500-ročná záhada kráľovských bratov má zvrat: Nové dôkazy menia históriu

Je to veľká záhada v anglických dejinách, ktorú si nenechal ujsť ani slávny dramatik William Shakespeare. Príbeh o zrade, túžbe po moci a vražde dvoch malých princov Eduarda V. a jeho brata Richarda zo Shrewsbury. Títo synovia kráľa Eduarda IV. v roku 1483 zmizli v londýnskom Towere.

O viac ako päť storočí neskôr je však spochybňovaná teória, že ich zabil ich strýko a poručník Richard, ktorý potom vládol ako kráľ Richard III. Britská spisovateľka Philippa Langleyová predkladá novú teóriu, jej desaťročný projekt odhalil „dostatok dôkazov“ o prežití oboch princov, napísala agentúra AFP.

Vošli do vnútra a už ich nikto nikdy v živote nevidel 

Po smrti otca, kráľa Eduarda IV., vstúpili v lete roku 1483 Eduard V. so svojím mladším bratom Richardom do londýnskeho Toweru a nikto už ich nikdy neuvidel. Aspoň sa to tak dlho tvrdilo. Z ich zmiznutia a vraždy bol po stáročia bez akýchkoľvek dôkazov obviňovaný ich strýko Richard III., ich opatrovník, ktorý mal silný motív. V júli 1483 bol po ich zmiznutí korunovaný za kráľa.

Takmer 200 rokov po zmiznutí princov boli v drevenej schránke v areáli slávnej pevnosti objavené dve malé kostry, ktoré boli pochované vo Westminsterskom opátstve. Tieto pozostatky potom boli pripísané – hoci to nebolo možné potvrdiť – zmiznutým princom Eduardovi a Richardovi.

Richarda III. zvečnil William Shakespeare v hre Richard III., kde ho opísal ako prehnaného hrbáča, ktorý sa zbavil svojich synovcov, aby sa mohol zmocniť trónu. Britská spisovateľka Langleyová, ktorá v roku 2012 pomohla objaviť telo Richarda III. na parkovisku v Leicesteri v strednom Anglicku, má však teraz novú teóriu o tom, že mladí princovia prežili.

Článok publikovaný v roku 2015 pri príležitosti pohrebu Richarda III. v leicesterskej katedrále, ktorý spochybnil doterajšie povesti o „vrahovi detí“, zvýšil jej túžbu pokračovať v bádaní. „Vždy som mala dojem, že sa tento príbeh objavil až za vlády Tudorovcov,“ povedala Langleyová. Potom sa „mnohokrát opakoval“, až sa podľa nej stal „pravdou prijímanou ako fakt“.

Za výmyslom podľa spisovateľky stojí Henrich VII. 

Richard III. vládol od roku 1483 až do svojej smrti v bitke pri Bosworthe neďaleko Leicesteru v roku 1485 vo veku 32 rokov. Táto bitka bola posledným veľkým stretnutím vojny dvoch ruží a po nej dynastia Tudorovcov na čele s Henrichom VII. prevzala trón od Richardových Plantagenetov. Podľa Langleyovej dal práve Henrich VII. ako „veľmi inteligentný jedinec, ale hlboko podozrievavý a paranoidný“ vzniknúť teóriu, že Richard je vrahom princov.

„Mal rozsiahlu sieť vedcov, ktorí pre neho pracovali. A bol v pozícii, kedy mohol úplne ovládať toky informácií,“ tvrdí Langleyová.

Langleyová sa rozhodla znovu preskúmať prípad princov z londýnskeho Toweru s pomocou metód moderného kriminalistického vyšetrovania. Vyžiadala si metodické rady od odborníkov v tejto oblasti, vrátane policajtov a právnikov. „Povedali mi: ‚Ak nemáte žiadne identifikované telá, tak ide o prípad nezvestných osôb. A ako k takému musíte k nemu pristupovať,“ uviedla.

K práci na Projekte nezvestných princov sa na jej výzvu prihlásilo množstvo dobrovoľníkov, vrátane historikov, ktorí pátrali v archívoch. Desaťročný projekt podľa nej odhalil „mnoho dôkazov“ o tom, že mladí princovia prežili. Podľa Langleyovej je teraz na kritikoch Richarda III., aby dokázali, že obaja princovia skutočne zomreli v londýnskom Towere: „Už nemožno tvrdiť, že ich Richard III. zavraždil,“ hovorí.

Spochybnenie novej teórie

Jadrom jej presvedčenia sú nedávno objavené dokumenty naznačujúce podporu vzbury v roku 1487, ktorú viedol „syn Eduarda IV“. Toto povstanie je historicky spájané s Lambertom Simnelom, ktorý bol po smrti Richarda III. korunovaný v Dubline. Podľa nových prameňov objavených tímom Langleyovej bol Simnel označovaný ako „syn kráľa Eduarda“. Podľa autorky sa tým myslí princ Eduard, najstarší syn Eduarda IV.

Michael Dobson, riaditeľ Shakespearovho inštitútu na Birminghamskej univerzite, je však k nálezom Langleyovej skeptický: „Je nepravdepodobné, že by Richard riskoval a nechal týchto princov nažive. Predstava, že jednoducho náhodou zmizli, keď boli na jeho príkaz držaní v Towere, sa zdá byť veľmi nepravdepodobná,“ uviedol.

Takmer 550 rokov po smrti princov tak zostáva záhada ich zmiznutia stále nevyriešená.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti