30-dňový mier na Ukrajine: Robert Kaliňák vyzýva Rusko, aby návrh prijalo

Rusko na americký návrh na 30-dňové prímerie zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa neho momentálne dôkladne analyzuje vyhlásenia, ktoré vyplynuli z rokovaní medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, píše TASR podľa stanice Sky News.

Nemenované ruské zdroje predtým podľa agentúry Reuters na americký návrh reagovali rezervovane a naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin ho v jeho súčasnej podobe pravdepodobne neprijme. Podľa týchto predstaviteľov musela akákoľvek dohoda o ukončení vojny na Ukrajine zohľadniť ruské územné zisky aj doterajšie obavy Moskvy.

Ruské podmienky

Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev zdôraznil, že prípadná dohoda musí byť za podmienok, ktoré určí Rusko, nie Spojené štáty.

Vojna, ktorú začalo Rusko svojou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022, si dosiaľ vyžiadala stovky tisíc mŕtvych, vysídlila milióny ľudí a vyvolala najväčšiu roztržku medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, píše Reuters.

Americký prezident Donald Trump doterajšiu politiku voči Moskve zvrátil, začal s ňou opätovne rokovať na bilaterálnej báze a dočasne pozastavil poskytovanie americkej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Kremeľ nevylučuje možnosť telefonátu Putina s Trumpom

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu nevylúčil možnosť, že by sa ruský prezident Vladimir Putin mohol čoskoro telefonicky spojiť so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Rozhovor by zrejme nadviazal na rokovania medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, z ktorých vzišiel americký návrh na 30-dňové prímerie, informuje TASR podľa agentúry TASS.

„Ak sa potreba na telefonát objaví, bude zorganizovaný veľmi rýchlo. Vďaka súčasným komunikačným kanálom s Američanmi je to možné v relatívne krátkom čase,“ povedal Peskov.

Putin a Trump spolu naposledy telefonovali 12. februára. Vtedy sa dohodli okamžite začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Delegácie ich krajín sa potom dvakrát stretli – v Saudskej Arábii a v Turecku. Témou týchto rozhovorov bolo obnovenie bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a USA.

Čaká sa na reakciu Moskvy

Oboje obmedzenia napokon Spojené štáty po približne týždni zrušili v utorok, keď Ukrajina vyjadrila ochotu prijať návrh na 30-dňové prímerie s Ruskom, ktorý na rokovaniach s jej zástupcami v saudskoarabskej Džidde predložili americkí predstavitelia. „Loptička je teraz na strane Ruska,“ povedal po stretnutí šéf americkej diplomacie Marco Rubio.

Vysokopostavený ruský predstaviteľ pre Reuters povedal, že pre Putina bude náročné súhlasiť s myšlienkou prímeria bez toho, aby sa dohodli podmienky a získali nejaké záruky. „Putin má silnú pozíciu, pretože Rusko napreduje,“ povedal zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. Bez záruk popri prímerí by sa podľa neho pozícia Ruska mohla rýchlo oslabiť a Západ by potom mohol obviniť Moskvu, že nie je schopná vojnu ukončiť.

Podľa ďalšieho ruského predstaviteľa návrh na pozastavenie bojov pôsobí z pohľadu Ruska ako pasca. Aj on tvrdí, že Putin by len ťažko zastavil vojnu bez konkrétnych záruk alebo prísľubov. Tretí zdroj zase upozornil, že celkový dojem spočíva v tom, že Spojené štáty súhlasili s obnovením vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií a tento krok „ozdobili“ návrhom na prímerie.

Kaliňák sa pridal do hry

Slovenský minister obrany Robert Kaliňák vyzval Rusko, aby prijalo návrh na prímerie vo vojne na Ukrajine, ktorý vzišiel z utorkového americko-ukrajinského rokovania. Samotný návrh minister privítal. Kaliňák to dnes povedal novinárom. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár na rozdiel od svojho straníckeho kolegu Kaliňáka iba vyzval Moskvu, aby sa zaoberala uvedeným návrhom.

Zároveň ho Blanár označil za pomyselné svetlo na konci tunela. Súčasná slovenská vláda dlhodobo presadzuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej invázii.

„Celý čas tvrdíme, že chceme, aby okamžite došlo k ukončeniu zabíjania ľudí. Aj toto je cesta k tomu. Aj touto cestou vyzývam všetkých zodpovedných, vrátane Ruskej federácie, aby čo najrýchlejšie preštudovali tento návrh a pripojili sa k nemu,“ uviedol Kaliňák. Dodal, že súhlasí s názorom Spojených štátov, že teraz je na ťahu Rusko.

„Mrzí ma, že takéto návrhy neboli urobené a dotiahnuté skôr, ale každý deň, ktorý prinesie hoci len prímerie, znamená ušetrené ľudské životy, a to by malo byť základom pre akékoľvek ďalšie riešenie,“ napísal vo vyhlásení Blanár, ktorý je taktiež podpredsedom strany Smer-sociálna demokracia premiéra Roberta Fica. Blanár dodal, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Ako je to so zbraňami?

Slovenská vláda po svojom predvlaňajšom nástupe do údradu zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob, pokračovanie komerčných dodávok však umožnila. Premiér Fico skôr tvrdil, že Rusko nemožno vojensky poraziť a že stratégia západných krajín ohľadne Ukrajiny zlyhala.

Podľa údajov slovenského štatistického úradu, vývoz zbraní a streliva zo Slovenska, ktoré v rámci komerčného kontraktu napríklad dodáva Ukrajine samohybné húfnice, sa minulý rok viac ako zdvojnásobil na 1,15 miliardy eur (28,7 miliardy korún).

„Vláda sa zaviazala, že žiadnu ďalšiu vojenskú smrteĺciu pomoc Ukrajine neposkytne, a to dodržala. Zároveň pred voľbami i po voľbách sme jasne povedali, že nebudeme obmedzovať spoločnosti, pretože potrebujeme hospodársky rast,“ povedal Kaliňák. Dodal, že Slovensko má dlhú tradíciu zbrojárskeho priemyslu. V ňom sa v krajine angažuje aj skupina Czechoslovak Group českého podnikateľa Michala Strnada.

Putin opakovane odmieta krátkodobé prímerie

„Rusko (na Ukrajine) postupuje, a preto to bude s Ruskom inak,“ uviedol Kosačev v príspevku na sieti Telegram. „Akékoľvek dohody – so všetkým pochopením pre potrebu kompromisu – by mali byť za našich podmienok, nie za amerických. A to nie je chválenkárstvo, ale pochopenie, že skutočné dohody sa stále píšu tam, na fronte. To by mali pochopiť aj vo Washingtone,“ dodal.

Reuters pripomína, že Putin opakovane odmieta krátkodobé prímerie. „Nepotrebujeme prímerie, potrebujeme dlhodobý mier zabezpečený zárukami pre Ruskú federáciu a jej občanov. Je zložitou otázkou, ako tieto záruky zabezpečiť,“ povedal v decembri. V januári na schôdzke ruskej Rady bezpečnosti zase naznačil, že by nemalo dôjsť „k nejakému oddychu na preskupenie síl a prezbrojenie s cieľom následného pokračovania konfliktu“.

Svoje podmienky na ukončenie vojny na Ukrajine Putin stanovil vlani v júni. Ukrajina sa podľa nich musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť vojakov zo všetkých štyroch svojich oblastí, ktoré si nárokuje Rusko, hoci ich nemá plne pod kontrolou. Podľa ruských odhadov ovládajú sily Moskvy momentálne 75 percent územia ukrajinskej Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a viac než 99 percent územia Luhanskej oblasti.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie