Vedci zrekonštruovali záhadného tvora. Objavili tak chýbajúci článok evolúcie starý 400 miliónov rokov

Oceány pred stovkami miliónov rokov vyzerali úplne inak než dnes. V hlbinách aj plytčinách žili zvláštne tvory, z ktorých mnohé dnes nemajú žiadnych priamych potomkov.

Väčšina rýb vtedy nemala čeľuste a potravu získavala pomalým nasávaním z morského dna. Život v oceáne bol pomalý, ťažkopádny a často závisel od schopnosti skryť sa pred predátormi.

Len máloktoré druhy dokázali rýchlo plávať alebo sa spoliehať na ostrý zrak a zmysly. Práve v tomto prostredí sa objavil Norselaspis glacialis – tvor, ktorý svojimi anatomickými schopnosťami predbehol svoju dobu a naznačil, že evolúcia sa už pripravuje na veľkú zmenu v podobe rýb s čeľusťami.

Medzinárodnému tímu vedcov z Kanadského múzea prírody a Chicagskej univerzity sa podarilo priniesť nový pohľad na dejiny života v oceánoch a práve spomínaného vyhynutého tvora Norselaspis glacialis, upozornili tvnoviny.sk.

Pomocou pokročilých zobrazovacích metód sa im podarilo zrekonštruovať jeho mozog, srdce a plutvy. Tento zvláštny tvor, hoci nemal čeľuste, niesol anatomické znaky doteraz považované za typické iba pre druhy s čeľusťami a žil pred viac ako 400 miliónmi rokov. 

Záhadná fosília zo Spitsbergenu

Príbeh objavu sa začal v roku 1969, keď francúzska expedícia priniesla zo súostrovia Spitsbergen tisíce blokov pieskovca s fosíliami. Trvalo desaťročia, kým paleontológovia jednotlivé vzorky podrobne preskúmali. Až pri rozbíjaní jedného kameňa objavili dokonale zachovanú lebku Norselaspis, veľkú len niekoľko milimetrov, píše portál Biological Sciences.

Vzácny exemplár putoval do Švajčiarska, kde ho vedci nasnímali synchrotrónovou röntgenovou mikrotomografiou. Tento proces im umožnil získať mimoriadne detailné 3D obrazy – vrstvu po vrstve – a odhaliť jemné kosti, ktoré obklopovali srdce, cievy, mozog, vnútorné uši či dokonca drobné svaly ovládajúce pohyb očí.

„Vďaka tomuto digitálnemu atlasu teraz poznáme Norselaspis v lepších anatomických detailoch ako mnohé žijúce ryby,“ uviedol paleobiológ Tetsuto Miyashita, jeden z autorov štúdie publikovanej v časopise Nature.

This is called a Norselaspis and I can’t stop laughing at it pic.twitter.com/9iO9FixDzk

— QENNY | THE SPOOKY LAWYER ON YOUTUBE (@AKBrews) August 8, 2025

Športové auto medzi bezčeľustnými rybami

Norselaspis prekvapila vedcov robustným srdcom a rozšíreným cievnym systémom, ktorý umožňoval väčší prietok krvi. „Dalo by sa povedať, že mal srdce žraloka pod kožou mihule,“ vysvetlil Miyashita. Ryba disponovala aj pármi naklonených plutiev za žiabrami, ktoré slúžili na rýchle zastavenia, prudké výpady a obraty.

Tieto anatomické úpravy robili z Norselaspis akési „športové auto“ medzi pomalými bezčeľustnými druhmi. Predpokladá sa, že schopnosť rýchlo meniť smer pohybu bola pôvodne reakciou na únik pred predátormi, no v neskoršej evolúcii podobné znaky poskytli rybám s čeľusťami výhodu pri love.

„Keď sa čeľuste vyvinuli na tomto pozadí, spojenie zmyslových, plaveckých a kŕmnych systémov umožnilo rozmach devónskych rýb,“ dodal hlavný autor štúdie Michael Coates.

Evolučný prelom pred čeľusťami

Doteraz sa predpokladalo, že zmyslové a pohybové inovácie sa u rýb objavili až po vývoji čeľustí. Objav Norselaspis však tento model spochybňuje – naznačuje, že citlivé vnútorné uši, silné srdce a kontrola pohybu vznikli skôr, než sa objavili zuby a čeľuste.

Vedci tiež odhalili, že nerv vedúci k ramenu bol u tohto druhu oddelený od nervov vedúcich k žiabram, čo spochybňuje hypotézu, že ramenný pletenec vznikol z častí žiabrového aparátu.

Podľa vedcov sa Norselaspis nachádzal v „prechodovej fáze“ – jeho hlava bola priamo spojená s ramenami bez krku, no orgány na tomto rozhraní už vykazovali úpravy smerujúce k lepšej pohyblivosti a orientácii v priestore.

Niektorí paleontológovia, ako Christian Klug z Univerzity v Zürichu, spájajú tieto zmeny s tzv. Nektonovou revolúciou, keď morské organizmy začali osídľovať vyššie vrstvy vodného stĺpca a museli byť rýchlejšie, obratnejšie a lepšie vybavené na vnímanie okolia.

Norselaspis tak poskytuje jedinečný pohľad na obdobie, keď sa kľúčové evolučné zmeny odohrali ešte pred vznikom čeľustí. Ako pripomenul Miyashita, „toto sú úvodné akty k dôležitej kapitole našej vlastnej hlbokej evolučnej histórie“.

Vďaka moderným technológiám dnes vedci dokážu doslova „nazrieť do srdca“ dávno vyhynutého tvora a odhaliť, že cesta k dravým rybám a napokon aj k suchozemským stavovcom bola omnoho zložitejšia, než sa doteraz myslelo.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír