80 000 eur za výchovu: „Čím sme bohatší, tým menej detí máme,“ varujú analytici a upozorňujú na prehliadaný paradox

„Čím sme bohatší, tým menej detí máme.“ Zároveň sa však ozýva: „Nemôžeme si dovoliť viac detí.“ Rozpočtová rada skúmala, či môžu byť oba výroky pravdivé – a dospela k prekvapivým záverom.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila analýzu, v ktorej Jana Valachyová a Martin Šuster rozoberajú vzťah medzi príjmom a počtom detí v slovenských rodinách. Ich hlavné zistenie? Finančné stimuly na podporu pôrodnosti pravdepodobne nefungujú tak, ako by si politici želali.

Bohatneme, ale rodíme menej

Na prvý pohľad sú dáta jednoznačné. Bohatšie krajiny majú nižšiu pôrodnosť a Slovensko v tomto trende nie je výnimkou. V roku 2023 sme mali fertilitu 1,49, čo je hlboko pod takzvanou záchovnou hranicou 2,1 dieťaťa na ženu. V roku 2025 sme klesli dokonca pod hodnotu 1,4.

Pri porovnaní krajín sveta Slovensko leží takmer presne na regresnej čiare – tam, kde by sme podľa nášho HDP na obyvateľa mali byť. Nie sme teda výnimkou, ale typickým príkladom všeobecného trendu, ktorý platí od Nemecka cez Japonsko až po Južnú Kóreu.

Podobný vývoj možno sledovať aj v čase. Hoci hlboká transformačná recesia deväťdesiatych rokov bola sprevádzaná prudkým poklesom pôrodnosti, hlavný trend zostáva jasný – rastúca životná úroveň ide ruka v ruke s klesajúcou fertilitou.

Zaujímavé je, že v predkovidovom období došlo k určitému zotaveniu – fertilita sa z hodnoty približne 1,2 na prelome tisícročí vyšplhala takmer k 1,6. Stalo sa tak napriek tomu, že životná úroveň v tom istom období výrazne rástla. Táto epizóda ukazuje, že vzťah medzi bohatstvom a pôrodnosťou nie je mechanický, ale celkový trend napriek tomu zostáva neúprosný.

Otázkou však je, či tento vzorec platí aj na úrovni jednotlivých domácností. Ak by platil, malo by platiť, že chudobnejšie rodiny majú viac detí a bohatšie menej. Realita je však komplikovanejšia.

Príjem a počet detí: Vzťah, ktorý neexistuje

Analytici RRZ sa pozreli na mikroúdaje o slovenských rodinách a ich záver je jednoznačný: príjem domácnosti prakticky nesúvisí s počtom detí.

Pri manželských pároch s priemerným alebo nadpriemerným príjmom sa počet detí drží stabilne medzi dvomi a 2,2. Tento priemer platí naprieč väčšinou príjmových skupín. Výnimkou sú len rodiny s veľmi nízkym príjmom pod 900 eur mesačne, kde je počet detí nižší – tu by teda mohlo platiť, že si „nemôžu dovoliť viac detí.“

Ide však o pomerne malú skupinu, v ktorej sú navyše významne zastúpené rodiny s nezamestnanými členmi alebo v hmotnej núdzi.

Zaujímavé je, že v príjmovej skupine medzi tisíc a 1 500 eurami počet detí s rastúcim príjmom dokonca klesá. Analytici to však vysvetľujú opačnou kauzalitou – nie nižší príjem vedie k väčšiemu počtu detí, ale rozhodnutie mať viac detí vedie k nižšiemu príjmu rodiny.

Matky viacerých detí častejšie zostávajú doma alebo čelia vyššiemu riziku straty zamestnania po návrate z rodičovskej dovolenky.

Prečo mladé ženy nerodia

Pri slobodných ženách je situácia podobná – príjem nemá vplyv na počet detí v žiadnej vekovej skupine. Zásadný rozdiel je však medzi generáciami. Mladšie ženy majú výrazne menej detí ako staršie.

Časť vysvetlenia ponúka klesajúca ochota mladších generácií vstupovať do manželstva. Dáta ukazujú, že ženy v manželstve majú v každej vekovej skupine viac detí ako slobodné ženy – čo je pochopiteľné, keďže manželstvo sa z veľkej časti zakladá práve s úmyslom mať potomkov.

Pri najstaršej skupine žien – dnes už dôchodkyniach – je navyše viditeľný negatívny vzťah medzi počtom detí a príjmom. Analytici ho však opäť vysvetľujú reverznou kauzalitou: matky viacerých detí boli dlhšiu dobu na materskej či rodičovskej dovolenke a skôr odišli do dôchodku, čo viedlo k nižším dôchodkom.

Nie je to teda tak, že by nižší príjem viedol k viacerým deťom.

Ďalším kľúčovým faktorom je rozhodnutie mať vôbec prvé dieťa. Ak žena už jedno dieťa má, pravdepodobnosť, že bude mať aj druhé, je vysoká – v manželstvách sa priemer ustaľuje nad hodnotou dva. A opäť – príjem na toto rozhodnutie nemá merateľný vplyv.

Zaujímavý je však trend u najmladšej generácie matiek vo veku 25 až 34 rokov. Tu sa ukazuje jasný klesajúci trend medzi príjmom a počtom detí – bohatšie páry majú menej detí. Analytici to však nevysvetľujú tým, že by si bohatší nemohli dovoliť viac detí.

Práve naopak – bohatšie páry si materstvo častejšie odkladajú na neskôr. Mladšie ženy s vyšším príjmom sú častejšie kariérne orientované a materstvo odsúvajú.

Finančné stimuly môžu byť kontraproduktívne

Ak príjem nesúvisí s počtom detí, aký zmysel majú politiky, ktoré sa snažia zvýšiť pôrodnosť finančnými stimulmi? Podľa RRZ pravdepodobne žiaden a dokonca môžu mať opačný efekt.

„Javí sa teda, že politiky podporujúce druhé, tretie či štvrté dieťa zvýšením príjmu či daňovými úľavami môžu mať skôr záporný efekt na natalitu,“ konštatujú analytici.

Klesajúca fertilita podľa nich nesúvisí priamo s bohatstvom, ale s faktormi, ktoré s ním korelujú – pokrokmi v medicíne, posilňovaním sociálneho zabezpečenia v starobe, zlepšovaním vzdelania a práv žien či hlbokými kultúrnymi zmenami.

To neznamená, že štát nemá podporovať rodiny. Má – ale s realistickými očakávaniami. „Od týchto politík nemôžeme očakávať, že by mali vplyv na pôrodnosť. Budú mať vplyv na to, čo má sociálna politika riešiť – zmierňovanie príjmových nerovností a prevencia pred hmotnou núdzou,“ píše RRZ.

Kde hľadať riešenie

Ak finančné stimuly na zvýšenie pôrodnosti nefungujú, čo by mohlo fungovať? Analytici vidia nádej v podpore spoločenského uznania manželstva a v povzbudení párov k rozhodnutiu mať aspoň prvé dieťa.

Štát by tiež mohol vytvárať priaznivejšie prostredie pre život s deťmi – od dôstojnej zdravotnej starostlivosti o matky, cez kvalitné a dostupné jasle a škôlky, až po flexibilnejšie formy zamestnávania. Takéto politiky však musia byť dlhodobé a stabilné.

„Rozhodnutie mať dieťa je už nezvratné,“ pripomínajú analytici. Rodičia musia vedieť, že pravidlá sa nebudú meniť každé volebné obdobie.

Daniela začínala s prácou už v 15 rokoch: Mladých netreba presviedčať, aby neodchádzali zo Slovenska. Dôležité je niečo iné

Problémom totiž nie je len výška podpory, ale aj jej predvídateľnosť. Mladé páry, ktoré uvažujú o založení rodiny, potrebujú vedieť, že štát bude dodržiavať svoje záväzky aj o päť či desať rokov. Každá zásadná zmena pravidiel – či už ide o výšku materského, daňový bonus alebo dostupnosť škôlok – znižuje dôveru v systém.

V kontexte aktuálnej diskusie o adresnosti sociálnych dávok RRZ upozorňuje, že dávky v rodinnej politike sú dnes takmer plošné. Ich lepšie zacielenie na rodiny s podpriemerným príjmom by podľa nich pravdepodobne nijako neohrozilo pôrodnosť bohatších rodín – a mohlo by priniesť buď úspory pre verejné financie, alebo štedrejšiu podporu pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú.

Záver analytikov RRZ je teda jasný: ak chce Slovensko riešiť klesajúcu pôrodnosť, musí zmeniť prístup. Namiesto ďalších finančných stimulov by malo investovať do infraštruktúry pre rodiny a do budovania dôvery, že štát bude spoľahlivým partnerom na celú rodičovskú cestu. Peniaze samotné deti neprivedú na svet, ale dobré prostredie áno.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy