40 % odpadu pochovávame na skládkach: Slovnaft prinesie riešenie za 320 miliónov eur, ktoré ho zmení na elektrinu

Odpad je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Každá domácnosť a každý podnik ho produkuje, no len málokto si uvedomuje, aké komplikované je s ním ďalej narábať. Slovensko sa už roky potýka s problémom skládok, ktoré sa plnia alarmujúcou rýchlosťou. Takmer 40 percent komunálneho odpadu u nás stále končí na skládkach, hoci Európska únia požaduje, aby sa tento podiel znížil na 10 percent do roku 2035.

Čas sa kráti a krajina bude musieť nájsť moderné riešenia, ak nechce čeliť ekologickej aj legislatívnej kríze.

Jedným z najambicióznejších projektov, ktoré majú Slovensku pomôcť, je plánované Centrum energetického zhodnotenia odpadu – CEZO. Za týmto projektom stojí spoločnosť Slovnaft, ktorá chce využiť svoje know-how a infraštruktúru na to, aby sa odpad stal zdrojom energie namiesto nebezpečnej environmentálnej záťaže. CEZO je odpoveďou na rastúci tlak z Bruselu, no zároveň aj príležitosťou ukázať, že aj priemyselné podniky môžu byť nositeľom zmeny smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

Projekt CEZO – energia z odpadu

Centrum energetického zhodnotenia odpadu má vyrásť v juhozápadnej časti areálu rafinérie Slovnaft v Bratislave. Zariadenie bude stáť na ploche približne šiestich hektárov a jeho dominantu bude predstavovať komín vysoký šesťdesiat metrov. Kapacita CEZO sa plánuje na 220-tisíc ton odpadu ročne, pričom pôjde najmä o nerecyklovateľný komunálny a priemyselný odpad vrátane tekutých kalov. Slovnaft plánuje novým CEZO nahradiť svoju existujúcu spaľovňu kalov zo 70. rokov minulého storočia. Zariadenie má byť spustené do prevádzky v roku 2030 a podľa odhadov si vyžiada investíciu vo výške 320 miliónov eur.

Význam projektu je obrovský. Len v roku 2035 sa na Slovensku odhaduje vznik až 1,25 milióna ton nerecyklovateľného odpadu, ktorý už nebude možné ukladať na skládky. CEZO má pokryť približne pätinu tohto objemu a prispieť k zníženiu závislosti od fosílnych palív. Teplo a elektrina, ktoré pri spracovaní odpadu vzniknú, budú slúžiť nielen pre potreby samotného Slovnaftu, ale aj pre mesto Bratislava.

Projekt je navrhnutý tak, aby spĺňal najprísnejšie európske normy a využíval princípy tzv. najlepšie dostupných technológií (BAT). Slovnaft sa zároveň netají tým, že jeho cieľom je dlhodobo znižovať využívanie fosílnych zdrojov a nahrádzať ich práve odpadom ako alternatívnou surovinou.

zdroj: KB/SIU

Ako funguje fluidné lôžko?

Kľúčom k efektívnemu fungovaniu CEZO je technológia fluidného lôžka. Ide o moderný spôsob spaľovania, ktorý umožňuje veľmi účinné využitie vstupného paliva a zároveň minimalizuje negatívne vplyvy na okolie. V praxi to znamená, že odpad sa rozdrví na drobné časti a zmieša sa s inertným materiálom, ktorý sa udržuje v stave podobnom vriacej kvapaline. V takomto prostredí dochádza k rovnomernému horeniu pri nižších teplotách, čím sa znižuje tvorba škodlivých látok.

Technológia fluidného lôžka dokáže spracovávať nielen pevný odpad, ale aj kaly či iné tekuté materiály. To je významná výhoda oproti klasickým spaľovniam, ktoré sú obmedzené len na tuhý odpad. Slovnaft plánuje novým CEZO nahradiť svoju existujúcu spaľovňu kalov zo 70. rokov minulého storočia.

Ďalším dôležitým aspektom je nepretržitý monitoring emisií. Hodnoty sa sledujú v reálnom čase a skúsenosti z existujúcich prevádzok dokazujú, že sa pohybujú hlboko pod limitmi stanovenými európskou legislatívou. Tento systém prináša nielen vysokú úroveň bezpečnosti, ale aj transparentnosť, pretože údaje sú prístupné verejnosti.

zdroj: KB/SIU

Inšpirácia z rakúskeho Linzu

Modelom pre CEZO je zariadenie v rakúskom Linzi, ktoré prevádzkuje spoločnosť LINZ AG. Táto tepláreň funguje od roku 2011 a ročne spracuje približne 275-tisíc ton odpadu vrátane komunálnych zmesí a čistiarskych kalov. Vyrobená energia zásobuje asi 60-tisíc odberateľov v meste a zároveň pokrýva potreby samotného zariadenia.

Aj tu sa využíva technológia fluidného lôžka, ktorá umožňuje dosahovať vysokú účinnosť a nízke emisie. Odpad prechádza predúpravou, pri ktorej sa odstránia recyklovateľné suroviny a nebezpečné materiály, ako sú batérie či tlakové nádoby. Zvyšok sa rozdrví na drobné kúsky a následne putuje do kotla. Po spaľovaní sa popol ešte ďalej triedi – oddeľujú sa železné aj neželezné kovy, ktoré sa vracajú do priemyselného obehu.

Skúsenosti z Linzu jasne ukazujú, že moderné zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu môžu fungovať bez negatívnych vplyvov aj v blízkosti obytnej zástavby. Emisné hodnoty sa dlhodobo pohybujú hlboko pod povolenými limitmi a zariadenie sa stalo prirodzenou súčasťou mestského prostredia.

zdroj: KB/SIU

Slovensko a výzva spracovania odpadov 

Napriek tomu, že Slovensko dosiahlo pokrok v oblasti recyklácie, keďže viac ako polovica odpadu sa spracúva opätovne, problém skládok zostáva vážny. Podľa údajov ministerstva životného prostredia končí na skládkach ročne približne 2,5 milióna ton odpadu. Prieskumy zároveň ukazujú, že väčšina obyvateľov si uvedomuje potrebu zmeny – sedem z desiatich Slovákov považuje energetické zhodnotenie za najlepšie riešenie nerecyklovateľného odpadu.

Ďalšou výzvou sú nelegálne skládky, ktorých vznik pripisuje verejnosť najmä ľahostajnosti ľudí. Až 82 percent opýtaných nepovažuje za správne, že na Slovensku sa ročne ukladá na skládky približne milión ton komunálneho odpadu. Aj preto 79 percent Slovákov podporuje budovanie nových zariadení na energetické zhodnotenie.

Moderné zariadenia tohto typu patria medzi najprísnejšie regulované odvetvia v Európskej únii. Ich prínos je dvojitý: jednak znižujú objem skládok, ktoré produkujú skleníkové plyny a ohrozujú životné prostredie, a zároveň vyrábajú energiu, ktorú možno využiť v priemysle aj domácnostiach.

Cesta k udržateľnejšej budúcnosti

Projekt CEZO predstavuje významný krok smerom k modernejšiemu a udržateľnejšiemu nakladaniu s odpadmi na Slovensku. Vďaka nemu sa časť nerecyklovateľného odpadu premení na energiu, ktorá nahradí fosílne palivá, zníži emisie a prispeje k energetickej sebestačnosti Bratislavy aj Slovnaftu.

Príklad z Linzu dokazuje, že podobné zariadenia môžu fungovať úspešne a bezpečne aj v tesnej blízkosti miest. Ak sa Slovensku podarí vybudovať CEZO podľa plánov, môže sa stať vzorom pre ďalšie krajiny regiónu, ktoré rovnako hľadajú spôsob, ako sa vysporiadať s rastúcim množstvom odpadu.

Budúcnosť odpadového hospodárstva tak nespočíva len v recyklácii, ale aj v zodpovednom energetickom zhodnocovaní. A práve CEZO má šancu byť kľúčovým prvkom novej infraštruktúry, ktorá posunie Slovensko bližšie k cieľu – čistejšiemu prostrediu a udržateľnejšej spoločnosti.

Expertka: Strata je odpad vyhodiť

Rakúska expertka Helga Stoiber, ktorá zastupovala Rakúsko ako národná expertka pri tvorbe európskych referenčných dokumentov o najlepších dostupných technológiách v rozhovore pre Hospodárske noviny pripomína, že cesta k dnešnému vnímaniu spaľovní nebola jednoduchá.

„Aj Rakúsko zažilo obdobia, keď spaľovne neboli akceptované. Dnes však ani renomované environmentálne organizácie proti nim nevystupujú, ak sú navrhnuté a prevádzkované v súlade s najlepšou dostupnou technikou,“ hovorí. Práve skúsenosti zo západnej Európy dokazujú, že vysoká miera recyklácie a spaľovanie sa nevylučujú, ale naopak dopĺňajú. Podľa Stoiber je „stratou pre spoločnosť, ak vyhadzujeme odpad, ktorý má výhrevnú hodnotu podobnú uhlím a mohol by sa použiť na výrobu energie“.

Zaujímavé sú aj jej slová o samotnom vplyve skládok. „Keď sa odpad skládkuje, vzniká metán – plyn s 25-krát vyšším otepľovacím účinkom než CO₂. Keď ten istý odpad spálite, vzniká síce CO₂, ale klimatický dosah je podstatne nižší,“ vysvetľuje. Dodáva, že spaľovne majú ešte ďalší benefit – zneškodňujú baktérie a vírusy, ktoré by sa na skládkach ďalej hromadili.

Podľa nej môžeme vo východnej Európe očakávať druhú vlnu výstavby spaľovní, keďže tlak na znižovanie skládok aj spotreby fosílnych palív rastie. „Veľmi by ma zaujímalo porovnať zdravotné štatistiky s umiestnením skládok, najmä s tými, ktoré zhoreli. Tam by sme videli, aký dopad má nesprávne nakladanie s odpadom na zdravie obyvateľov,“ uzatvára odborníčka.

zdroj: KB/SIU

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko