8 investičných omylov, ktoré Slovákov pripravili o tisícky eur: Takto dopadlo investovanie v roku 2025 (ROZHOVOR)

Mnohí Slováci sa boja začať investovať. Dôvody sú pritom rôzne. Podľa odborníka Juraja Pohla z FinGO.sk, sme historicky konzervatívny národ, preto sa u nás príliš nevyskytujú ľudia, ktorí by zariskovali na nezvyčajných investičných možnostiach. 

Existuje však aj odvrátená stránka – ľudia, ktorí investujú do príliš rizikových kategórií. Podľa odborníka môžu byť príčinou aj influenceri, ktorí sú v tejto oblasti často nevzdelaní a prezentujú len svoje úspechy – nie prehry. 

Najčastejšie chyby pri investovaní

Odborník opísal 8 najčastejších chýb pri investovaní, ktorých sa Slováci dopustili. Tieto opakujúce sa omyly stáli ich peňaženku nemalé sumy. 

• Ako sa zmenil záujem Slovákov o investovanie za posledné roky?
• Investujú mladí ľudia lepšie ako staršia generácia?
• Ktorá investičná chyba stála Slovákov v posledných rokoch najviac peňazí?
• ⁠Aký vplyv majú na investičné rozhodnutia sociálne siete a takzvaní finfluenceri?
• ⁠Je snaha „zarobiť rýchlo“ stále jedným z hlavných problémov?

Rok 2025 bol pre investorov turbulentný. Ako by ste ho zhodnotili z pohľadu odborníka?

Po rokoch vysokej inflácie sme videli postupné znižovanie sadzieb centrálnymi bankami (ECB aj Fed), čo prinieslo volatilitu (mieru kolísania ceny aktíva – pozn. red.) aj na dlhopisové trhy. Pre investorov to bol rok, ktorý odmeňoval disciplínu, diverzifikáciu a dlhodobý horizont, nie špekulácie.

Víťazmi sa stali najmä tí, ktorí nepodľahli panike. Najznámejší index S&P 500 sa počas roka pohyboval v rozpätí viac než 15 %, z čoho mala väčšina z nás radosť. Pre odborníkov to bol rok, ktorý oddelil špekulantov od skutočných investorov.

Majú dnes Slováci väčší záujem o investovanie než pred pár rokmi?

Určite áno. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) a bánk sa počet investorov na Slovensku za posledných 5 rokov zvýšil o desiatky percent. Slováci si stále viac uvedomujú dôležitosť ochrany úspor a budovania majetku.

Prispeli k tomu mobilné investičné aplikácie, vyššia finančná gramotnosť aj tlak inflácie, ktorá znížila reálnu hodnotu úspor na bežných účtoch. Negatívny demografický vývoj taktiež pomáha pochopiť, že štát sa o nás nepostará a je potrebné myslieť aj na zadné vrátka.

⁠Zmenilo sa správanie investorov po inflácii, vysokých úrokoch a kolísaní trhov?

Zmenilo. Investori sú citlivejší na riziko a poplatky, ktoré majú vplyv na zhodnotenie ich majetku a teda aj na pokrytie inflácie. Tiež sa viac zaujímajú o diverzifikáciu a ochranu svojho kapitálu.

Veľká časť investorov pod tlakom inflácie podstúpila vyššie riziko v snahe ochrániť reálnu hodnotu svojho majetku a zvýšil sa záujem o dlhopisové fondy, termínované vklady, peňažné fondy a nástroje, ktoré by ponúkli zhodnotenie na úrovni 3 – 4 % ročne.

zdroj: Unsplash.com/Vitaly Gariev

Vidíte rozdiel medzi tým, ako investujú mladí ľudia a staršie generácie?

Áno. Mladší investori častejšie investujú do ETF, akcií technologických firiem a kryptomien, často prostredníctvom mobilných aplikácií a rôznych brokerov. Sú jednoznačne dynamickejší.

Staršie generácie preferujú bankové produkty, termínované vklady, dlhopisy, nehnuteľnosti či komodity typu zlato, ktorému sa minulý rok výnimočne darilo. Táto kategória investorov skôr preferuje konzervatívnejší prístup a vyššiu bezpečnosť. Dôvodom je pochopiteľne aj kratší investičný horizont.

Ktorá investičná chyba stála Slovákov v posledných rokoch najviac peňazí?

Najväčšou chybou je vždy v čase volatility ale aj mimo nej špekulovanie a časovanie trhu. To znamená nakupovať a predávať na základe emócií. Priemerný bežný investor dlhodobo pripravuje o 2 – 4 % ročne oproti výkonnosti trhu práve kvôli zlému načasovaniu.

Takéto správanie v kombinácii s vysokou infláciou znehodnotilo úspory viac, ako akýkoľvek dočasný pokles na burze. Je to najmä kvôli tomu, že po krátkodobých poklesoch sa trhy vždy po nejakom čase spamätajú.

Sú Slováci pri investovaní skôr príliš opatrní alebo naopak, príliš odvážni?

Slováci sú historicky skôr konzervatívny národ. Majetok držia prioritne v hotovosti, na bežných účtoch, termínovaných vkladoch alebo v nehnuteľnostiach. Výsledkom toho je viac ako 50 miliárd eur, ktoré ležia v bankách, kde sú zhodnocované často pod mierou inflácie.

Na druhej strane máme veľkú skupinu investorov extrémistov, ktorí podstupujú príliš veľké riziko vo forme investícií do korporátnych dlhopisov, tradingových platforiem alebo neregulovaných kryptoprojektov s vidinou 20-percentného výnosu mesačne.

Ako často sa stretávate s tým, že ľudia investujú bez pochopenia produktu?

Žiaľ, veľmi často. V praxi ide o viac než polovicu investorov. Je úplne bežné, že nevedia vysvetliť, do čoho investujú, aké sú riziká, poplatky či odporúčaný horizont investície.

Ľudia veľmi často investujú impulzívne a trendovo len na základe toho, čo povedia kamaráti, čo počujú v podcastoch alebo od rôznych finfluencerov, ktorí tomu rovnako často vôbec nerozumejú, pretože tomu produktu robia marketing len pre zisk. Následne získajú negatívnu skúsenosť, ktorá ovplyvní ich ďalšie správanie v oblasti investovania.

⁠Je snaha „zarobiť rýchlo“ stále jedným z hlavných problémov investovania?

Túžba po rýchlom zisku je jednou z najčastejších psychologických chýb investorov a najrýchlejšou cestou, ako prísť o svoj majetok. Rok 2025 opäť ukázal, že vidina rýchleho zbohatnutia cez pochybné tokeny alebo pákové obchodovanie láka najviac ľudí práve vtedy, keď sú trhy na maximách.

Realita je, žiaľ, taká, že z tokenov sa väčšinou stanú podvody alebo ich hodnota padne na minimum a viac ako 70 % aktívnych traderov končí v strate. Je bežné, že sa ukazujú vždy len ziskové obdobia, ale o tých stratových sa už veľmi nehovorí.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy