na pracovníkov viac negatívny než pozitívny vplyv vo forme utužovania vzťahov medzi kolegami? Potvrdzuje to už aj niekoľko prieskumov.

Podľa portálu Stratafolio tu zamestnanci v istom zmysle dokonca menia svoju osobnosť (inak sa obliekajú, inak sa správajú) a z komunikácie sa vytráca osobná interakcia, pretože namiesto oslovenia kolegovi radšej napíšeme krátku správu cez intranet či Facebook

Čo na to odborník?

Súčasná generácia mileniálov je často popisovaná ako generácia náchylná na vyhorenie, ktoré okrem pracovného nasadenia, workoholizmu a karierizmu podporuje aj mediálny obraz dokonalého života. Všetci predsa stíhajú chodiť do práce a dobre zarábať, užívať si niekoľkokrát do roka dovolenky, večere s priateľmi, venovať sa rodine, svojmu zdraviu a navyše popri tom rozbiehať vlastný biznis. Práve prevenciou pred vyhorením môžeme považovať vôľu zamestnávateľov zavádzať štvordňový pracovný týždeň vo svojich spoločnostiach.

via GIPHY

V našom nedávnom rozhovore (nájdeš TU) s psychologičkou PhDr. De­ni­sou Pin­ko­vou z po­ra­den­ského cen­tra Psy­chee, ktorého hlavnou témou bolo práve vyhorenie, odborníčka hovorí: „Pra­covná efek­ti­vita sa nedá len zvy­šo­vať, je to pre­menná, ktorá v čase pra­cuje spolu s na­šimi in­ter­nými na­sta­ve­niami fy­zic­kými, psy­chic­kými i du­chov­nými. Cel­ková schop­nosť sú­stre­diť sa na prácu, po­no­riť sa do nej a ne­chať tam 100 % je spo­jená s na­šim vzťa­hom k pro­fe­sii, ktorú vy­ko­ná­vame a s otáz­kami ako: Čo nám ok­rem za­rá­ba­nia naša pra­covná po­zí­cia pri­náša, v čom nás zdo­ko­na­ľuje a dáva nám nový roz­mer se­ba­zá­žitku?“ Pripomína tiež, že vyhorenie je celosvetovým trendom a týka sa teda okrem veľkých ekonomík aj Slovenska.

PhDr. Pinková objasňuje, že najviac náchylní na vyhorenie sú zamestnanci vrcholového manažmentu, na ktorých sú prirodzene kladené veľké nároky a dennodenná konfrontácia s množstvom ľudí. V našom rozhovore však dopĺňa aj to, že práca môže prerásť cez hlavu aj iným.

„Vy­ho­rieť môže aj úč­tov­níčka, ktorá celý ži­vot robí v jed­nej a tej is­tej miest­nosti sama bez ľudí okolo. Ne­mys­lím si, že vy­ho­re­nie je pri­márne zá­vislé od pro­fe­sie, skôr ide o pre­d­is­po­zí­ciu ako zvlá­dať zvý­šené von­kaj­šie ná­roky na seba a ve­dieť ich do­rov­nať schop­nos­ťou uve­do­me­nia – tak na toto ak­tu­álne mám, alebo ne­mám, toto ak­tu­álne chcem, alebo nech­cem,“ vysvetľuje.

zdroj: Unsplash

Na Slovensku opatrne

Aby sme zistili, ako na novinku v pracovnom prostredí reagujú slovenskí zamestnávatelia, nezostávalo nám nič iné, len pár z nich osloviť. Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky, ktorá má pod sebou viac ako 3600 zamestnancov pre Startitup hovorí: „Svetový trend, minimálne v krajinách OECD, je pokles priemerného pracovného času. Kým v roku 1970 odpracoval priemerný zamestnanec krajiny OECD ročne 1 957 hodín, v roku 2017 to bolo 1 744 hodín. Dáta nám ukazujú dva javy: 1) najväčšie znižovanie pracovného času je za nami (išlo o uzákonenie 8-hodinového pracovného dňa) a 2) znižovanie sa deje najmä znižovaním nadčasov a zväčšovaním podielu skrátených úväzkov. Firmy sa snažia skôr selektívne vyhovieť zamestnancom, ktorí potrebujú vyššiu flexibilitu, ako paušálne znižovať pracovný čas pre všetkých,“ vysvetľuje.

Ako ďalej dodáva, keď sa pozrieme na nedávny experiment vo Švédsku so 6-hodinovým pracovným časom (čo je ekvivalent 4-dňového pracovného týždňa po 8 hodín denne), vidíme medzi zamestnancami nárast produktivity, pokles chorobnosti a nárast celkovej spokojnosti zamestnancov. 

„Problém je, že nárast produktivity nebol dostatočný na vykrytie absencie 2 hodín pracovného času denne. Inak povedané, zamestnanci za 6 hodín prinesú firme viac ako 75 % hodnoty, neprinesú ale 100 % hodnoty 8-hodinového pracovného času. Skrátenie pracovného času by teda pravdepodobne išlo ruka v ruke s poklesom celkových miezd (ale nárastom hodinových miezd),“ uvádza.

Na našu otázku odpovedala aj Martina Kováčová zo spoločnosti Orange. Podľa výročnej správy v roku 2017 pracovalo v spoločnosti Orange Slovensko priemerne 1 120 zamestnancov len v rámci pobočiek spoločnosti.

„V Orangei vnímame individuálne potreby našich kolegov a flexibilne na ne reagujeme. Tento rok sme otvorili nožnice našej pružnej pracovnej doby, spustili sme pilotný projekt nevyhodnocovania dochádzky, na viacerých oddeleniach môžu naši kolegovia pracovať z domu. Podporujeme agilné metódy, tiež modernizujeme naše priestory a v rámci interného projektu „inovačnej výzvy“ sme zaviedli viaceré novinky, ktoré navrhli práve naši zamestnanci. Momentálne však o zavedení 4-dňového pracovného týždňa nezvažujeme.“

 

Zdroj: Stratafolio, Orange, Tatra banka, The Guardian, The Independent

O autorovi
Mária Ambrozová