5 slovenských politikov, ktorí v roku 2021 urobili vo svete poriadny prievan. Našej krajine robia dobré meno

  • Slovensko je známe vo svete aj vďaka niektorým politikom, ktorí majú vplyv aj v zahraničí
  • Niektorí politici zapôsobili aj v europarlamente, kde bojujú za slovenské záujmy
  • Témy, ktorým sa venujú, sú rôzne, od ekológie až po očkovanie
Šefčovič a Čaputová
Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, TASR/Martin Baumann
  • Slovensko je známe vo svete aj vďaka niektorým politikom, ktorí majú vplyv aj v zahraničí
  • Niektorí politici zapôsobili aj v europarlamente, kde bojujú za slovenské záujmy
  • Témy, ktorým sa venujú, sú rôzne, od ekológie až po očkovanie

Posledné decembrové dni sa vo väčšine médií venujú rekapitulácii uplynulého roka. Inak to nebolo ani v našej redakcii.

Prinášame ti preto rebríček najvplyvnejších slovenských politikov, o ktorých sa v zahraničí počas celého roka rozprávalo. Títo slovenskí politici majú v zahraničí najväčší vplyv.  

1. Maroš Šefčovič 

zdroj: TASR/AP, John Thys

Bývalý kandidát na prezidenta zbiera úspechy najmä vďaka svojmu pôsobeniu v Európskej komisii. Medzi najvplyvnejšie osobnosti ho zaradil aj bruselský portál Politico. Figuruje na ôsmom mieste v jednej z kategórií každoročného rebríčka, pričom časopis ho označil za politika zručného v uzatváraní dohôd a riešení zložitých problémov.

Politico označil slovenského diplomata a eurokomisára za „deal makera“, teda politika schopného uzatvárať dohody. Podľa autorov rebríčka Šefčovič v rámci eurokomisie zohráva úlohu hlavného vyjednávača pre riešenie problematických otázok, napríklad pobrexitových konfliktov s Londýnom či sporov okolo tranzitu ruského plynu.

V marci sa venoval aj téme očkovania. Problémom boli najmä vakcíny AstraZeneca, ktoré vyvážala Veľká Británia preč z Európy, hoci krajiny mali s výrobcami podpísané zmluvy.

Šefčovič vtedy uviedol, že dodávatelia vakcín vyviezli 41,5 milióna dávok z Únie a 70 miliónov dávok vakcín bolo naopak dodaných do 27 členských štátov, z ktorých bolo podaných 52 miliónov.

Upozornil tiež, že niektoré krajiny do Únie nedoviezli ani „jednu dávku“. Krajiny priamo nemenoval, ale pravdepodobne narážal práve na Veľkú Britániu, ktorá sama vyrába vakcíny od AstraZeneca v dvoch fabrikách.

Šefčovič síce v rámci Komisie nezastupuje len Slovensko, ale celú populáciu Európskej únie so 447,7 miliónmi Európanov, čo z neho robí najvplyvnejšieho Slováka v medzinárodnej politike a diplomacii. 

2. Ivan Korčok 

ivan korčok
zdroj: TASR/Jakub Kotian

Slovenský minister zahraničných vecí sa na nedostatok skúseností v oblasti medzinárodnej politiky nemôže sťažovať. V minulosti pôsobil ako diplomat v Spojených štátoch amerických, ale aj v Bruseli.

Na Slovensku rezonoval uplynulý rok najmä jeho konflikt s našim maďarským susedom. V Šamoríne odhalili v lete pamätník vysídleným Maďarom. Odhaľovania sa zúčastnil predseda maďarského parlamentu Lászlo Kövera.

Podľa neho maďarská strana vedela, že k tejto otázke majú vláda SR aj slovenské demokratické parlamentné strany diametrálne odlišný postoj.

Zároveň poznamenal, že v prípade, ak ide vysoký predstaviteľ štátu na návštevu, a nie je to na pozvanie prijímajúcej krajiny, dopredu povie, za akým účelom a na aké podujatie. Vysvetlil, že nejde iba o normálny postup v diplomacii, ale hosťujúca krajina zodpovedá za jeho bezpečnosť.

Zároveň je podľa neho prejavom rešpektu z druhej strany dať vedieť, čo tam bude robiť. Maďarská strana však tento krok nepodnikla. Podotkol, že nevyťahuje maďarskú kartu, ale vždy iba reaguje. Chce ubezpečiť všetkých občanov SR, že v takýchto situáciách sa ohradí vždy aj v budúcnosti. 

Zúčastňuje sa tiež stretnutí s ostatnými ministrami zahraničných vecí, na ktorých tlmočí slovenské postoje. Začiatkom decembra na takomto stretnutí vyhlásil, že Slovensko chce mať s Ruskou federáciou konštruktívne vzťahy, ale je znepokojený vývojom situácie na Ukrajine.

Práve jeho triezvy nadhľad z neho robí výnimočného diplomata. S vyššie spomenutým Marošom Šefčovičom má okrem pôsobenia v zahraničí spoločnú ešte jednu vec. Manželky oboch diplomatov sú sestry.

3. Lucia Ďuriš Nicholsonová

zdroj: Facebook/Lucia Ď. Nicholsonová

Nabitý rok mala aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá pôsobí v Bruseli. Vystúpila zo strany, ktorej členkou bola od začiatku svojej politickej kariéry, no o to viac ju počuť práve v europarlamente.

Je členkou frakcie Renew Europe, do ktorej prestúpila z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, pretože podľa jej slov prehodnotila niektoré zo svojich názorov.

V časoch, keď ako europoslankyňa začínala, bola skôr euroskeptická, no počas pandémie hodnotí Európsku úniu ako unikátny projekt. Je predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Témou, ktorou sa zaoberá, je najmä dekriminalizácia marihuany. Argumentuje tým, že vo všetkých krajinách EÚ okrem Slovenska je držba marihuany do určitého množstva charakterizovaná len ako priestupok. Zároveň si myslí, že tresty za obdobný čin sú v našich podmienkach disproporčné.

Bývalá členka SaS sa taktiež zaujíma o osudy ľudí, ktorí sú za držanie marihuany odsúdení. „V drvivej väčšine prípadov ide o mladých ľudí, ktorí sa do života len rozbiehajú. Čo myslíte, akú majú pred sebou budúcnosť, keď si odsedia vo väzení trest za držbu marihuany? Za pár gramov trávy, aj keď v podmienke, im zničíme život,“ skonštatovala.

V europarlamente sa presadzuje to, aby Európska únia rýchlejšie a efektívnejšie reagovala na nové výzvy a zjednotiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Podľa nej to bolo viditeľné najmä počas pandémie, keď EÚ začala bojovať proti pandémii relatívne pomaly. Práve prestupom do novej frakcie by chcela ovplyvniť smerovanie Európy.

4. Michal Wiezik

zdroj: TASR/ Jaroslav Novák

V europarlamente ešte chvíľu ostaneme. Hlavnou témou Wiezika je ekológia. V roku 2021 sa pridal do skupiny Renew Europe Group. Poslanci tejto skupiny sa venujú najmä zelenej transformácií založenej na inováciách, nie ideológii.

Portál Euractiv ho označil za jedného z najaktívnejších europoslancov. Zo 705 europoslancov sa umiestnil na 10. mieste, za ním nasleduje ďalší Slovák a stranícky kolega z Progresívneho Slovenska Martin Hojsík.

Euractiv hodnotil počet pozmeňovacích návrhov s čo najmenším počtom autorov a spoluprácu s kolegami z iných frakcií. V oboch zvíťazil práve Wiezik, v ostatných kategóriách sa umiestnil na popredných priečkach.  

V témach ochrany prírody sa snažím meniť pôvodné návrhy tak, aby brali väčší ohľad na naše životné prostredie, druhovú ochranu, či zachovanie najvzácnejších lesov,“ vyhlásil Wiezik na facebooku

„S mojim úžasným tímom sme za tento rok podali 825 pozmeňovacích návrhov, pri ktorých spolupracujeme aj s kolegami a kolegyňami z iných frakcií. Pri vážnych témach životného prostredia sa mi darí nachádzať spojencov naprieč politickým spektrom, čo považujem za obzvlášť potrebné,“ doplnil.

Zmena ho čakala aj na domácej scéne. Vystúpil zo strany Spolu – občianska demokracia a pridal sa do hnutia Progresívne Slovensko, píše SITA.

„Progresívne Slovensko vnímam ako jediné hnutie, ktoré dôsledne obhajuje a rieši environmentálne témy. Do politiky som vstupoval s takzvanou zelenou agendou a naplnenie tohto mandátu je možné len na platforme strany, ktorá sa týmto témam venuje. Progresívne Slovensko tou stranou bezpochyby je,“ zdôvodnil Wiezik.

5. Zuzana Čaputová 

zdroj: FB/Zuzana Čaputová

Prezidentka pravidelne vyhráva prieskumy najdôveryhodnejších politikov na Slovensku. Dôveruje jej  52 % Slovákov, u občanov má spomedzi lídrov politických strán a premiéra najväčšiu dôveru. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza.

Nie je však populárna len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Magazín Forbes zverejnil rebríček 100 najvplyvnejších žien sveta. Umiestnila sa v ňom aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, obsadila 86. priečku.  

Magazín ju nazýva „osamelým politickým hlasom v mori demagógie“.

Tento rok sa dostala do povedomia najmä tým, akú dopravu zvolila pri ceste na konferenciu o životnom prostredí v Glasgowe.

Zatiaľ čo väčšina politikov letela na COP26 na súkromných lietadlách, a to aj napríklad z Londýna, ktorý je vzdialený len niekoľko hodín vlakom, naša prezidentka využila komerčný let. Dokonca letela ekonomickou triedou. 

Zdroje: Politico, Startitup, Výbor Europarlamentu, Hospodárske noviny, Facebook - Lucia Ďuriš Nicholsonová, Renew Europe, Facebook - Michal Wiezik, Startitup, Forbes

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie