AKTUÁLNE Ruský nočný útok na Kyjev: Zo sídla vlády stúpa dym, Ukrajinci zasiahli ropovod Družba

  • Informujú o tom reportéri agentúry AP
  • Premiérka Svyrydenková potvrdila, že nočný ruský útok poškodil budovu vlády v Kyjeve
Dym stúpajúci zo strechy budovy, kde sídli ukrajinská vláda.
  • Informujú o tom reportéri agentúry AP
  • Premiérka Svyrydenková potvrdila, že nočný ruský útok poškodil budovu vlády v Kyjeve
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Reportéri agentúry AP informovali, že po masívnom ruskom útoku na Kyjev v noci na nedeľu zo strechy budovy, kde sídli ukrajinská vláda, stúpa dym, píše TASR. Ako informuje BBC, ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková v nedeľu oznámila, že nočný ruský útok poškodil budovu vlády v Kyjeve. 

Zo sídla ukrajinskej vlády stúpa dym, Ukrajinci zasiahli ropovod Družba

„Áno, po prvýkrát v dôsledku nepriateľského útoku došlo k poškodeniu budovy vlády – strechy a horných poschodí. Záchranári hasia požiar,“ uviedla Svyrydenková na platforme Telegram.

Rusko v noci podniklo útok rekordným množstvom dronov, keď na Ukrajinu vyslalo vyše 800 strojov. Pri útoku prišli o život dvaja ľudia vrátane jednoročného dieťaťa a ďalších 11 utrpelo zranenia. Z viacerých častí mesta zároveň hlásili požiare v obytných budovách.

Ukrajinské sily v noci zasiahli ropovod Družba v ruskej Brianskej oblasti, informoval veliteľ ukrajinských dronových jednotiek Robert Brovdi, informuje Denník N.

Podľa jeho vyjadrenia na Telegrame zariadenie utrpelo vážne poškodenie v dôsledku požiaru. Rozsah škôd zatiaľ nie je presne určený. Ropovod Družba zásobuje ropou aj Slovensko a Maďarsko. 

Lavrov načrtol podmienky pre ukončenie vojny na Ukrajine

Ako sme nedávno informovali, Rusko je pripravené ukončiť vojnu na Ukrajine, ak medzinárodné spoločenstvo uzná viaceré časti ukrajinského územia za ruské. Podľa agentúry TASS to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje portál TNCZ.

„Aby bol mier trvalý, nové územné skutočnosti, ktoré vznikli po anexii Krymu, Sevastopolu, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Ruskej federácii po referendách, musia byť uznané a formalizované v súlade s medzinárodným právom,“ vyhlásil Lavrov v rozhovore pre indonézsky denník Kompas.

Podmienky, ktoré Rusko kladie na uzavretie mieru, sa tým nekončia. Moskva opakovane zdôrazňuje potrebu odstrániť takzvané základné príčiny konfliktu. Podľa Sergeja Lavrova medzi ne patria hrozby voči Rusku, ktoré vraj vznikli rozširovaním NATO a snahou priblížiť Ukrajinu k tejto aliancii.

Hoci je pravdou, že NATO je vojenskou organizáciou, nejde o agresívny blok – ide o obrannú dohodu členských krajín. Aliancia sa na východ naposledy rozšírila v roku 2004, keď medzi jej členov pribudlo aj Slovensko.

Pri východnom rozšírení NATO, ku ktorému došlo spolu so vstupom Slovenska v roku 2004, sa k Aliancii pridalo viacero krajín, vrátane Bulharska a Rumunska, ktoré sú dodnes druhou a treťou najvýchodnejšou členkou. Najvýchodnejšie je Turecko, ktoré spolu s Gréckom vstúpilo do NATO už v roku 1952, čo predstavovalo prvé kolo rozširovania Aliancie.

Nie je teda úplne jasné, na ktoré konkrétne rozšírenie Lavrov odkazuje. Medzi rokmi 2004 a 2014, pred začiatkom konfliktu a okupáciou Krymu, sa k NATO pridali ešte dve krajiny – Albánsko a Chorvátsko v roku 2009. Moskva môže práve tieto štáty považovať za potenciálne vojenské hrozby.

Lavrov uviedol, že pre uzavretie mieru je podľa Ruska potrebné odstrániť údajnú hrozbu zo strany NATO. Nie je však jasné, ako by Rusko plánovalo tento cieľ dosiahnuť. Minister zahraničných vecí zároveň tvrdí, že by mal vzniknúť nový systém bezpečnostných záruk pre Rusko a Ukrajinu.

Nie je pritom jasné, prečo by Rusko, ktoré napadlo suverénnu krajinu, potrebovalo bezpečnostné záruky a pred kým. Takéto požiadavky pritom nie sú nové – Ukrajina podobné návrhy dlhodobo odmieta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podobné návrhy už viackrát odmietol, pripomína agentúra Reuters. „Ak hovoríme iba o stiahnutí armády z východu, tak to nemôžeme urobiť,“ vyhlásil koncom augusta. 

„Je to otázka prežitia našej krajiny vrátane našich najsilnejších obranných línií,“ dodal prezident Ukrajiny. Rusko momentálne podľa odhadov Američanov a verejne dostupných informácií kontroluje približne 88 percent Donbasu a 73 percent Záporožia a Chersonu.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: TASR, BBC, Telegram, Denník N, Archív Startitup, TNCZ

Najnovšie videá

Trendové videá