2 100 eur mesačne, rýchly rast a uznanie. Tisíce Slovákov odišli za lepším životom k susedom

Kým slovenský pracovný trh často ponúka obmedzený priestor na profesijný rast, naši susedia na severe sa stávajú čoraz atraktívnejšou destináciou pre mladých a ambicióznych Slovákov.

Poľsko sa v poslednom desaťročí vyprofilovalo ako stredoeurópske centrum podnikových služieb a digitalizácie, a práve tam mnohí Slováci nachádzajú to, čo im doma chýba – vyššie platy, dynamické firmy a rýchlejší profesijný postup, informuje TASR.

Zdeno Fedeš, podnikateľ pôsobiaci vo Varšave a zakladateľ náborovej agentúry Ahoy Career, potvrdzuje, že dopyt po Slovákoch v Poľsku neustále rastie. „Firmy nás chcú, pretože kombinujeme znalosť miestneho trhu s jazykovými schopnosťami. A navyše nás nie je veľa,“ vysvetľuje.

Mnohé nadnárodné spoločnosti totiž obsluhujú z Poľska trhy strednej Európy a rodení Slováci sú pre nich kľúčoví pri zákazníckej podpore, marketingu, ale aj v oblasti financií.

Viac možností, väčšie uznanie

Podľa Fedeša sa Slováci v Poľsku často uplatnia rýchlejšie a na vyšších pozíciách než doma. „Väčšina začína rovno na úrovni, na ktorú by sa na Slovensku museli prepracovať roky. V medzinárodných firmách je prirodzené, že ak máte schopnosti, tak rastiete. A že ste Slovák, je skôr výhoda než prekážka,“ tvrdí.

Priemerná mzda v poľskom podnikateľskom sektore dosiahla v prvom kvartáli 2025 približne 2 100 eur, teda často viac než na podobných pozíciách na Slovensku. Aj minimálna mzda má od roku 2026 stúpnuť na viac než 1 100 eur.

Zo Slovenska unikajú talenty – aj študenti, aj profesionáli

To, čo Fedeš opisuje v pracovnej oblasti, kopíruje aj situáciu v akademickom prostredí. Ako sme informovali pred nedávnom, podľa najnovšej analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) sa zo slovenských študentov, ktorí absolvujú celé vysokoškolské štúdium v zahraničí, vráti domov len 40 %. V prípade tých najlepších maturantov je návrat ešte zriedkavejší – len približne tretina sa po štúdiu vráti.

Slovensko tým prichádza nielen o talenty, ale aj o značné financie. Ak by sa podarilo zvýšiť návratnosť len jednej ročníkovej kohorty na 75 %, štát by podľa výpočtov ušetril a zároveň zarobil až 72 miliónov eur počas nasledujúcich 20 rokov – vďaka daniam a odvodom zo miezd absolventov, ktorých školu zaplatili iné krajiny.

Študenti, ktorí získajú diplom v zahraničí, zarábajú v priemere o 2 100 až 2 450 eur ročne viac než ich rovesníci so slovenským titulom. To ich často motivuje nevrátiť sa domov – zvlášť ak ide o technické alebo IT odbory, kde je návratnosť mimoriadne nízka. Aj preto sa čoraz viac mladých ľudí po štúdiu rozhodne zakotviť v metropolách ako Londýn, Kodaň, Brno alebo – čoraz častejšie – práve Varšava, Krakov či Vroclav.

Poľsko ako alternatíva k Západu

Zatiaľ čo sa ešte donedávna hovorilo o „úteku na Západ“, dnes sa čoraz viac Slovákov presúva len cez hranice na sever. „Poľsko sa dnes javí ako rovnako perspektívne ako Nemecko či Rakúsko, no s menšou jazykovou a kultúrnou bariérou,“ hovorí Fedeš. Okrem veľkých miest vznikajú biznis centrá aj v menších ako Lodž, Katovice či Lublin.

Fedeš zdôrazňuje, že cieľom jeho agentúry nie je vyvážať slovenské mozgy, ale obsadiť pozície, ktoré by inak zaplnili iní cudzinci. „Keď firma v Poľsku potrebuje niekoho, kto vie plynulo po slovensky, a doma ten človek nedostane šancu, je lepšie, ak ju využije tam, kde ju skutočne dostane,“ uzatvára.

Slovensko musí zabojovať o svojich ľudí

Ministerstvo školstva síce pripravuje nový zákon o vysokých školách, chce modernizovať univerzity a zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Zavádzajú sa štipendiá a podpora duševného zdravia študentov. No kľúčom nebude len kvalitnejšie vzdelanie, ale najmä pracovné prostredie, ktoré mladým ľuďom poskytne reálne možnosti uplatnenia a rastu.

Pokiaľ sa situácia nezmení, bude Slovensko aj naďalej investovať do vzdelania mladých ľudí – ktorí však budú svoj potenciál napĺňať mimo hraníc. A to nielen v ďalekej cudzine, ale aj hneď za rohom.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika