1,5 milióna Slovákov pociťuje tento stav ako chorobu. Dáta odhalili, kto je najviac v ohrození

Na Slovensku prevláda poslednú dobu znepokojivý trend. Čoraz viac sa totiž ukazuje, že osamelosť nie je iba súkromná emócia človeka, ale aj vážny zdravotný problém, ktorý postihuje čoraz viac Slovákov.

Každý štvrtý dospelý človek totiž pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty je sociálne izolovaný. Vyplýva to z epidemiologického výskumu projektu DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

To znamená, že nejde len o občasný pocit smútku, ale o dlhodobý stav, ktorý môže mať podobne negatívne účinky na zdravie ako fajčenie či obezita. Práve rozsiahly výskum projektu DISCONNECT priniesol dáta, ktoré prvýkrát systematicky mapujú, ako veľmi sa problém osamelosti a izolácie týka obyvateľov Slovenska.

Psychológ Michal Hajdúk, vedúci projektu, upozorňuje, že „extrémnu osamelosť pociťuje 5,2 percenta ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní.“

Práve táto skupina je vystavená najvyššiemu riziku, pretože ich psychický stav sa premieta aj do fyzického zdravia. Celkovo podľa výskumu osamelosť zasahuje 25,3 percenta populácie a sociálna izolovanosť 19,1 percenta. 

Kto sú najzraniteľnejší

Výsledky ukázali, že najohrozenejšími skupinami sú seniori nad 65 rokov, dlhodobo chorí a nezamestnaní. Významnou rizikovou skupinou sú aj ľudia, ktorí žijú sami v jednočlenných domácnostiach, a rodičia na rodičovskej dovolenke. 

Títo ľudia nemusia na prvý pohľad pôsobiť izolovane, pretože sa starajú o deti, no často pociťujú nedostatok rovnocenných sociálnych vzťahov a trpia pocitmi odlúčenia.

„Ukazuje sa taktiež, že sú to osoby, ktoré sa dlhodobo starajú o dieťa alebo deti, teda na rodičovskej dovolenke. Oni síce nie sú izolovaní, ale sú výrazne osamelí. A taktiež sa ukazuje, že tí, ktorí žijú v jednočlenných domácnostiach,“ povedal vedúci Katedry sociológie Roman Džambazovič.

Džambazovič taktiež zdôraznil, že osamelosť častejšie pociťujú ženy a ľudia v dôchodkovom veku, predovšetkým tí na invalidnom dôchodku. Ohrození sú tiež ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia veľkých miest nad 100-tisíc obyvateľov.

Ako uvádza aj vedúci projektu Michal Hajdúk, „chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita.“ Osamelí ľudia totiž častejšie vyhľadávajú lekársku pomoc, majú sedavý spôsob života, horšie spia a menej sa hýbu. V dôsledku toho sú náchylnejší na kardiovaskulárne ochorenia či oslabený imunitný systém.

Zlá finančná situácia či strata zamestnania ešte viac prehlbujú tento začarovaný kruh. Viac ako polovica ľudí, až 51,3 percenta, so zhoršenými príjmami uviedlo, že pociťuje osamelosť. U nezamestnaných je to 41,7 percenta.

Ekonomický stres však ďalej zvyšuje riziko nezdravých návykov – od nedostatočnej výživy až po nadmernú konzumáciu alkoholu. K ohrozeným skupinám patria aj ľudia, ktorí čelia diskriminácii pre svoju sexuálnu orientáciu či identitu.

Úzkosť, napätie a strata záujmu o bežné radosti. Takto porazíš sviatočnú depresiu a osamelosť (PSYCHOLÓG RADÍ)

Osamelosť versus sociálna izolácia

Výskumníci však upozorňujú, že je dôležité rozlišovať medzi pojmami. Osamelosť a izolácia totiž nie sú totožné, píše Denník N. Hajdúk vysvetlil, že „osamelosť je subjektívny pocit nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, zatiaľ čo sociálna izolovanosť znamená objektívny nedostatok sociálnych väzieb.“

Človek môže byť obklopený inými ľuďmi a stále sa cítiť osamelý – a práve tento stav býva pre zdravie obzvlášť nebezpečný. Javy sa teda môžu prekrývať, no vzťah medzi nimi nemusí byť priamočiary.

Podľa výskumu projektu DISCONNECT sa deväť percent Slovákov cíti súčasne osamelo aj izolovane. Takýto dvojitý úder má obzvlášť negatívny dopad na psychické i fyzické zdravie.

Ľudia hlásia stratu kontroly nad vlastným životom, častejšie trpia depresiami, úzkostnými poruchami a v menšej miere dôverujú okoliu. „Depresia sa výraznejšie spája práve s osamelosťou a nie so sociálnou izoláciou, čo nám znova poukazuje na to, že ide o dva odlišné konštrukty, ktorých riešenie si vyžaduje úplne odlišné prístupy,“ dodal sociológ.

Úzkosť sa dokonca vyskytuje až u 63 percent osamelých ľudí, čo ukazuje jasnú spojitosť medzi psychickým a fyzickým zdravím. Osamelí a izolovaní ľudia častejšie navštevujú lekára, majú sedavý životný štýl, horšie spia a sú menej aktívni.

Osamelosť navyše narúša biorytmy organizmu. Dlhodobé pocity odlúčenia môžu meniť hladinu stresových hormónov, ako je kortizol, čo oslabuje imunitu a zvyšuje riziko zápalových procesov. Lekári upozorňujú, že u osamelých ľudí sa častejšie objavujú problémy so srdcom, cukrovka či chronická bolesť.

Ako môže spoločnosť pomôcť

Projekt DISCONNECT však neostáva len pri suchých číslach. Jeho cieľom je hľadať konkrétne riešenia, ktoré by pomohli nielen jednotlivcom, ale aj celým komunitám. Prvá vlna zberu dát projektu DISCONNECT prebehla od októbra do novembra 2024 na vzorke 3006 respondentov.

Dáta zbierala agentúra Focus prostredníctvom osobných rozhovorov tvárou v tvár. Výskumný súbor bol reprezentatívny pre dospelú populáciu Slovenska a zahrnul aj rôzne demografické faktory.

Druhá vlna výskumu, ktorá sa skončí v roku 2026, má poskytnúť ešte podrobnejšie dáta o tom, aké faktory vedú k osamelosti a aké intervencie by boli najefektívnejšie.

Výskumníčka Katarína Kebis v rozhovore pre DISCONNECT pripomína, že na Slovensku zatiaľ chýba systematická stratégia, ktorá by osamelosť riešila ako súčasť verejného zdravotníctva.

„Na Slovensku venujeme téme osamelosti stále málo pozornosti. V mnohých krajinách už pochopili, že boj proti osamelosti nie je len o tom, ako sa s ňou vyrovná jednotlivec, ale aj o tom, ako vieme vytvoriť podmienky v spoločnosti, ktoré podporujú sociálne prepojenia,“ zdôrazňuje.

Ako príklad uvádza Veľkú Britániu, kde už v roku 2018 prijali národnú stratégiu proti osamelosti. V jej rámci funguje aj systém sociálneho predpisovania – špecializovaní pracovníci pomáhajú osamelým ľuďom vytvárať individuálne plány, ktoré podporujú ich začlenenie do spoločnosti. Či už prostredníctvom dobrovoľníctva, športu, umeleckých aktivít alebo komunitných projektov.

Takéto opatrenia majú priamy vplyv na zdravie. Ľudia, ktorí sa vďaka nim dostanú z kruhu osamelosti, hlásia zlepšenie psychickej pohody, menšiu potrebu zdravotnej starostlivosti a vyššiu kvalitu života. Takéto kroky zároveň znižujú tlak na zdravotnícky systém.

Budúcnosť verejného zdravia je aj o vzťahoch

Projekt tak má potenciál priniesť na Slovensko nový pohľad na verejné zdravie. Jeho interdisciplinárny prístup spája psychológiu, sociológiu a medicínu, pričom skúma aj biologické mechanizmy osamelosti – od stresovej reaktivity po zápalové markery. Tento komplexný pohľad ukazuje, že osamelosť nie je iba psychologická otázka, ale aj biologický stresor, ktorý zanecháva stopu na celom tele.

Odborníci pripomínajú, že v mnohých prípadoch sú riešenia jednoduché a lokálne – komunitné centrá, medzigeneračné programy či podpora dobrovoľníckych aktivít. No zároveň ide o systémový problém, ktorý si vyžaduje aj politické rozhodnutia a verejné stratégie.

Na Slovensku zatiaľ osamelosť riešia prevažne jednotlivci, neziskové organizácie alebo samosprávy. Ich snahy sú cenné, no bez podpory štátu nemajú šancu vytvoriť plošný dopad. A práve v tom môže tento výskum priniesť zmenu – poskytnúť dáta, ktoré sa premenia na konkrétne opatrenia a programy.

Osamelosť teda nemožno vnímať len ako smutný pocit. Je to rizikový faktor, ktorý oslabuje telo, skracuje život a zvyšuje náklady na zdravotníctvo. Ak chceme zdravšiu spoločnosť, musíme sa naučiť osamelosť brať rovnako vážne ako iné civilizačné choroby.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska