Na západe Slovenska ožíva historický klenot. Na masívnu rekonštrukciu poputuje viac ako 1,3 milióna eur
- Holíčsky zámok s bohatou 800-ročnou históriou čaká rozsiahla rekonštrukcia
- Pribudne 130 nových stromov a zrekonštruuje sa aj severovýchodný bastión
- Holíčsky zámok s bohatou 800-ročnou históriou čaká rozsiahla rekonštrukcia
- Pribudne 130 nových stromov a zrekonštruuje sa aj severovýchodný bastión
Holíčsky zámok po rokoch chátrania vstupuje do novej etapy obnovy, ktorá ho má pretvoriť na atraktívnu turistickú destináciu s bohatým kultúrnym využitím.
Ako významný príklad barokovo-klasicistickej architektúry na Slovensku, Holíčsky zámok uchvacuje svojou jedinečnou vodnou priekopou, špecifickým architektonickým riešením a vzácnymi historickými interiérmi.
Holíčsky zámok ako centrum kultúry
Ako uvádza portál Nazahori, prvé zmienky o Holíčskom zámku pochádzajú z roku 1205. V priebehu 13. storočia sa stal svedkom tatárskych vpádov a bojov medzi českými a uhorskými vojskami. Počas týchto turbulentných časov prechádzal do rúk rôznych vlastníkov, vrátane mocného Matúša Čáka Trenčianskeho.
V nasledujúcich storočiach ovládali zámok významné rody, ako Luxemburgovci a Czoborovci. Historický zlom však nastal v roku 1736, keď sa jeho majiteľom stal František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Rozpoznal totiž jedinečný potenciál Holíčskeho zámku vďaka jeho výhodnej polohe, bohatej histórii a úrodnej pôde.
Po zakúpení panstva ho premenil na centrum hospodárskeho, kultúrneho a remeselného života. Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto éry bolo založenie manufaktúry na výrobu fajansy, ktorá ponúkala dostupnejšiu alternatívu k luxusnému porcelánu.
Holíčska fajansa, známa svojimi dekoratívnymi vzormi, ako „Míšenská ruža“ či „Pálfyovský vzor“, sa stala obľúbenou na kráľovských dvoroch Rakúska a Uhorska. V čase najväčšieho rozmachu zamestnával zámok spolu s priľahlými dielňami viac ako tisíc pracovníkov, čím sa Holíč premenil na významné remeselné a spoločenské centrum.
Legenda o Bielej pani
Po rozpade habsburskej monarchie prešiel do vlastníctva československého štátu, ktorý zámok využíval na rôzne účely. Slúžil napríklad ako škola, poľnohospodárske učilište či administratívne sídlo vojenskej správy.
Počas 20. storočia utrpel Holíčsky zámok výrazné straty, pretože mnohé artefakty boli rozkradnuté alebo presunuté na iné miesta. V roku 1970 získal štatút Národnej kultúrnej pamiatky.
Medzi najvýznamnejšie priestory Holíčskeho zámku patrí Čínska sála, nachádzajúca sa na prvom poschodí západného krídla. Pôvodnú výzdobu tejto miestnosti tvorili kožené tapety zdobené striebornými detailmi a jemnými maľbami.
Hoci sa z tapiet zachovali iba rámy, atmosféru priestoru umocňujú pôvodné mramorové krby, keramické kachle, rokokové prvky a precízne vypracovaná parketová podlaha.
Holíčsky zámok je opradený viacerými legendami, no najznámejšou je príbeh o Bielej panne. Legenda rozpráva o mladej žene, ktorú vlastná matka prekliala za jej márnotratnosť. Ako duch blúdi zámkom a každú noc zbiera slzy ľútosti do striebornej misy, no jej úsilie vždy zmarí obrovský čierny pes. Tento nekonečný kolobeh symbolizuje jej večné zatratenie a nepokoj.
Plány obnovy a budúcnosť
Medzi kľúčové projekty plánované na rok 2025 patrí rekonštrukcia hospodárskej budovy v areáli zámku, ktorá sa nachádza v kritickom stave.
„Celý objekt bude zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Bude zachované dispozičné riešenie, obnoví sa pôvodná architektúra objektu,“ uviedla Nikol Lazíciusová z Oddelenia regionálneho rozvoja a dotačnej politiky na magistráte mesta Holíč. Práce by mali začať v apríli a trvať budú do júla 2026.
Okrem budovy prejdú zmenami aj záhrady Holíčskeho zámku, ktoré získajú novú dynamiku. Ako uvádza Yimba, plánované výsadby zahŕňajú viac ako 130 stromov a približne 30-tisíc rastlín.
Upravené záhrady budú vytvorené s ohľadom na potreby rodín, detí i mládeže. Väčšinu nákladov pokrývajú európske fondy a štátny rozpočet SR, pričom mesto Holíč prispeje z vlastných zdrojov približne 8 % z odhadovanej sumy.
Ďalšou významnou investíciou je rekonštrukcia severovýchodného bastiónu zámku, na ktorú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky schválilo dotáciu vo výške 750-tisíc eur.
Napriek počiatočným pochybnostiam o kvalite projektu sa dotácia použije na projektovú dokumentáciu, stavebné práce, vybavenie sprístupnených priestorov a stavebný dozor. Celkové náklady na obnovu zámku a jeho modernizáciu dosiahnu viac ako 1,3 milióna eur.
Čítaj viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: Nazahori, Yimba