7 koníč­kov, kto­ré spra­via tvoj mozog výkon­nej­ším a rých­lej­ším

Henrieta Balázsová / 26. marca 2017 / Lifehacking

zdroj: pexels.com

Ply­nu­tím času star­nú všet­ky čas­ti náš­ho tela a mozog nie je výnim­kou. Ved­ci však zis­ti­li, že star­nu­tie moz­gu spo­je­né so stra­tou nie­kto­rý­ch jeho fun­kcií môžeš oddia­liť, pri nie­kto­rý­ch fun­kciá­ch dokon­ca úpl­ne zvrá­tiť. Sta­čí, ak budeš pra­vi­del­ne vyko­ná­vať tie­to čin­nos­ti, z kto­rý­ch si môžeš vypes­to­vať koníč­ky, kto­ré ťa budú spre­vá­dzať kaž­dý deň. 

Hra na hudobný nástroj

Neurovedci už roky skúmajú prepojenie pravidelného hrania na akýkoľvek hudobný nástroj a funkcií ako pamäť, riešenie problémov či schopnosť logického myslenia. Zistilo sa, že hra na hudobný nástroj zvyšuje v mozgu objem sivej hmoty a vytvára nové nervové spojenia medzi hemisférami mozgu. Mozog tak dlhodobo funguje oveľa lepšie.

Čítanie

Bez ohľadu nato, či si fanúšikom komiksov alebo odbornej literatúry, neprestávaj čítať. Vedci totiž dokázali, že čítanie zvyšuje mozgovú činnosť hneď v niekoľkých oblastiach. Čítanie posilňuje aj tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za riešenie problémov, hľadanie riešení, či schopnosť empatie. Čítanie taktiež zlepšuje našu pamäť a výrazne podporuje schopnosť predstavivosti.

bench-nature-relaxing-sitting

pexels.com

Cvičenie

Je dokázané, že cvičením si telo v krvnom riečisku vytvára špecifickú bielkovinu, ktorá krvou putuje do mozgu. Tam je mozgom absorbovaná, čo následne výrazne zvýši jeho schopnosť sústredenia a pamäte. Skvele to na sebe môžeš odpozorovať napríklad vtedy, ak sa cvičeniu venuješ ráno. Mnoho ľudí to robí práve preto, že sa im po rannom cvičení po zvyšok dňa sústredí na prácu oveľa jednoduchšie.

Meditácia

Meditácia už dávno nie je výsadou budhistických, či hinduistických mníchov. Najnovšie výskumy dokázali, že meditácia komukoľvek pomáha nadobudnúť lepšiu kontrolu nad svojím myslením. Ďalej výrazne zlepšuje schopnosť pamäte a sústredenia a v neposlednom rade dokáže regulovať hladinu stresu a úzkosti. Meditácia je samozrejme vhodná pre všetkých, bez ohľadu na vek.

Kumulatívne učenie sa

Kumulatívne učenie sa je definované ako proces, kedy „vrstvíme“ na už nadobudnuté informácie nejaké ďalšie, ktoré na ne nadväzujú. Skvelým príkladom pre lepšie pochopenie je napríklad matematika. Už v ranom veku sa ju učíme prostredníctvom spoznávania číslic a najjednoduchších príkladov a naše vedomosti postupne narastajú. Rovnakým spôsobom sa však môžeš vzdelávať v akejkoľvek oblasti, ktorá ti je blízka. Aktivuješ tým totiž pravý frontálny lalok mozgu, ktorý je okrem iného zodpovedný aj za pamäť, či reč.

pexels-photo-167682

pexels.com

Puzzle

Mozog možno prirovnať ako k počítaču, tak aj k svalom. Čím viac informácií doňho vložíš, tým sa stáva výkonnejším. Ak ho zase pravidelne precvičuješ a namáhaš, stáva sa silnejším. To môžeš podporiť aj relaxačnými činnosťami, ako je napr. skladanie puzzle. Vhodné je však aj hranie šachu, či niektorých PC hier, ktoré ťa nútia strategicky premýšľať.

Učenie sa nových jazykov

Dnes je už dokázané, že učenie sa nového jazyka v akomkoľvek veku má na mozog nezanedbateľné účinky. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi majú totiž v istých oblastiach mozgu viac sivej hmoty, než tí jazykovo menej zdatní. Znamená to, že ich časti mozgu zodpovedné za uvažovanie, plánovanie a pamäť sú viac rozvinuté, čo môžu zužitkovať napríklad pri multitaskingu.

Zdroj: lifehack.org,

 

Pridať komentár (0)