Na hraniciach Česka a Slovenska sa prehnalo tornádo. Meteorológovia vysvetľujú, či hrozí nebezpečenstvo

V sobotňajších podvečerných hodinách sa na hraniciach medzi Českou republikou a Slovenskom vyskytol pravdepodobne meteorologický jav, ktorý odborníci označili za slabé tornádo. Správu o tornáde zverejnila TASR.

Od susedov prišla správa z Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ) prostredníctvom sociálnej siete X. Potvrdenie priniesla aj nezisková organizácia Czech Thunderstorm Research Association (CTRA), ktorá sa špecializuje na dokumentáciu a výskum búrkových javov.

Podľa dostupných informácií sa tornádo objavilo medzi pohraničnými mestami Hodonín a Skalica krátko pred 19. hodinou SELČ.

Tornádo na našich hraniciach

CTRA uviedla, že jav sa vyskytol v neobývanej oblasti počas rýchlo zosilňujúcich búrkových oblakov, pričom radarové snímky ukázali vysokú odrazivosť. Meteorológovia zdôraznili, že sa zatiaľ nezistili žiadne škody ani zranenia, keďže tornádo sa prehnalo mimo zastavané územia.

„Radi by sme pripomenuli, že na území Českej republiky sa ročne vyskytuje niekoľko tornád,“ uviedol ČHMÚ. Organizácia zároveň zdôraznila, že aktuálny jav nemá žiadnu súvislosť s ničivým tornádom, ktoré v roku 2021 zasiahlo juh Moravy.

Zrejme si spomínaš, že 24. júna 2021 zasiahlo okresy Hodonín a Břeclav supercelárne tornádo s vetrom kategórie F4 podľa Fujitovej stupnice. Jeho dráha merala 26 kilometrov a šírka pásu sa pohybovala medzi 100 a 700 metrami.

Tornádo zničilo stovky domov, verejných budov, vozidiel aj stromov a spôsobilo obrovské škody na infraštruktúre. Záchranári hlásili 6 mŕtvych a približne 200 zranených. Najviac postihnuté boli obce Moravská Nová Ves, Mikulčice, Hrušky a Lužice. Tento jav patrí medzi najsilnejšie a najtragickejšie tornáda, ktoré zasiahli Európu od roku 2001.

Jav budú monitorovať

Podľa ČHMÚ a CTRA trval fenomén len niekoľko minút, no patrí k typickým prejavom prudko zosilňujúcich búrkových systémov. Meteorológovia upozorňujú, že aj keď sa tornáda na území Českej republiky objavujú pravidelne, väčšina z nich má len slabú intenzitu a pre väčšinu obyvateľov nepredstavuje výrazné riziko.

Odborníci budú ďalej sledovať situáciu a zisťovať, či sa vyskytli akékoľvek materiálne škody. Radarové dáta a lokálne pozorovania pomôžu lepšie vyhodnotiť presnú intenzitu tohto krátkeho meteorologického javu a overiť, ako sa jeho sila prejavila v teréne.

Podľa meteorológov sú takéto javy prirodzenou súčasťou klimatických podmienok v strednej Európe a ich výskyt sa môže každoročne líšiť. Miestni obyvatelia sa preto môžu spoľahnúť, že odborné inštitúcie situáciu monitorujú a poskytujú aktuálne informácie, aby minimalizovali riziká spojené s náhlymi búrkami a prudkými vetrami.

Slovensko si od počasia neoddýchne

Okrem tohto mimoriadneho javu sa však dnes Slováci zobudili do veľmi upršaného rána. Na našu krajinu dorazila vlna intenzívnych búrok a lejakov, ktoré spôsobujú problémy najmä v stredných a západných regiónoch.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahy prvého stupňa pred prívalovými povodňami a povodňami z trvalých dažďov pre desiatky okresov. Medzi najviac ohrozené oblasti patria Zvolen, Detva, Lučenec, Ružomberok či Žilina, pričom výstrahy platia predbežne do pondelka rána.

Najhoršie situácie hlásia Záhorie a stredné Slovensko. V obci Lieskovec pri Zvolene voda z polí spolu s bahnom zaplavila miestne cesty a niektoré časti obce.

Na zrážkomerných staniciach SHMÚ zaznamenali 20 až 23 mm zrážok za hodinu, lokálne merania však naznačujú, že spadlo aj približne 30 mm. Cesty sú miestami čiastočne zaplavené, čo komplikuje dopravu, problémy sa objavili aj v Likavke pri Ružomberku a na D1 za Popradom smerom do Spišského Štvrtka.

Ako sme o tom informovali v dnešnom článku, studený front postupuje smerom k východu, takže nepriaznivé počasie sa ešte len presunie do východných regiónov. Meteorológovia predpokladajú, že najväčšie úhrny zrážok, miestami až 50 mm, môžu spadnúť v horských oblastiach stredného Slovenska.

Čítaj viac z kategórie: Počasie