Silvia prešla 8 000 kilometrov naprieč USA v karavane: „Ráno sme sa zobudili do mrazu. Kúrenie zamrzlo, batéria odišla“

Silvia Heribanová snívala o ceste po Spojených štátoch – ale nie o prespávaní v pohodlnom hoteli, nie v prenajatom Airbnb. Chcela Ameriku cítiť. Chcela sa v nej prebúdzať. Preto nasadla do karavanu, upraveného Mercedes Sprintera, a niekoľko mesiacov cestovala naprieč kontinentom – niekedy s partnerom, inokedy s kamarátkou, často aj sama. Spala na parkoviskách, uprostred národných parkov aj pred cudzou garážou. Žila tam, kde práve zaparkovala.

Nečakaj však príbeh o idylickej slobode bez chýb. Rozhovor so Silviou je skôr o tom, čo sa stane, keď človek prestane čakať na dokonalé podmienky a vydá sa na cestu – aj keď ešte nevie, ako to celé dopadne. Je o batérii, ktorá v noci zamrzne, o prevodovke, ktorá odmietne zaradiť, aj o kúsku čokolády, ktorý vám niekto cudzí donesie pred karavan v Salt Lake City.

Jej príbeh nie je návodom, ako utiecť zo života. Je dôkazom, že aj malé rozhodnutie – vyraziť bez plánov, prespať v lese, naučiť sa menej vlastniť – môže zásadne zmeniť to, ako človek chápe samého seba. A najmä to, čo znamená sloboda.

• Čo ju naučila cesta bez pevného plánu?
• Ako zvládala dni úplne bez internetu?
• Čo spravila, keď jej v noci zamrzlo kúrenie?
• Čo všetko musela riešiť, keď bol karavan jej jediným domovom?
• Ako si nastavila rozpočet, aby ju cesta finančne nezlomila?
• Do čoho sa jej najviac oplatilo investovať? 

Silvia, strávila si niekoľko mesiacov cestovaním po Spojených štátoch v karavane – bývala si v prerobenom Mercedes Sprinteri, spala si v prírode aj na parkoviskách, prešla si ikonické aj neznáme miesta. Pamätáš si ešte ten presný moment, keď si si povedala: „Idem do toho. Nečakám už na neskôr.“?

Áno, pamätám si to veľmi jasne. Bolo to úplne spontánne rozhodnutie. Sedela som v Mercedes Sprinter RV od Winnebago, ktorý už bol od výroby kompletne pripravený na cestovanie, a cítila som, že už nechcem viac odkladať svoje sny.

Bez veľkého plánovania som sa rozhodla jednoducho vyraziť – odísť na chvíľu preč a konečne zažiť slobodu, ktorú som tak dlho len odkladala. Časť cesty som absolvovala s partnerom, niekedy s kamarátkou a niekedy aj sama. V tej chvíli som si pomyslela len jedno: Kedy, ak nie teraz?

Život v karavane často zvonka pôsobí ako nekonečná sloboda, no v praxi je to kombinácia plánovania, improvizácie a zvládania každodenných potrieb v malom priestore. Aká bola tvoja vnútorná motivácia zažiť Ameriku práve takto?

Zažiť Ameriku z karavanu bol pre mňa dlhoročný sen. Karavany a kempovanie sú v USA mimoriadne populárne – patrí to k miestnej kultúre a dobrodružstvu. Zároveň som bola vždy fascinovaná dokumentárnymi filmami o cestovaní po Amerike, o obrovských národných parkoch, otvorených cestách a tom pocite, keď sa zobudíš uprostred divočiny. Vždy som túžila cítiť ten pocit, keď sa ráno zobudíš s výhľadom na hory alebo púšť a uvedomíš si, že tvoj „dom“ je tam, kde práve zaparkuješ. Chcela som to vidieť na vlastné oči – tú rozmanitosť krajiny, možnosť zastaviť kdekoľvek a na chvíľu sa cítiť, že nikam nepatrím a zároveň patrím všade.

V praxi to bola kombinácia spontánnosti a plánovania. Väčšinou som improvizovala – ráno som si pozrela mapou a rozhodla sa, kam pôjdem. Niekedy som si trasu pripravila pár dní vopred, inokedy som plánovala doslova v ten deň, podľa toho, kde som práve bola a čo som chcela zažiť.

Veľa záležalo od počasia – musela som si premyslieť, čo si vziať so sebou, aby som mala všetko na pár dní v horách aj v púšti. V karavane je málo priestoru, takže som sa naučila baliť len to nevyhnutné a mať prehľad, koľko vody mám v nádrži a kedy potrebujem doplniť zásoby.

zdroj: Silvia Heribanová

Okrem trasy bolo dôležité aj obyčajné každodenné plánovanie – kde môžem prespať, kde sa osprchujem, kde doplním jedlo a palivo. A zároveň som si nechávala priestor pre spontánne rozhodnutia – odbočiť k miestu, o ktorom som predtým ani netušila, alebo zostať na jednom mieste dlhšie, ak mi tam bolo dobre. Táto kombinácia slobody a praktickej prípravy ma naučila, že na ceste je dôležité nielen vedieť, kam ideš, ale aj dôverovať tomu, že si poradíš aj s nečakanými situáciami.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory