PRIESKUM: 7 z 10 Slovákov hovorí nie. Dôchodky sú dôležitejšie než zbrojenie

Drvivá väčšina Slovákov nesúhlasí s tým, aby sa obranné výdavky zvýšili na úkor sociálnych benefitov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk, ktorý sa uskutočnil od 7. do 13. júla 2025 na vzorke 1032 respondentov.

Respondenti odpovedali na otázku, či by Slovensko malo postupne do roku 2035 navýšiť výdavky na armádu zo súčasných 2 % na 5 % HDP, aj keby to znamenalo škrty v sociálnej oblasti, napríklad zrušenie 13. dôchodkov.

Približne sedem z desiatich (71%) opýtaných s takýmto riešením nesúhlasí, zatiaľ čo približne dvaja z desiatich (22%) by boli ochotní prijať vyššie výdavky na obranu aj za cenu znižovania sociálnych štandardov. Zvyšných sedem percent respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť.

Politické preferencie ovplyvňujú postoj k zbrojeniu

Podrobnejšie údaje odhaľujú výrazné rozdiely medzi voličmi jednotlivých politických strán. Myšlienke navyšovania výdavkov na obranu na úkor sociálnych dávok sú najviac naklonení voliči opozičného Progresívneho Slovenska – približne polovica (46%) s ňou súhlasí. Voliči všetkých ostatných strán sú výrazne odmietaví.

Najsilnejší nesúhlas vyjadrili priaznivci vládnych strán Smer-SD (78%), Hlas-SD (80%) a SNS (79%). Proti plánovanému zvýšeniu výdavkov je približne osem z desiatich voličov týchto strán. Ironicky, práve počas vlády Roberta Fica a prezidentovania Petra Pellegriniho sa Slovensko spolu s ďalšími krajinami NATO zaviazalo zvýšiť obranné výdavky na 5 % HDP do roku 2035.

Extrémne odmietavý postoj má aj elektorát mimoparlamentnej Republiky – deväť z desiatich jej voličov nesúhlasí so škrtením sociálnej oblasti v prospech obrany.

Sociálne istoty ako červená čiara

Odmietavý postoj voči navrhovaným zmenám tak môže mať aj politické dôsledky. Ak by vláda presadzovala zvýšenie obranných výdavkov na úkor sociálnych istôt, hrozí, že sa tento krok premietne do preferencií strán v budúcich voľbách, píšu Aktuality.

NATO záväzok vs. realita verejnej mienky

Slovensko sa v rámci NATO zaviazalo, že do roku 2035 zvýši výdavky na obranu na úroveň 5 % HDP, čo je viac ako dvojnásobok súčasných 2 %. Vzhľadom na súčasnú rozpočtovú situáciu by to znamenalo výrazné škrty inde, najmä v sociálnej oblasti.

Prieskum Focusu však jasne naznačuje, že slovenská verejnosť takýto scenár odmieta. Ak by politici pristúpili k obmedzeniu sociálnych výdavkov v prospech obrany, podľa analytikov riskujú výrazný nesúhlas voličov a destabilizáciu politickej podpory.

V kontexte zvyšujúceho sa napätia v bezpečnostnej politike NATO a Európy bude preto otázka, ako vyvážiť záväzky voči aliancii s domácimi sociálnymi očakávaniami, jednou z kľúčových tém nasledujúcich rokov.

Čítaj viac z kategórie: Politika