Hroby ruských vojakov čelia útokom vandalov. Na pomník rodičov Putina píšu silné odkazy

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa vojnové cintoríny v Rusku čoraz častejšie stávajú miestom protestu. Nie však formou transparentov či zhromaždení.

Kritici vojny si na protesty vybrali miesto posledného odpočinku padlých vojakov. Na náhrobky píšu protivojnové odkazy, kreslia nacistické symboly a v niektorých prípadoch ich dokonca polievajú výkalmi či podpaľujú vence.

Podľa údajov Rádia Slobodná Európa bolo len za posledné tri roky zdokumentovaných najmenej 55 prípadov zneuctenia vojenských hrobov.

Ide o prípady, ktorými sa zaoberali samotné ruské úrady – reálne čísla môžu byť teda ešte vyššie. Vandalizmus sa šíri naprieč celým územím Ruska – od Sibíru cez Čierne more až po Ďaleký východ.

Výkaly na náhrobku a dva roky väzenia

Jeden z prvých incidentov, ktoré sa dostali do evidencie, sa odohral krátko po začiatku vojny na anektovanom Kryme. 61-ročná dôchodkyňa tam vyliala zmes krvi a výkalov na hrob minometníka Valentina Isajčeva.

Tvrdila, že tak urobila zo súcitu s ukrajinským ľudom. K činu sa priznala a dostala trest dvoch rokov odňatia slobody.

Krátko na to skupina tínedžerov v Zabajkalskom kraji zničila hrob vojaka, ktorý padol v bojoch na Ukrajine. Podobné útoky sa začali objavovať v rôznych regiónoch – od Vladivostoku, kde výtržníci odrezali 39 ruských vlajok na armádnom cintoríne, cez Čeljabinskú oblasť, kde došlo k zapáleniu hrobu, až po Rjazaň, Novosibirsk či Arťomovsk.

V Chabarovsku neznámi páchatelia nakreslili hákové kríže na 24 hrobov. V meste Čita mladík nápisom „Ukrajina“ na ruskej vlajke porušil zákon a dostal dva roky väzenia. Vo Volgograde rozbila mladá dvojica náhrobné kríže a pošliapala smútočné vence.

Symbolický odpor alebo zločin?

Pre niektorých ide o akt občianskeho odporu, pre iných o barbarský zločin. Ruské zákony sú však v tomto smere nekompromisné – vandalizmus na vojenských cintorínoch sa trestá vysokými pokutami, verejnoprospešnými prácami alebo až päťročným väzením. V prípade politicky motivovaných činov bývajú tresty ešte tvrdšie.

Ako príklad možno uviesť aktivistu Angela Nikolajeva, ktorý bol v roku 2023 odsúdený na 15 rokov za podpálenie vojenskej náborovej kancelárie v Chabarovsku. Podľa ruských úradov niesol zodpovednosť za svastiky na hroboch, ako aj za zhanobenie ruských štátnych symbolov.

Pavel vytvoril kaviareň s tenisovým klubom za 1 milión eur. „Nie je to architektúra navrhnutá pre Instagram“ (FOTO)

Seniorka menom Cybanevová zanechala na hrobe rodičov Vladimira Putina ručne písaný odkaz: „Rodičia masového vraha, vezmite si ho k sebe, máme z neho toľko bolesti a utrpenia, celý svet sa modlí za jeho smrť. Smrť Putinovi, vychovali ste vraha.“ V máji 2023 bola za tento čin odsúdená na dvojročný podmienečný trest. Niektoré prejavy odporu majú osobný charakter. 

Incidenty pribúdajú, sprísňujú sa aj tresty

Zatiaľ čo v roku 2023 bolo zaznamenaných 21 útokov na vojenské hroby, o rok neskôr ich bolo už minimálne 25. Od začiatku roku 2025 evidujú úrady ďalších päť prípadov. Medzi nimi aj zapálenie hrobu Alexandra Fedorčaka, vojenského spravodajcu štátnych novín Izvestija, ktorý zahynul v marci v Charkovskej oblasti.

Útočníci podľa všetkého nekonajú koordinovane, ide skôr o izolované prípady spontánneho odporu. Ich spoločným menovateľom sú však odmietanie vojny a rastúca frustrácia z represívneho režimu, ktorý si uzurpuje nielen moc, ale aj pamäť.

Znesvätené hroby sa tak stávajú nemým svedectvom – o tom, ako hlboko vojna rozdelila ruskú spoločnosť. A ako ďaleko sú niektorí ľudia ochotní zájsť, aby ich hlas zaznel aj bez slov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta