5 mýtov o návrate do práce po dieťati: Právnička vysvetľuje, čo v skutočnosti garantuje Zákonník práce

Slovenské mamy môžu zostať s dieťaťom doma pomerne dlho. Na papieri to vyzerá ako veľká výhoda, v praxi však môže mať niekoľkoročná pauza od práce aj svoju cenu. Nižší príjem, pomalší kariérny rast, strata kontaktu s odborom a v konečnom dôsledku aj rozdiel v celoživotných zárobkoch. Problém pritom nie je len v dĺžke rodičovskej dovolenky.

Advokátka JUDr. Lucia Boráková upozorňuje, že slovenský systém síce umožňuje rodičom zostať s dieťaťom doma do troch rokov, no oveľa slabšie funguje cesta späť do práce. Rodičovská dovolenka je totiž právo, nie povinnosť – mama alebo otec sa môžu rozhodnúť vrátiť skôr. Reálna možnosť však podľa advokátky vzniká až vtedy, keď má rodina kam umiestniť dieťa, dokáže zladiť pracovný čas s fungovaním jaslí či škôlky a návrat do práce sa jej finančne oplatí.

Čísla ukazujú, aký veľký problém predstavuje práve starostlivosť o najmenšie deti. Podľa údajov, ktoré Boráková cituje, bolo v roku 2024 na Slovensku vo formálnej starostlivosti alebo vzdelávaní iba 5,1 % detí mladších ako tri roky, zatiaľ čo priemer EÚ dosahoval 39,3 %.

Slovensko tak stojí pred oveľa zložitejšou otázkou než len tým, či máme „príliš dlhú rodičovskú“. Čo by sa muselo zmeniť, aby si ženy mohli skutočne vybrať, kedy sa vrátia do práce – bez toho, aby za svoje rozhodnutie zaplatili kariérou alebo rodinným rozpočtom?

• Aké medzery má dnes systém materskej dovolenky na Slovensku?
• V akej sfére sú slovenské matky zvýhodnené oproti tým európskym?
• Ktorým mýtom o materskej najviac veríme?
• Aké bariéry najviac komplikujú matkám ich vstup do pracovného života po materskej dovolenke?

Je podľa vás problém samotná dĺžka rodičovskej dovolenky, alebo skôr spôsob, akým je nastavený celý systém na Slovensku?

Problémom je kombinácia oboch faktorov, nie samotná možnosť zostať s dieťaťom doma do troch rokov. Presnejšie, OECD nezverejňuje jednoduchý rebríček priemerného dátumu návratu matiek do práce. Konštatuje však, že platené voľno dostupné matkám patrí na Slovensku k najdlhším v OECD, a to aj po zohľadnení výšky náhrady príjmu. Zároveň upozorňuje, že 97 % poberateľov rodičovskej podpory tvoria matky a po dlhšom období starostlivosti sa mnohé do zamestnania nevrátia.

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce je právo, nie povinnosť. Zamestnanec ju môže čerpať v požadovanom rozsahu najviac do troch rokov dieťaťa, pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave spravidla do šiestich rokov. Rodina sa teda môže rozhodnúť pre skorší návrat už dnes. Reálna voľba však existuje len vtedy, ak má dostupnú starostlivosť, pracovný čas zlučiteľný s prevádzkou zariadenia a návrat sa finančne oplatí.

OECD preto odporúča dve veci naraz: priblížiť efektívnu dĺžku voľna bežnejším úrovniam v OECD a súčasne výrazne rozšíriť kvalitnú a cenovo dostupnú starostlivosť. Skrátenie bez služieb by iba prenieslo náklady na rodiny. Samotné budovanie jaslí bez zmeny pracovných podmienok a zapojenia otcov by zasa nemuselo odstrániť kariérnu pauzu žien.

Mnohé mamy hovoria, že by sa do práce pokojne vrátili skôr, no nemajú kam umiestniť dieťa. Do akej miery podľa vás súvisí dĺžka rodičovskej dovolenky s nedostatkom jaslí, škôlok a dostupnej starostlivosti o deti?

Súvisí do veľkej miery. Návrat do práce možno oznámiť, ale bez bezpečnej starostlivosti ho rodina často nemá ako uskutočniť. Eurostat za rok 2024 odhadol účasť detí mladších ako tri roky vo formálnej starostlivosti alebo vzdelávaní na Slovensku len na 5,1 %, kým priemer EÚ bol 39,3 %.

Pri deťoch od troch rokov do veku nástupu do povinnej školskej dochádzky bol rozdiel menší, stále však výrazný: 73,3 % oproti 89,3 % v EÚ. Ide o účasť, nie priamo o počet voľných miest, no veľmi dobre ukazuje rozsah medzery.

Školský zákon už priznáva dieťaťu právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, nie však okamžite v deň tretích narodenín. Uplatní sa od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕšilo tri roky, ak rodič podal prihlášku v riadnom termíne.

To je dôležitý posun, ale nevyrieši obdobie medzi prvým a tretím rokom ani každodennú logistiku. Miesto môže byť mimo preferovanej škôlky, prevádzkové hodiny nemusia kopírovať zmenovú prácu a počas prázdnin či choroby dieťaťa potrebuje rodina záložný plán. Preto nemožno od rodičov žiadať skorší návrat bez toho, aby štát a samosprávy vytvorili reálne dostupnú službu.

Aké sú podľa vás najväčšie bariéry, ktoré dnes ženám komplikujú návrat do zamestnania po narodení dieťaťa?

Najväčšou bariérou nie je nedostatok jedného právneho nároku, ale to, že viaceré prekážky sa skladajú na seba. Prvou je starostlivosť o dieťa: chýbajúce miesto, cena, vzdialenosť, otváracie hodiny a absencia riešenia pri chorobe.

Druhou je pracovný model postavený na plnom úväzku s pevným začiatkom a koncom.

Tretia vzniká počas kariérnej pauzy: zmenia sa technológie, tím aj pracovné postupy a rodič stráca kontakt s projektmi, školeniami a neformálnymi sieťami.

Pridáva sa ekonomika domácnosti. Ak muž zarába viac, rodina často minimalizuje okamžitý výpadok tým, že doma zostane žena. Tým sa však pôvodný príjmový rozdiel ďalej upevňuje. Svoju úlohu majú aj obavy zamestnávateľov z absencií a stereotyp, že matka malého dieťaťa bude menej dostupná. Takéto znevýhodnenie môže mať nielen ekonomický dopad.

OECD upozorňuje, že dlhé prerušenie kariéry môže viesť k nižším celoživotným príjmom aj nižším dôchodkom. Platí to aj na Slovensku? Ako sa môže niekoľkoročná rodičovská prejaviť na finančnej situácii ženy v budúcnosti?

Áno, tento mechanizmus platí aj na Slovensku, ale nie je správne prepočítať každú trojročnú rodičovskú na rovnakú „stratu dôchodku“. Prvým dopadom je okamžitý rozdiel medzi predchádzajúcou mzdou a dávkami či príspevkami.

Druhý sa objaví po návrate: žena mohla vynechať zvýšenie mzdy, povýšenie, odbornú prax alebo prechod na lepšie platenú pozíciu. Aj pri rovnakej nástupnej mzde sa potom rozdiel bude kumulovať ďalšie roky.

Tretím prvkom sú odvody a dôchodok. Od 1. januára 2026 zostáva obdobie riadnej starostlivosti o dieťa obdobím dôchodkového poistenia, hoci štát už za túto osobu poistné technicky neplatí.

Nové pravidlá garantujú pri výpočte za obdobie starostlivosti najmenej základ odvodený od 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov; pri súbehu s prácou sa zohľadňuje aj skutočný príjem a zákon obsahuje ochranu pred nevýhodným výpočtom. Reforma teda priamy dôchodkový dopad zmierňuje, nenahrádza však stratený mzdový a kariérny rast.

Slovenská legislatíva rozlišuje materskú a rodičovskú dovolenku, no mnoho rodičov si tieto pojmy zamieňa. Mohli by ste jednoducho vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel?

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika