VIDEO: „Spoločnosť nie je spokojná, žiada si viac ako len protesty“. Politici o generálnom štrajku

Opozičné strany vyzývajú na generálny štrajk, no na celú vec nemajú jednotný názor. „Dnes vám môžem s optimizmom povedať, že Slovensko sa zobúdza. Áno, my to myslíme vážne, vyzývame ku generálnemu štrajku 17. 11. 2025. My musíme otriasť vládou Roberta Fica,“ oznámil v pondelok Branislav Gröhling (SaS). K saskárom sa pridávajú aj mimoparlamentní Demokrati, no KDH je proti a Progresívne Slovensko chce o protestoch diskutovať za okrúhlym stolom. 

Startitup medzi politikmi v parlamente zisťoval, čo si myslia o generálnom štrajku, ktorý chce opozícia zvolať počas 17. novembra, či tento protest môžeme porovnávať s udalosťami z roku 89, či by štrajk vláda uznala ako signál na prehodnotenie svojej politiky, ak by naozaj ukázal masívnu nespokojnosť obyvateľov, ale aj aké dôsledky očakávajú od generálneho štrajku v súvislosti s ekonomikou, verejnými financiami a medzinárodným postavením Slovenska.

„V zásade spôsob akým to komunikujú jednotlivé opozičné strany, odbory a zamestnávatelia ukazuje, že v tom nie sú jednotní. Naopak, sú tam úplne opačné názory. Zhromažďovať sa a to aj vrátane generálneho štrajku ako najvyššej formy verejného zhromažďovania, to je prejav demokracie. My to musíme rešpektovať, nevidím na to ale žiadne dôvody. Opozícia si vymýšľa dôvody pre ktoré chce spustiť generálny štrajk, namiesto toho, aby prichádzala s konkrétnym riešením toho, ako opraviť verejné financie, ktoré nám odovzdali v najhoršom stave,“ myslí si podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).

Truban: Spoločnosť nie je spokojná s touto vládou, žiada si viac ako len protesty

Poslankyni Veronike Remišovej (Za ľudí) prídu výzvy na generálny štrajk trochu prehnané, vysvetľuje, že na to, aby to bol naozaj generálny štrajk, tak by bolo potrebné, aby sa zapojilo celé Slovensko. Spomína zapojenie odborárov, avšak tí podľa nej už poslali odkaz, že majú svoj vlastný štrajk a odbory nemajú byť používané, ako nástroj politickej moci, čiže si to riešia samostatne.

Politička by to skôr videla ako celospoločenskú mobilizáciu, kde sa zapoja všetky vrstvy spoločnosti.

„Určite by som vyzývala k nejakej veľkej spoločnej akcii, ale je dôležité, aby celá opozícia bola zjednotená. Nemôžete organizovať 17. november a hovoriť, že chceme, aby celá spoločnosť sa postavila Ficovi a pätinu voličov opozície v podstate nechať bokom,“ dodáva Remišová.

zdroj: Startitup/Lukáš Králik

„Spoločnosť nie je spokojná s touto vládou, žiada si viac ako len protesty. Peniaze dochádzajú veľkému množstvu ľudí a žije sa im ťažko. Myslím si, že keď má byť niečo veľké, tak sa treba dohodnúť spoločne. Preto sme s našou stranou zvolali spoločné stretnutie opozície aj všetkých možných organizácií, aby sa rozprávalo, že čo konkrétne to má byť. Treba sa dohodnúť na nejako reálnom proteste,“ hovorí o generálnom štrajku poslanec Michal Truban (Progresívne Slovensko). 

Podľa Barteka ide o populistické prezentovanie SaS

Michal Bartek (Hlas-SD) tvrdí, že mu vždy príde veľmi úsmevné, keď sa liberálne strany, ktoré podľa neho nemajú ani najmenší súcit s pracujúcimi ľuďmi, idú tváriť ako veľkí obhajcovia odborárov.

Hovorí, že to vníma ako čisté populistické prezentovanie SaS a ani opozícia nie je v tejto téme jednotná. Podľa Barteka sa ani v opozícii nevedia na niečom zhodnúť a „už sa žerú“. 

Viac sa dozvieš v našom videu vyššie.

Politológ: S realitou to nebude mať nič spoločné, môžu to však byť nejaké protestné aktivity

Generálny štrajk je forma celospoločenského protestu, pri ktorom rozsiahla časť obyvateľstva – najmä pracovníci z rôznych sektorov – organizovane preruší výkon práce. Na rozdiel od čiastkového štrajku, ktorý zasahuje len konkrétnu firmu alebo profesijnú skupinu, má generálny štrajk dopad na celé územie štátu alebo jeho významnú časť.

„Musíme otriasť vládou Roberta Fica“: Gröhling prehovoril o generálnom štrajku

Má opozícia šancu vyvolať takýto veľký protest? „Myslím si, že samotný výraz generálny štrajk je v tomto prípade mimoriadne prehnaný výraz a s realitou to nebude mať nič spoločné. Jediný generálny štrajk, ktorý sa v dejinách moderného Slovenska podarilo zorganizovať, bol ten z Novembra 1989 a vtedy bola spoločnosť úplne inak motivovaná, prečo do toho štrajku vstúpila,“ povedal pre Startitup nedávno politológ Radoslav Štefančík. 

Expert uviedol, že môže ísť o rôzne protestné aktivity, ktoré budú ich organizátori označovať ako generálny štrajk, hoci také pomenovanie považuje za prehnané. Skutočný generálny štrajk by si podľa neho vyžadoval účasť približne 70 až 80 percent zamestnancov.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality