Vedci odhalili temnú stránku spánku: U tejto skupiny detí posilňuje negatívne spomienky, varuje výskum

Čo sa deje v mozgu tvojho dieťaťa, keď spí? Vedci zo Floridskej medzinárodnej univerzity prinášajú znepokojujúce zistenia. Spánok, ktorý považujeme za liečivý, môže u úzkostných detí a mladých dospievajúcich posilňovať negatívne vzorce myslenia.

Štúdia publikovaná v prestížnom Journal of Child Psychology and Psychiatry sledovala 34 detí vo veku 9 až 14 rokov. Výsledky sú jasné: úzkostné deti po noci spánku častejšie považovali nové, ale podobné negatívne obrázky za už videné. Tento jav sa nazýva negatívne zovšeobecňovanie.

Informuje o tom aj web PsyPost.

Prečo mozog vyberá práve negatívne spomienky

Spánok nie je pasívny odpočinok. Mozog počas neho aktívne spracováva denné zážitky a ukladá ich do pamäte. Emocionálne nabitý obsah má pritom prednosť pred neutrálnymi informáciami. U zdravých ľudí tento mechanizmus pomáha učiť sa z dôležitých situácií.

U úzkostných detí však táto prirodzená funkcia funguje proti nim. Mozog sa zameriava na negatívne zážitky a posilňuje ich. Výsledkom je, že dieťa začne vnímať aj neškodné situácie ako nebezpečné, pretože mu pripomínajú niečo nepríjemné z minulosti.

„Spánok hrá aktívnu úlohu v utváraní pamäte a našej percepcii sveta, najmä u emocionálne zraniteľnej mládeže,“ vysvetľuje Liga Eihentale, hlavná autorka štúdie. Tento proces môže perpetuovať úzkosť a vytvárať začarovaný kruh.

Experimentálne dôkazy o nebezpečenstve spánku

Vedci rozdelili deti do dvoch skupín. Jedna spala cez noc, druhá zostala bdelá počas dňa. Všetky deti si najprv pozreli 145 obrázkov – negatívnych, neutrálnych a pozitívnych. Nevedeli, že ich čaká test pamäte.

Po 10 až 12 hodinách nasledoval prekvapivý test. Deti videli presné opakovania pôvodných obrázkov, nové, ale podobné „návnady“ a úplne nové snímky. Kľúčové bolo, ako často označili podobný, ale nový negatívny obrázok ako „už videný“.

Výsledky boli jednoznačné. Úzkostné deti, ktoré spali, výrazne častejšie považovali nové negatívne obrázky za už známe. U detí, ktoré nespali, sa tento efekt neobjavil. Spánok teda priamo zosilnil negatívne zovšeobecňovanie.

Dve tváre spánku

Štúdia odhalila prekvapivé zistenie. U málo úzkostných detí spánok negatívne zovšeobecňovanie znižoval. To naznačuje, že spánok môže mať aj liečivé účinky – ale len u detí, ktoré nie sú úzkostné.

„Boli sme prekvapení, že u detí s nízkou úzkosťou spánok znižoval negatívne zovšeobecňovanie. To poukazuje na potenciálne terapeutické účinky spánku pri tlmení emocionálnej intenzity negatívnych spomienok,“ hovorí Eihentale.

Tento objav mení náš pohľad na spánok. Nie je univerzálne prospešný ani škodlivý. Jeho účinky závisia od psychického stavu dieťaťa. U úzkostných detí môže spánok problémy zhoršovať, zatiaľ čo u zdravých detí ich zmierňuje.

Nové možnosti terapie

Objavy vedcov otvárajú nové terapeutické možnosti. Ak spánok posilňuje pamäťové stopy, možno tento proces nasmerovať k pozitívnejším výsledkom. Niektoré experimentálne prístupy už testujú možnosti ovplyvňovania konkrétnych spomienok počas spánku.

Techniky zamerané na posilnenie neutrálnych alebo pozitívnych interpretácií by mohli pomôcť redukovať negatívne zovšeobecňovanie. Pre úzkostné deti a mladých dospievajúcich by takéto stratégie mohli byť obzvlášť relevantne.

Vedci plánujú dlhodobý výskum, ktorý by zmapoval, ako mechanizmy súvisiace so spánkom prispievajú k vzniku a pretrvávaniu úzkosti v ranej adolescencii. „Naším cieľom je informovať cielené intervenciе založené na spánku, ktoré môžu narušiť tieto procesy v ranom štádiu a znížiť riziko chronických úzkostných porúch,“ dodáva Eihentale.

Štúdia má svoje obmedzenia. Malý počet účastníkov znižuje štatistickú silu výsledkov. Vedci tiež nevyužili detailné merania mozgovej aktivity počas spánku, ktoré by mohli odhaliť presné mechanizmy pamäťovej konsolidácie.

Budúce výskumy by mali zahrnúť väčšie a rozmanitejšie vzorky detí, detailnejšie sledovanie spánkových štádií a mozgových rytmov. Dôležité bude aj dlhodobé sledovanie, či negatívne zovšeobecňovanie po spánku predpovedá neskoršie úzkostné symptómy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti