Jupiter bol kedysi dvakrát väčší než dnes. „To, čo sme objavili, mení celý príbeh vzniku slnečnej sústavy“

Keď sa pozeráš na nočnú oblohu a vidíš jasný bod, ktorý je Jupiter, možno si ani neuvedomuješ, aký neuveriteľný kolos to vlastne je. Tento plynný obor váži viac ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dokopy. Presne 2,5-krát viac. Ale priprav sa na skutočné prekvapenie: tento už aj tak gigantický svet bol v minulosti ešte omnoho masívnejší a väčší.

Astronómovia Konstantin Batygin z Kalifornského technologického inštitútu a Fred Adams z Michiganskej univerzity odhalili prevratné zistenia. Tie úplne menia naše chápanie toho, ako Jupiter vznikol.

Ich výskum ukazuje, že v raných fázach slnečnej sústavy mal Jupiter až dvojnásobný až dva a polnásobný objem oproti súčasnosti. Keby si ho videl vtedy, bol by to skutočne apokalyptický pohľad. Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Jupiterove mesiace odhalili tajomstvo minulosti

Možno sa pýtaš, ako vedci zistili, aký veľký bol Jupiter pred miliardami rokov. Predsa nemôžeme cestovať časom a pozrieť sa na to na vlastné oči. Vedci však našli geniálny spôsob. Použili Jupiterove vlastné mesiace ako svojich svedkov.

Batygin a Adams študovali dva malé mesiace s názvami Amalthea a Thebe. Tieto drobné nebeské telesá obiehajú Jupiter veľmi blízko. Dokonca bližšie ako známy mesiac Io. Na nich je zaujímavé to, že ich obežné dráhy sú naklonené voči Jupiterovmu rovníku. A práve v týchto nakloneniach sa skrývajú tajomstvá minulosti.

Každá zmena v obežnej dráhe funguje ako stránka v denníku. Rozpráva ti príbeh o tom, čo sa dialo v minulosti. Vedci dokázali pomocou týchto orbitálnych „záznamov“ rekonštruovať históriu raného Jupitera. Zistili, ako vyzeral pred 4,5 miliardami rokov.

Ich objav je ohromujúci. Len 3,8 milióna rokov po tom, ako sa v slnečnej sústave sformovali prvé pevné častice, mal Jupiter objem najmenej dvojnásobný oproti dnešku. Navyše, jeho magnetické pole fungovalo 50-krát silnejšie ako teraz. To je rozdiel, aký pocítiš medzi malým magnetom na chladničku a obrovským elektromagnetom v laboratóriu.

Rýchly rast zmenil celú slnečnú sústavu

Tieto zistenia podporujú teóriu „tvorby planét zdola nahor“. Stavba domu funguje podobne. Najprv položíš základy, potom stavbu postupne rozširuješ. Skalnaté planéty ako Merkúr, Venuša, Zem a Mars vznikajú presne takto. Prach a kamene sa postupne hromadia. Nakoniec vytvoria celý svet s jadrom, plášťom a kôrou.

Plynové obry ako Jupiter začínajú rovnako. Keď však dosiahnu určitú kritickú hmotnosť – približne desaťnásobku hmotnosti Zeme –, stane sa s nimi niečo dramatické. Ich gravitácia sa stane natoľko silnou, že začnú priťahovať obrovské množstvá plynu zo svojho okolia. Vtedy sa z pomerne malej skalnatej planéty stane gigantická plynová guľa.

Jupiterov raný rast prebiehal neuveriteľne intenzívne. Vedci zistili, že pritiahol hmotnosť rovnajúcu sa 1,2 až 2,4 súčasného Jupitera za každý milión rokov. To je tempo rastu, ktoré si môžeme len ťažko vytvoriť v mysli. Akoby niekto každý rok pribral niekoľko ton a to po dobu miliónov rokov.

Keď sa materiál okolo Jupitera nakoniec vyčerpal, planéta sa začala zmršťovať pod vlastnou gravitáciou. Keď pustíš vzduch z balónika, fungovuje to podobne. Objem sa zmenší, ale hmotnosť zostane rovnaká. Jupiter sa zmršťuje dodnes. Stále chladne jeho povrch a vnútro, hoci veľmi pomaly.

Význam pre náš domov vo vesmíre

Možno si myslíš, že tieto objavy o Jupiteri sú len zaujímavé vedecké kuriozity. V skutočnosti však majú obrovský význam pre pochopenie nášho miesta vo vesmíre. Jupiter zohral kľúčovú úlohu v tom, že sa slnečná sústava stala stabilným domovom. Na Zemi tak mohol vzniknúť život.

Táto obrovská planéta zachytáva asteroidy a kométy, ktoré by inak mohli narážať do vnútorných planét vrátane Zeme. Bez Jupitera by naša planéta čelila neustálemu bombardovaniu vesmírnymi skalami. To by sťažilo alebo znemožnilo vznik komplexných foriem života.

Dokonca aj keby bol Jupiter v minulosti dvakrát väčší, nikdy nemal šancu stať sa hviezdou. Na to by potreboval hmotnosť najmenej 85-krát väčšiu, než má teraz. Len vtedy by v jeho jadre mohla začať jadrová fúzia vodíka. Tento proces robí z hviezd žiariace svetelné zdroje.

Tento výskum nám dáva nový pohľad na to, ako vznikla naša slnečná sústava a prečo vyzerá presne tak, ako vyzerá. Každý objav takéhoto typu nás posúva bližšie k odpovedi na jednu zo základných otázok ľudstva: Odkiaľ pochádzame a ako sa sformoval náš kozmický domov.

Adams hovorí: „Je úžasné, že aj po 4,5 miliardách rokov zostáva dostatok stôp. Tie nám umožňujú rekonštruovať Jupiterov fyzický stav na úsvite jeho existencie.“ Batygin dodáva: „To, čo sme tu etablovali, je cenná referenčná hodnota. Je to bod, z ktorého môžeme s väčšou istotou rekonštruovať evolúciu našej slnečnej sústavy.“

Keď si najbližšie pozrieš na Jupiter cez ďalekohľad alebo ho uvidíš ako jasný bod na oblohe, spomeň si na túto skutočnosť. Pozeráš na bývalého obra, ktorý kedysi vládol slnečnej sústave v ešte väčšej sláve. Svojou existenciou umožnil vznik života na našej krásnej modrej planéte.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti