56 % Slovákov verí, že sa dnes žije horšie než za socializmu. Neinvestujú, radšej šetria (PRIESKUM)

Finančné správanie Slovákov sa aj v roku 2025 nesie v znamení stereotypov, ktoré pretrvávajú už celé desaťročia.

Nový prieskum agentúry 2muse pre 365.bank ukázal, že osem z desiatich obyvateľov Slovenska si radšej odoprie výdavky a nasporí si, než by využilo pôžičku. Ako upozornila agentúra TASR, až 92 % opýtaných sa navyše domnieva, že investovanie je určené len pre majetnejších ľudí.

Šetrenie verzus pôžička

Tradičný postoj k dlhom je na Slovensku stále silný. Viac než 80 % respondentov v prieskume potvrdilo, že namiesto pôžičky uprednostní odkladanie peňazí.

Zároveň však 94 % priznalo, že v dnešnej ekonomickej situácii je sporenie čoraz náročnejšie. Zaujímavý rozdiel odhalili odpovede mužov a žien – zatiaľ čo medzi ženami sa k šetreniu prikláňa až 86 %, u mužov je to 76 %.

Podľa expertov nie je zadlženie vždy negatívne. Hypotéky alebo úvery na bývanie môžu byť rozumným riešením, pokiaľ sú nastavené zodpovedne.

V súčasnosti majú úrokové sadzby klesajúci trend, čo môže pre niektoré domácnosti predstavovať šancu na vlastné bývanie. Pre porovnanie – v 90. rokoch, keď boli ceny bytov výrazne nižšie, sa úroky na úveroch pohybovali nad hranicou 10 % ročne.

Mýtus o investovaní pre bohatých

Jedným z najsilnejších predsudkov je predstava, že investovať môžu len tí, ktorí majú veľké úspory. Takto uvažuje až 92 % Slovákov, pričom pravidelne investuje iba približne tretina.

Zuzana Blažečková Janove z 365.bank však upozorňuje, že tento obraz nezodpovedá realite: „Je pravdou, že aktívne investuje menšia časť našincov. Často sa boja, myslia si, že tomu nerozumejú, alebo nemajú dosť peňazí. Mnohí Slováci a Slovenky už ale dnes vlastne investujú napríklad prostredníctvom druhého alebo tretieho piliera či do nehnuteľností. Navyše je dnes možné investovať už od malých súm, napríklad 20 eur, takzvané mikroinvestovanie.“

Podľa odborníkov je práve rozvoj mikroinvestovania a prístupných online platforiem cestou, ako postupne odbúrať stereotyp, že investovanie je výsadou elít.

Slováci si poriadne priplatia za benzín aj naftu. Ceny sú vyššie ako pred rokom

Digitálne bankovníctvo a rozdiely medzi mestom a vidiekom

Ďalším zaužívaným názorom je presvedčenie, že obyvatelia menších miest a dedín zaostávajú v používaní moderných finančných technológií. Tento pohľad však prieskum 365.bank korigoval. Kým až 90 % Slovákov si myslí, že vidiek je v digitálnych financiách pozadu, dáta hovoria niečo iné.

Ľudia z menších obcí do 5 000 obyvateľov používajú internet banking dokonca častejšie (76 %) než obyvatelia veľkomiest nad 100-tisíc obyvateľov (71 %). Rozdiely sa ukazujú skôr pri mobilných aplikáciách – tie využíva 82 % ľudí vo veľkých mestách, no len dve tretiny respondentov z menších miest.

Digitálne služby sa tak síce presadzujú pomalšie mimo hlavných centier, no stereotyp o „technologickej zaostalosti vidieka“ nezodpovedá realite v plnom rozsahu.

Rodinné financie a generačné pohľady

Prieskum sa zameral aj na to, ako Slováci vnímajú rozdelenie finančných úloh v rodine. Tri štvrtiny opýtaných zastávajú názor, že finančná stabilita domácnosti je predovšetkým úlohou muža. Viac ako polovica však už nesúhlasí s tvrdením, že žena by sa mala venovať výhradne domácnosti.

Blažečková Janove pripomína, že rodinné financie sú dnes vo väčšine prípadov spoločným dielom oboch partnerov: „Vo väčšine rodín pracujú obaja partneri, faktom však aj naďalej zostáva, že na 1 euro, ktoré zarobí muž, žena za rovnakú prácu dostane asi 80 centov.“

Prieskum zároveň ukázal, že rady starších generácií, aby mala žena vlastnú „železnú rezervu“, sa v praxi realizujú len ťažko. Rezervu vo výške šesťnásobku mesačného platu má odloženú iba 30 % žien, zatiaľ čo medzi mužmi je to približne o pätinu viac.

Na stereotypy narážajú aj mladí ľudia. Až 70 % opýtaných si myslí, že dnešná mládež si peniaze neváži, a tri štvrtiny Slovákov sa domnievajú, že mladým sa nechce pracovať.

Dáta však ukazujú iný obraz – tri štvrtiny ľudí vo veku 18 až 26 rokov priznávajú, že pri nákupoch vyhľadávajú výhodné ponuky, podobne ako staršie generácie.

„Dobre už bolo“

Spoločnosť dlhodobo sprevádza aj pocit, že dnešná doba je náročnejšia než obdobie minulého režimu. Viac ako dve tretiny Slovákov si myslia, že „dobre už bolo“, pričom 56 % verí, že dnes sa žije horšie než za socializmu. Až deväť z desiatich respondentov má pocit, že ekonomická nerovnosť sa prehlbuje a 45 % nevidí pre svoje deti lepšie vyhliadky.

Makroekonomické ukazovatele však prinášajú odlišný obraz. Priemerná mzda v krajine rastie, životná úroveň je vyššia a kúpna sila obyvateľstva výrazne prekonáva stav pred rokom 1989. Rozšírila sa aj ponuka tovarov a služieb, kým nezamestnanosť sa pohybuje na historických minimách.

Prieskum tak odhaľuje nielen pretrvávajúce stereotypy v oblasti financií, ale aj rozpor medzi pocitom ľudí a objektívnymi číslami. Ukazuje, že hoci väčšina Slovákov zostáva opatrná a radšej šetrí, realita dnešného trhu ponúka viac možností – od dostupných investícií cez nové digitálne nástroje až po výhodnejšie podmienky hypoték.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny