„Nechcem vyrábať ponožky, chcem čipy a tanky,“ vyhlásil Trump. Textilný priemysel sa búri

Trumpove clá hýbu svetom. A to v niektorých prípadoch doslova. Viaceré menšie a stredné americké spoločnosti sa rozhodli presťahovať svoju výrobu z Číny do iných krajín. Donald Trump však napriek tomu, že presne toto chcel dosiahnuť zavedením ciel, nie je teraz úplne nadšený.

V nedeľu pred nástupom do Air Force One v New Jersey sa americký prezident vyjadril práve k tejto téme, píše agentúra Reuters. Vyhlásil, že jeho colná politika je zameraná na podporu domácej výroby tankov a technologických produktov, nie textilných výrobkov.

V rozhovore s novinármi pred lietadlom povedal, že súhlasí s ministrom financií Scottom Bessentom, ktorý koncom apríla vyhlásil, že USA nevyhnutne nepotrebujú „prosperujúci textilný priemysel“. To sa, samozrejme, nepáčilo predstaviteľom tohto odvetvia a výroky skritizovala napríklad americká Národná rada textilných organizácií.

Trump nechce ponožky

Podobnú rétoriku mal aj samotný Donald Trump. „Nechceme vyrábať tenisky a tričká, chceme vyrábať vojenské vybavenie. Chceme tvoriť veľké veci. Chceme robiť veci, ktoré súvisia s umelou inteligenciou,“ vyhlásil americký prezident.

Moskva posilňuje spoločnú hranicu s Fínskom. Satelitné snímky ukazujú „rady stanov a vojenské vozidlá“

„Aby som bol úprimný, nechcem vyrábať tričká. Nechcem vyrábať ponožky. To sa dá robiť veľmi dobre na iných miestach. Chceme tvoriť čipy, počítače, tanky a lode a mnoho ďalších vecí,“ dodal Trump.

Americké organizácie sa sťažujú

K sťažnostiam Národnej rady textilných organizácií sa pridala ďalšia. Tentokrát ide o Americkú asociáciu výrobcov odevov a obuvi, ktorá je známa pod skratkou APPA. Tá uviedla, že Trumpove clá nie sú pre tento priemysel dobré.

Trumpov ďalší omyl: Juhoafrickému prezidentovi pustil video z Konga a hovoril o „bielych obetiach“

„97 percent oblečenia a obuvi, ktoré v Amerike nosíme, je importovaných,“ uviedol prezident APPA Steve Lamar. „Obuv a oblečenie sú už teraz odvetvím s najvyššími clami v USA,“ pokračoval. „Musíme sa zamerať na rozumné riešenia, ktoré budú mať vplyv na situáciu,“ dodal prezident asociácie.

Podľa neho by ďalšie clá znamenali iba vyššie náklady pre amerických výrobcov a vyššie ceny pre spotrebiteľov, a to najmä pre tých s nízkym príjmom. To však zrejme nezastaví amerického prezident, u ktorého to vyzerá, že clá budú jednou z jeho obľúbených zbraní počas zvyšných troch rokov jeho mandátu.

India testuje najmodernejšiu zbraň na svete, ktorú je ťažké zachytiť. Zaradila sa medzi vojensky vyspelé krajiny

Trump si nedá s clami pokoj

To sa potvrdilo aj nedávno. Po tom, ako rozsiahlym zavádzaním ciel narušil trhy po celom svete, sa americký prezident opäť vrátil k svojej obchodnej politike, píše web BBC. V piatok oživil svoju ostrú rétoriku o clách a následne od 1. júna zaviedol 50-percentný poplatok na tovar z Európskej únie. Varoval aj spoločnosť Apple, že môže uvaliť 25-percentné clo na všetky dovážané iPhony, ktoré si zakúpili americký spotrebitelia.

Avšak ako to s Donaldom Trumpom býva, v nedeľu zmenil názor. Po telefonáte s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou ich platnosť odložil na 9. júla. Americký prezident na sociálnej sieti napísal, že išlo o „veľmi pekný“ rozhovor.

V reakcii von der Leyenová uviedla, že európska 27 je „pripravená na rýchle a rozhodné rokovanie“. V príspevku na sociálnej sieti však predsedníčka napísala: „Aby sme zaistili dobrú dohodu, potrebujeme čas do 9. júla.“  

Z hrdinov na terč nenávisti: Ukrajinci v Poľsku čelia šikane. Sú politickým problémom, nie obeťami vojny

Vďaka tomu sa v podstate o jeden deň predĺžil pôvodný čas na rokovanie o clách, keďže pôvodný deadline pred vyhrážkami o 50-percentných clách bol 8. júl. Americký prezident doposiaľ neadresoval osud spoločnosti Apple a či napokon splní svoju vyhrážku o clách na iPhony.

Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2016 a 2024 sčasti vďaka voličom z robotníckej triedy. Tých údajne poškodila dlhoročná strata pracovných miest v americkej výrobe.

Aj to je dôvod, prečo sa americký prezident snaží dostať výrobný priemysel naspäť do Spojených štátov. No ako sám povedal, ide o tanky, lode a počítače a nie topánky či oblečenie. V tom prípade majú zrejme jeho voliči, ktorí pracujú v textilnom priemysle, smolu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie