4-dňový pracovný týždeň sa pomaly stáva realitou: Na Slovensku nebude pre každého, upozorňuje expert

  • Téma štvordňového pracovného týždňa vyvoláva diskusiu
  • Analytik INESS a občianske združenie Pracujúca chudoba ponúkajú rozdielne pohľady na tento trend
práca, kancelária
Ilustračná fotografia, Unsplash/Kraken Images
  • Téma štvordňového pracovného týždňa vyvoláva diskusiu
  • Analytik INESS a občianske združenie Pracujúca chudoba ponúkajú rozdielne pohľady na tento trend

O štvordňovom pracovnom týždni sa hovorí čoraz viac. Zaviedli ho aj prvé priekopnícke firmy na Slovensku a dokonca sa uvažuje aj nad jeho zavedením naprieč celou EÚ. 

Európska únia by mala aktívne podporovať koncept štvordňového pracovného týždňa, najmä v odboroch, ktoré sa stretávajú s nedostatkom pracovnej sily. Túto myšlienku zastáva európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne práva, Nicolas Schmit, ktorý v rozhovore s portugalskou tlačovou agentúrou Lusa predstavil svoj názor, informuje Euractiv.

Cieľom je rozdeliť pracovnú záťaž zamestnancov a prispieť tak k zlepšeniu ich pracovného života. Podpora štvordňového pracovného týždňa by mohla byť kľúčovým opatrením pre efektívne riešenie problémov spojených s nedostatkom pracovných síl v Európe.

Keďže je skrátený pracovný týždeň horúcou témou v celej Európe, redakcia Startitup k nej oslovila dve strany – na jednej strane občianske združenie Pracujúca chudoba, a ako druhú stranu mince sme sa opýtali na názor ohľadom tohto trendu analytika Róberta Chovanculiaka z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

  • Ako funguje trend skráteného pracovného týždňa na Slovensku
  • Či vôbec nejaké slovenské firmy prešli na tento typ pracovného času
  • Čo si o skrátení pracovného času myslí komentátor Pracujúcej chudoby Ján Košč
  • Ako sa na negatíva tohto fenoménu pozerá analytik INESS Róbert Chovanculiak

Skrátený pracovný týždeň je budúcnosť

Podľa slov Jána Košča, socioekonomického analytika, odborára, občianskeho aktivistu a komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba existuje množstvo výhod a prínosov štvordňového pracovného týždňa. Považuje však za dôležité si najskôr ujasniť, čo tento pojem v skutočnosti znamená.

„Ak niekto zhustí 40-hodinový pracovný týždeň do 4 dní, tak je to len klamanie telom, nie zmena pracovného času. ‚Štvordňový pracovný týždeň‘ znamená reálne skrátenie zo 40 hodín týždenne na 32 hodín týždenne,“ vysvetľuje.

Výhod skracovania pracovného času je podľa jeho slov množstvo, a aké konkrétne sú v jednotlivých firmách, to záleží od toho, o aký sektor ide, aký prevádzkový čas majú a ako sa skrátenie pracovného času implementuje. Ak sa však pozrie na tento fenomén všeobecne, tak s ním prichádza niekoľko základných výhod.

„Pre zamestnancov to znamená viac času na rodinu, seba a svoje koníčky – tzv. work-life balance. Pre firmu to môže mať výhody v raste produktivity, v znížení spotreby energií a materiálov, v znížení chybovosti alebo v znížení fluktuácie. Pre spoločnosť to môže priniesť zlepšenia v úrovni demokracie a zvýšenia aktívneho občianstva,“ hovorí Ján Košč.

Ľudia získajú okrem voľného času podľa komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba aj viac priestoru na riešenie svojich občianskych práv. Pre prírodu môže vraj takáto zmena znamenať aj menej znečisťovania prírody a znižovania emisií CO2.

Skrátenie pracovného času podľa Jána Košča „znižuje aj nerovnosť medzi ženami a mužmi a zároveň zvyšuje participáciu mužov na neplatenej domácej práci a pri starostlivosti o deti, čo zase prospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu detí“.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: Redakcia, Facebook/Pracujúca chudoba, Facebook/Róbert Chovanculiak, Euractiv

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá